14. září 2009 v 19:07 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Aaaale, jasne že nemám čo pridávať =D...teda, možno by som aj mala, veď je na nete toľko noviniek, klipov, fotiek... ale čo človek nedá za rafinovanú nudu?
Neviem či to je nedostatkom spánku, alebo miernou stratou súdnosti =D... ale dávam sem prvú kapitolu(zase úmorný monológ plný opisov). Je to len časť, lebo toto nie je poviedka a tým pádom mám kapitolu aj na niekoľko strán(konkrétne táto prvá je na 3). Tak vám sem dávam tú prvú polovicu a druhú dostanete len ak budete chcieť...
Nemusíte to čítať, do ničoho vás nenútim...
Hej a aby som nezabudla. Tí, ktorí ste nevideli VMA 2009 a chceli by ste to vidieť aj s menším odstupom, ste na správnom fleku =D... Teda myslím to tak, že vám oznámim, že ak máte program MTV určite si ho zapnite v sobotu 19.09.09/pekný dátum =D/ o 11:00, kedy začína repríza MTV VMA 2009 NYC(Pre-show a potom aj show).
Do sčítania, priatelia.
/Chudinky moje, ktoré to budete čítať/
Nie, vôbec nie som veľmi sebakritická! A jasné, že si verím =D...
1.kapitola
Ťažké rozhodnutie
(časť prvá)
Včera sa Joe rozprával s mamou a tá prišla dnes večer ku mne a opýtala sa ma či sa mi páči mesto San Francisco.
"To mesto veľmi nemusím." Povedala som jej rovno, pretože som tam strávila asi 3 týždne pri strýkovi a vôbec sa mi tam nepáčilo.
Stále som mala živo pred očami jeden neskutočne otrasný deň s mojou sesternicou Katty.
Bolo to jednoducho iné ako LA alebo Ferndale. Stále byť piate koleso na voze, chodiť so sklonenou hlavou, pre istotu sa ani neozývať, aby ste nevzbudili veľkú pozornosť a ľudia si o vás nezačali posmešne šuškať... Ďakujem, neprosím.
Mama zosmutnela, zaželala mi dobrú noc a šla preč.
Nezaspala som. Premýšľala som, prečo sa ma pýta práve na Francisco. Viem, že Joe tam často cestoval kvôli tenisu a trávil tam veľa času a mama občas tiež. A potom mi to došlo.
Chcú sa tam presťahovať. To je snáď zlý sen.
Mama mi už pri raňajkách spomínala veľký barák, ale spojila to s Lucy takže mi to nepripadalo nejako zvláštne...
Ja do Francisca nejdem. Musím ju nejako presvedčiť, aby si to rozmysleli.
Tu mám aspoň zopár priateľov, ale tam? Nikoho. Iba sesternicu, ktorá má svoj vlastný svet, priateľov. To by nešlo. Keby som vedela, že mama ešte nespí, šla by som za ňou hneď. Ale možno ráno budem mať pokojnejšiu myseľ.
Prebudilo ma krásne svetlo. Je teplé slnečné ráno, počuť krásny šum oceánu. Krásnu idylku pokazí už iba myšlienka na San Francisco. Musím sa ihneď porozprávať s mamou.
Ani som si nevyzliekla moje modré pyžamo s obláčikmi a nedala som si moju pravidelnú hygienickú minútku a tiež som sa nenadýchala sviežeho vzduchu, ako to robím každé ráno .
Bosá som vybehla na schody a zišla som dole.
Mama bola v kuchyni pri sporáku, ktorý stojí pod obdĺžnikovým oknom, na ktorom má položenú fľašu minerálky, vo svojom bordovom domácom úbore, vlasy mala vypnuté a robila omeletu, ktorú mám tak rada. Joe bol pravdepodobne v sprche, pretože tam nebol a bolo počuť vodu.
Mama si ma zatiaľ nevšimla. Stále som stála vo dverách pri veľkom črepníku s rastlinou, ktorej názov si nikdy nemôžem zapamätať.
Bol to vysoký zelený krík, ktorý skutočne nádherne voňal.
Zhlboka som sa nadýchla. "Ja do San Francisca nejdem."
Mama sa strhla a bola veľmi prekvapená. Nechápavo na mňa pozrela. "Čč-ože?"
"Počula si dobre. Ja sa do Francisca nesťahujem." Povedala som jej rázne.
Mama len na mňa smutne a trochu chápavo pozrela a prikývla. "Chápem. Ak nechceš tak nechceš, nebudem ti rozkazovať. Si dosť stará na to, aby si vedela čo chceš. Chápem, že nechceš ísť do San Francisca.." hovorila, no ja som ju prerušila.
"ČO?.. Ty sa so mnou nebudeš hádať a prikazovať mi aby som šla s vami? Mami?!.." bola som prekvapená, no mama znovu začala.
"Brie, ty musíš pochopiť mňa. Ja chcem ísť do San Francisca spolu s Joeom. Je to môj snúbenec. Kúpili sme tam už aj dom s veľkým pozemkom, kde by sme mohli hrať tenis. My sa sťahujeme. No teba k ničomu nútiť nemôžem. Premysli si to však ešte raz. Ak ani potom nebudeš chcieť ísť, nebudem ťa nútiť. Môžeš zostať so starkou. Dostala som tam perfektné miesto. Verila by si tomu, že budem zástupkyňa? A navyše Joe tam môže začať budovať svoju tenisovú kariéru." hovorila s nejakým pokojom v hlase.
Pozerala som na ňu s pootvorenými ústami, vyvalenými očami a nezmohla som sa na slovo. Preto som sa radšej otočila a vybehla hore točitým schodiskom rovno do mojej izby.
Obliekla som si zelené tepláky s logom GreenPeace a žlté tričko s nápisom Peace & Love, schmatla kozmetickú taštičku a išla som do kúpeľne.
Moje hnedé neposlušné mierne zvlené vlasy pod plecia boli ako po výbuchu, ofina mi stála na každú stranu...ako každé ráno. Rozčesala som ich, aby som ich ako tak dostala pod kontrolu a stiahla som si ich vzadu do chvosta.
Umyla som sa a zatiaľ čo som si čistila zuby, pozerala som sa do zrkadla.
Nič moc. pomyslela som si, keď som videla svoj odraz. Moja pleť bola svetlá s nádychom do ružovo- hnedá. Neviem po kom som zdedila farbu. Mama bola tmavá, pravá Kalifornčanka a otec?!
Ako tak premýšľam, má podobný odtieň pleti ako ja. Záhada vyriešená.
Keď som sa tak pozerala, zistila som, že sa čoraz viac podobám na otca, okrem očí, samozrejme, ktoré on má hnedé. Moje sú zelené s troškou hnedej farby na vnútornom okraji.
Moje oči sa mi na mne páčili najviac. Boli také, podľa mňa iné a pekné. Na kráse im možno trochu uberali okuliare, za ktorými sa skrývali.
Áno, nosím okuliare. Ale neviem... už som si na ne zvykla a myslím, že mi pristanú. Sú ale veľmi zvláštne. Vyzerajú akoby to boli dva rámy. Biely a čierny. Sú naozaj iné...
Vtedy som si uvedomila, že mi po brade tečie pena od zubnej pasty.
Hele, besnota, pomyslela som si a rýchlo som si doumývala zuby, vbehla som do svojej izby.
Vzala som si iPod a zapla pesničky, ľahla som si na posteľ a pozerala som na fotky, čo mám nalepené na strope. Boli to fotky z detstva. Ja, mama, otec, stará mama, starý otec. Najviac sa mi páčila fotka s otcom vo Ferndale.
Vtedy som sa náhle zdvihla., vypla iPod a obula som si papuče. Vyletela som z izby rovno do kuchyne. Mama naberala Joeovi omeletu.
Keď ma zbadala, chcela mi niečo povedať, ale predbehla som ju. "Mami, Joe, o všetkom som už premýšľala a dospela som k záveru, že sa sťahujem k otcovi do Ferndalu. Tak, len to som chcela. Dobrú chuť." Vzala som si minerálku.
Mama sa nezmohla na slovo, Joe tiež. Usmiala som sa a znovu som odišla hore do svojej izby. Znovu som si vzala iPod, no hudbu som veľmi nevnímala.
Zodvihla som sa z postele a vzala si album s fotkami. Bola som tam ja a otec. Cez prázdniny. Bolo to tak dávno a otec mi celkom chýba.
Na prázdninách som tam bola naposledy, keď som mala 12 a boli to najlepšie prázdniny v mojom živote, teda okrem tých v so ségrou a v Taliansku pri bratovi. Spolu s Mikom sme chodili do cukrárne skoro každý večer. Tiež sme chodili ku rieke, na ktorú som mala výhľad z izby. Pozerali sme spolu filmy, chodili na ryby, ktoré som plašila, chodil k nemu priateľ, Jerry Toldman, s ktorým hrával šach a pozeral telku.
Ujo Jerry, ako som ho volala, mal aj syna, Dixona, ktorý bol v mojom veku a tiež aj dcéru Aishu, ktorá bola staršia a veľmi sme si vtedy nepadli do oka.
Boli afroameričania. To sa mi na nich páčilo najviac. A navyše, dokázali si z každej veci urobiť srandu. Dokonca aj zo seba.
/Trošku debilné ukončenie, ale kde urobíte sek v polovici kapitoly? No mne inde nanapadlo=D/
Niekedy mám sto chutí tú prvú kapitolu úplne zmazať a začínať príbeh až druhou =D... ale to by sa stratili tie krásne nudné opisy =D...
mohla si dať kľudne celú (: strašne dobre sa mi to číta (:..a nebuď taká sebakritická!