2. kapitola- Turistický prúd

7. října 2009 v 23:07 | ClaudiaCharlott Ell |  "Stratená"
Ľudia, ja viem že to na vás možno... /vraj možno, určite/ bude veľa... je to celá kapitola, nechcela som ju deliť... ďalšia z tých nudnejších...
Prečo som ju vlastne nedelila?... lebo ak by som ju delila, bola by krátka.../myslím/ a ak ju nebude niekto chcieť čítať, tak si ju neprečíta celú naraz a nie na dvakrát... Chápete?

Hej, som rada, že ste sa vyjadrili pozitívne k novému dessu a aj k Sendy=D/Ona ma zabije, ale nemala ma nechať vymyslieť jej umelecké meno/ no a nebudem to už veľmi naťahovať...
Je toho dosť na čítanie, takže ak chcete tak sa do toho pustite čím skôr...


2.kapitola
Turistický prúd

Išli ma zaviesť na letisko. Joe mi pomohol s mojim jediným kufrom a naložil ho do kufra auta.
Áno, iba s jedným kufrom, do ktorého mi pribudlo teplejšie oblečenie, ktoré tam budem určite potrebovať. Druhý kufor som zredukovala do ruksaka a vzala som si aj notebook.
Nastúpili sme a Joe naštartoval. On nevie šoférovať. Ten zvuk motora bol ako keby mu niekto tlačil na pílku... Niečo strašné... Ale toto už počuť nebudem. Bohužiaľ alebo chvalabohu? Tak teraz som v rozpakoch.
Pozrela som na náš dom. Na moje okno, za ktorým sa skrývala moja izba.
Priestranná, zeleno- modrá, steny boli pokryté množstvom fotografií a rôznymi obrázkami, ktoré si ma nejako získali.
Rohová izba... s výhľadom na oceán. Z okna bolo počuť jeho šum.
Vždy keď mi bolo ťažko, oceán mi pomohol. Jess sa smiala, že ja a oceán sme prepojení a vraj, keď sa sťahujem do Ferndalu , bude oceán smútiť.
Je pravda, že na pláži a vo vode som bola každý deň. V duchu som sa zhovárala s vodou, vlnami, šumom oceánu. Načúvala som hudbe vĺn, bola radostná, veselá.
Keď som bola smutná, vlny hrali smutné tóny a boli mierne a pomalé, ak som bola šťastná, tak vlny a rytmus boli veselé a hravé, ak som bola naštvaná, oceán bol búrlivý, zúrivý, divoký. Presne ako moja nálada.
Oceán milujem... no dnes sa s ním lúčim a neviem na ako dlho.
Ešte ráno som sa tam bola pozrieť, nadýchať sa posledného slaného vzduchu a nabrať energiu z vody. Prechádzala som sa po pláži a načúvala som hudbe oceána... Bola to smutná melódia, ako keby cítil, že odchádzam... Bolo to pre mňa ťažké...
Ako som sa zahĺbila do mojej mysle a duše, neuvedomila som si, že po tvári mi stekajú slzy. Rýchlo som si ich zotrela, aby mama alebo Joe nič nevideli a aby sa, hlavne mama, netrápili kvôli tomu, aké je to pre mňa ťažké odísť od môjho domova- oceánu. Spomenula som si, že som sa tešila na otca a Dixona, ale neviem či sa teším až tak na Ferndale... a asi sa hlavne neteším na FERNDALE HIGH SCHOOL. Ani v L.A. som nebola veľmi obľúbená. Nenašla som svoje miesto medzi tri tisíckou študentov, a to sme boli tá najmenšia škola v oblasti, tak neviem, čo to bude tu keďže tam chodí mizivých 568, teraz už 569 študentov. Myslím, že sa čoskoro vrátim domov, do LA, ku oceánu.
Keď sme prišli na letisko, všade bol zhon. Vybavili sme všetko čo bolo treba a ja som sa musela otočiť k mame, aby som sa s ňou rozlúčila. Snažila som sa nerozplakať...Zatínala som zuby a päste a pomohlo to. Som asi dobrá herečka.
"Zlatko, budeš mi chýbať. Sľúb mi, že si budeme volať, smskovať a mailovať. Veľmi mi budeš chýbať." Hovorila mi so slzami a objala ma.
"Neboj sa, budem. Sľubujem." Zadržiavala som slzy a snažila som sa usmievať. Jasne, to vieš... každý druhý týždeň. Ja nerada telefonujem s mamou, je to divné.
Vzala som si kufor a poslednýkrát som povedala s falošným úsmevom na tvári. "Ahojte a držím palce." Stále som sa usmievala, no moje srdce bilo ako splašené na protest.
"A nezabudni sa ozvať, keď dorazíš." Povedala a ja som prikývla.
Zakývala som im stále s úsmevom, no ako náhle som sa otočila, nevydržala som ďalej sama so sebou bojovať a po lícach sa mi začali kotúľať slzy.
Keď som nastupovala do lietadla, zotrela som si slzy, aby som nevyzerala ešte horšie, pretože moje oči zvyknú byť po plači červené.
No v lietadle som si uvedomila, že moje opatrenia proti začervenaniu nepomohli a oči ma aj tak prezradili, pretože letuška sa ku mne správala až prehnane milo a sestersky.
Niežeby mi to vadilo, ale keď mi podávala vreckovku, aby som sa dala dokopy, prišla som na to, že to neboli len oči, čo ma prezradili, to tá podlá čierna špirála. Nejako to na mňa znovu padlo a keď odišla, otočila som sa tvárou k oknu a znova mi slzy stekali po tvári...
Neviem či som urobila správne, že odchádzam ku Mikeovi.
No už je neskoro... som v lietadle a z neho už niet úniku.
Donútila som sa myslieť na niečo krajšie. Pomyslela som si, že budem mať nejaké tie prachy na účte a kúpim si super rýchle auto. Úprimne... snívaj s nami.
Myslela som aj na môjho psa, Bennyho, ktorý ma čaká vo Ferndale. Aspoň jedna dobrá vec. Ale potom som si znovu vybavila v mysli šum oceánu.
Znovu na mňa prišla vlna sĺz, ale nejako som ju potlačila. Klipkala som očami, pozerala som dohora a snažila som sa dostať do očí vzduch, aby sa mi slzy vysušili.
Pomohlo to.
So sklonenou hlavou som sa pobrala na toaletu, aby som sa dala dokopy- zotrela maskaru a urobila niečo s tými očami od plaču.
Keď som už bola viac-menej k svetu, šla som opäť na svoje miesto. Zvyšok cesty som len pozerala do okienka a snažila som sa nemyslieť.
Na letisku v Seattli som si zistila autobusové spoje.
Práve jeden autobus mi odchádzal o 3 minúty. Musím si pohnúť, aby som to stihla a keďže som tu už bola a poznala zopár skratiek, nebol pre mňa veľký problém dôjsť ku autobusu.
Stihla som to práve včas, autobus práve prichádzal. Nastúpila som a kúpila lístok, druhý šofér mi naložil kufor.
Boli voľné nejaké dvojky a tak som si tam sadla... na druhú sedačku som si položila ruksak a notebook. Pozerala som von oknom a dúfala som, že pri pohľade von nebudem musieť myslieť na Jess a ostatných v L.A. Upadala som do melanchólie a stavu úplného okna, až som si uvedomila, že som zaspala.
Zobudila som sa včas, pretože sme pred Ferndalom, čiže budem vystupovať. Mike nevie, že prídem dnes. Nezavolala som mu, lebo chcem aby to bolo prekvapenie a dúfam, že milé.
Tak a som tu. Stojím na zastávke.
Vôkol príroda, veľa, veľa, až priveľa zelene, žiadny hluk a žiaden smog.
Bezvetrie a chladnejšie ako doma... Akoby som bola v inom svete. Počkať, ja som v inom svete.
Žiadne luxusné autá, žiadne kníhkupectvá, fashionáky ani hypermarkety.
Ľudia na mňa pozerajú, ale usmievajú sa na mňa. Dokonca mi aj kývajú. Toto je už iná psychiatria.
Mám pocit, že Mike tu všetkým hovoril, že prídem.Chodil a ukazoval všade navôkol moju fotku... Ako nejaký hľadaný zločinec.
Stále tam stojím a pozerám sa okolo seba. Na hlave mám šiltovku, oblečené mám rifle, čierne tričko, na ktorom je potlač s Michaelom Jacksonom, ktorého tak zbožňujem, nech mu je zem ľahká, sivú voľnejšiu a teplejšiu mikinu s vyšším golierom a kapucňou, na nohách tenisky...ako inak...a mám rozpustené vlasy. Keby som sa nepoznala, povedala by som, že som nejaký turista, ktorý zablúdil. Ak by som sa nepoznala a nebola by som len turistka, určite by som sa otočila a hľadala únikovú cestu. Ale nie, ja ako hlúpa čučím na jedno blonďavé dievčatko. Stratila som rozum? Ja nemám rada deti, väčšinou ich len prehliadam... ale teraz dokonca s ňou asi nadviažem rozhovor.
Mala možno 6 rokov.
"Ahoj, raz chcem mať vlasy ako ty. Sú fakt super. Páči sa mi ich farba. Taká hnedá ako medvedík alebo gaštan. Vždy som chcela mať také vlasy, ale sú žlté...škaredé." povedala mi akoby sme boli dlhoročné kamarátky a nemala by pod desať rokov.
Ja som sa usmiala. Toto mesto je poriadne divné. Deti by nemali byť zavreté v dome a nenarušovať môj pokojný život. Ale kdeže. Chudák dievča, keby som si na nej vyliala moju nechuť k deťom, tak by som si tu v meste urobila problém už v prvý deň. Radšej sa budem pretvarovať. "Ďakujem ti, ale vieš čo? Ja som vždy chcela mať vlasy ako ty. Krásne ako slnečné lúče. A tebe pristanú také aké sú, pretože ty si ako malé slniečko." Čo to tu kecám? "A vieš ešte čo? Farba vlasov nie je dôležitá, pretože dôležité je to čo máš tu. V srdci" a pritom som jej položila ruku k srdcu. Som ako pripečená. Ja sa s deťmi nebavím... čo to tu meliem o srdci a bla bla bla?!
Usmiala sa na mňa.
"Ja som Brie. A ty slniečko, aké máš meno?" spýtala som sa na môj vkus až nesmierne milo. Samozrejme falošne. Lebo ja NEMÁM RADA DETI!
"Volám sa Charlotte McCaen, veľmi ma teší Brie."
"Aj mňa teší." Usmiali sme sa a Charlotte sa mi pozdravila a šla ďalej, pretože ju tam čakal, podľa všetkého, jej otec. Chudák chlap.
No tak by som mala ísť aj ja. Zdvihla som kufor a kráčala smerom k domu otca. Teraz už aj môjmu druhému domovu.
Pozerala som vôkol seba, samozrejme so šiltovkou na hlave,čiže som musela trošku nadvihnúť hlavu, aby som videla dohora.
Ulicu lemovali stromy, za domami bol z oboch strán les... Kde je tu miestami suchá tráva? Čudovala som sa a bola som doslova vystrašená. A čo takto palmy a hnusní paparazzi, ktorí útočia na každom kroku? Kde je moje Los Angeles?
Obloha bola zatiahnutá, slnko nebolo vidno. Cez husté mraky presvitalo len mierne svetlo. Vyzeralo to na dážď.
Zrazu som si všimla, že po druhej strane cesty ide skupinka ľudí. Bolo tam jedno dievča a traja chlapci, vyzerali ako súrodenci, až na to dievča a jedného chalana. Nie žeby sa nepodobali, ale ten ich telesný kontakt, by som netypovala na súrodencov.
Ten chalan bol vcelku chutný a vyzeral byť v mojom veku alebo o rok starší a mal krásne medeno-hnedé vlasy, ktoré mal dokonale rozstrapatené. Ostatných som si nestihla prezrieť, pretože som bola unesená ním. Hodil na mňa letmý, ale zato vražedný pohľad a ďalej sa bavil so súrodencami alebo priateľmi.
To dievča k nemu asi patrí, bude to jeho priateľka, pretože sa držia aj za ruku.
Všimla som si, že všetci mali slnečné bríle, na toto počasie nepotrebné, ale vzhľadom na moju šiltovku sa to dá,
čiže som im nevidela do očí. Ale ich pohyby boli neuveriteľné... Boli také ľahké ako vánok čo sa mi v Kalifornii pohrával s vlasmi... Boli až neuveriteľne pôvabní a ak chodia na Ferndale High school tak si myslím, že aj veľmi obľúbení, hoci vyzerali ako cudzinci.
Nikdy predtým som ich nevidela, aj keď som tu nebola už dobré 3 roky.
Konečne som prišla pred otcov dom. Zapadákov v bočnej ulici mesta.
Stála tam staršia čierna Frontera, ktorá patrila Jerrymu.
Nech je tu aj Dixon, nech je tu aj Dixon!
Kráčala som k dverám na terase pred domom, pri dverách spal Benny, zlatý retríver, ktorého som dostala na 12 narodeniny, ale do LA som si ho vziať nemohla.
Asi počul kroky a prebral sa. Postavil sa a chcel začať brechať, ale keď ma uvidel, namiesto toho na mňa skočil a začal ma oblizovať. Začala som sa nekontrolovateľne nahlas smiať a zrejme to počul otec s Jerrym, lebo vybehli von a Jerry mal pušku v ruke.
Keď ma však zbadali a videli čo sa deje, čiže ja ležím na zemi a Benny, ktorý ma stále oblizoval a pomaly na mne ležal, sa začali smiať tiež a boli veľmi prekvapení čo tu robím tak skoro.
"Brie?! Čo ty tu? To už je nedeľa? Jerry, čo si mi dal do toho piva, priznaj sa..." Hovoril otec a ja som sa pomaly dvíhala.
Ako som sa dvíhala zbadala som na druhej strane ulice znovu tú skupinku z mesta. Nepozerali sa sem a to je dobré.
"Nie tati, nie je nedeľa, ale chcela som sem prísť už dnes, lebo ako poznám teba a Jerryho, robili by ste nejakú oslavu alebo čo. Je tu Dixon? A inak ahojte!" Povedala som a šla som otca objať.
"Tak si mi chýbala, Brigi...Brie. A Jerrymu tiež. Stále sme o tebe hovorili"
"Aj mne ste chýbali, veľmi. Dixon?" Povedala som, pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím.
"Je doma, ak by vedel, že si tu, určite by sa mi natrieskal do auta." Zahlásil Jerry a zasmial sa.
Zvesila som plecia. "Že ho pozdravujem." To si s ním ešte vybavím... len keby mal mobil.
Pomohli mi s kufrom a v objatí sme šli do vnútra.
***

Dúfam, že sa vám aspoň trošku páčilo... ak ste to čítali...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tisha Tisha | Web | 8. října 2009 v 12:33 | Reagovat

zlato, som v škole a už zvoní doma prečítasm ;) inak hej chcem byť režisérka, najskôr som chcela byť aj ja herečka...bola som aj v divadle hrať strigu, ale poviem je to fakt ťažké presadiť sa medzi tolkými talentami...

2 Lucy..twoJe SbNko, ktore ta mam mooooc rado..♥♥♥ Lucy..twoJe SbNko, ktore ta mam mooooc rado..♥♥♥ | Web | 8. října 2009 v 16:17 | Reagovat

super kapca...vy mi chcete privodit infarkt..ja kuknem na blog..a oono mi naskoci to cele zlte..normalne som myslela ze ci si RIcie neodbehol dakde.=D vy sa ma chcete zbavit ze..to preto take  tajnosti..=DDD

3 lilly twe SB-čko čo te lowuje:o) lilly twe SB-čko čo te lowuje:o) | Web | 8. října 2009 v 18:48 | Reagovat

……..♥..lovel…♥
…..♥..lovelovelo…♥
…♥..lovelovelove….♥
..♥.lovelovelovelove…♥…………….♥….♥
.♥..lovelovelovelovelo…♥………♥..lovel….♥
♥..lovelovelovelovelove…♥….♥…lovelovelo.♥
♥.. lovelovelovelovelove…♥….♥…lovelovelo.♥
.♥..lovelovelovelovelove…♥..♥…lovelovelo…♥
..♥…lovelovelovelovelove..♥…lovelovelo…♥
…♥….lovelovelolovelovelovelovelovelo…♥
…..♥….lovelovelovelovelovelovelov…♥
……..♥….lovelovelovelovelovelo…♥
………..♥….lovelovelovelove…♥
……………♥…lovelovelo….♥
………………♥..lovelo..♥
Tohle srdíčko pošli všem svým SB, aby věděly že je máš rád/a!!! Pokud to nepošleš, znamená to, že je nemáš rád/a a že nechceš být jejich SB

4 lilly twe SB-čko čo te lowuje:o) lilly twe SB-čko čo te lowuje:o) | Web | 8. října 2009 v 18:58 | Reagovat

waw super fakt :o) hehe jak spisovatelka :o) super len tak dalej :o)

5 Violetta Anabell Violetta Anabell | Web | 8. října 2009 v 22:07 | Reagovat

Pekne , pekne ...poprosím pokračko :) Inak tá Charlotte tam ešte bude vystupovať , keď si zaslúžila meno podobné tvojmu ? xD Či to len tak ?

Ale tak tí súrodenci ...aspoň si mu mohla dať vlasy inej farby ! xD

6 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 9. října 2009 v 16:21 | Reagovat

……..♥..lovel…♥
…..♥..lovelovelo…♥
…♥..lovelovelove….♥
..♥.lovelovelovelove…♥…………….♥….♥
.♥..lovelovelovelovelo…♥………♥..lovel….♥
♥..lovelovelovelovelove…♥….♥…lovelovelo.♥
♥.. lovelovelovelovelove…♥….♥…lovelovelo.♥
.♥..lovelovelovelovelove…♥..♥…lovelovelo…♥
..♥…lovelovelovelovelove..♥…lovelovelo…♥
…♥….lovelovelolovelovelovelovelovelo…♥
…..♥….lovelovelovelovelovelovelov…♥
……..♥….lovelovelovelovelovelo…♥
………..♥….lovelovelovelove…♥
……………♥…lovelovelo….♥
………………♥..lovelo..♥
Tohle srdíčko pošli všem svým SB, aby věděly že je máš rád/a!!! Pokud to nepošleš, znamená to, že je nemáš rád/a a že nechceš být jejich SB

7 Violetta Anabell Violetta Anabell | Web | 9. října 2009 v 18:40 | Reagovat

No okey šak ja ho môžem aj zrušiť xD

Pamätám si že si písala že budeš písať niečo ako Twilight ale toto som nepostrehla ...tak teda dobre :)

8 Nell Nell | Web | 11. října 2009 v 17:17 | Reagovat

pokojne môžeš pridávať ešte dlhšie :) Ten drobec bol podarený :D celé sa mi to páčilo a samozrejme...čo bude ďalej? švihni s ďalšou kapitolou :)

9 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 15. října 2009 v 18:40 | Reagovat

jeeej..paradicka...kapitola bola super...hihi...a to s tym hafanom nemalo chybu...mno...co dodat? sikovne dalsiu kapcu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie