29. listopadu 2009 v 14:42 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Aloha!
Takže... Nebudem sa rozpisovať ako bolo na V.I.P New Moon After Party úžasne, lebo by to bol len slabý odvar toho, čo som tam zažila... Proste niečo bombové...
Fotky možno nejaké pridám...
Teraz... Prišla som na to, že Stratenú pridávam asi dvakrát do mesiaca a prekvapivo ma to štve... takže asi to nejak napravím a pokúsim sa pridať kapitolu /poprípade časti kapitol/ každý týždeň.
"Tak mi Pán Boh pomáhaj!" =D
No... ku kapitole/relatívne k druhej časti z nej/... podľa môjho názoru by sa vám akože mohla aj páčiť... je tam trošku viac priamej reče ako bolo v minulých kapčách=D /že aké super, že?/ Ale ne ne, dúfam, že ak sa o chvíľku dostaneme k ďalšej kapitole, budete spokojnejší /a vlastne aj ja/=D
4.kapitola
Boj sa začal (časť druhá)
Frederika s Cam ma zaplavovali otázkami, zisťovali si či máme ešte nejaké spoločné hodiny.
Mali sme spolu matiku, angličtinu, biológiu a španielčinu, ale dramatické umenie a telesnú som mala len s Frederikou, pretože ako som sa dozvedela, Cameliu na začiatku decembra vyhodili z hodín drámy, pretože nebola dosť talentovaná, ako som sa dozvedela od Frederiky a namiesto toho má chémiu, pre ktorú zas nemám talent ja.
Drámu sme mali až predposlednú hodinu, ale už teraz som sa na ňu tešila.
Ja milujem herectvo a hudbu.
Do hudby som totálne zažraná, ale mám vraj nezvyčajný vkus, čiže nie všetkým sa páčia pesničky, ktoré sa páčia mne. Aspoň tak mi to vravela Jess.
Matematika a anglina prebehla viac- menej v pohode. Zase som musela prežiť na hodinách zvedavé pohľady ostatných študentov. No aspoň som na matike nemusela ísť k tabuli, to by dopadlo.
Na chodbe sa všetky tie prezeračky od hlavy až po päty zredukovali. Možno preto, lebo som šla s babami, ku ktorým sa neskôr pridala skupinka chalanov, ich priateľov.
Mená som si nestihla zapamätať, takže som sa veľmi neozývala. Hovorila som, že nemám dobrú pamäť?! Tak ju nemám.
Neskôr však so mnou všetci živo debatovali a ja som len sem-tam stručne odpovedala. Vyzeralo to celkom nádejne.
Myslím, že ma tu zatiaľ celkom prijali.
Prijali... no nedá sa to až tak celkom povedať či prijali. Skôr si ma menej všímali, pokiaľ som bola s babami.
Matematiku ma učí profesorka Eleanor Rytych, ktorú tuším budem neznášať už len kvôli predmetu, ktorý ma učí. Profesor Stan Fleming ma učí angličtinu.
Vyzeral byť celkom v pohode, aspoň ma nenazval Brigitte, ale hovorí mi slečna Sunová.
Vždy je to lepšie ako Brigitte.
Teraz ma čaká jedna hodina biológie.
Vošla som do triedy, kde boli tri rady chemických stolov, na každom bol mikroskop a ešte nejaké vecičky, potrebné na dnešnú hodinu. Profesor v staromódnom červenom karovanom saku a čiernych nohaviciach, vchádzal do triedy zadkom. Musela som sa usmiať a všimla som si, že ťahá stolík s veľmi starým televízorom a videoprehrávačom.
Premietací deň?
No výborne. Začína to celkom slušne.
Profesorovi nikto nevenoval pozornosť, takisto ako mne. Všetci sa ďalej veselo bavili, zatiaľ čo profesor pripravoval televíziu.
Postavila som sa a šla som mu dať ten papier, čo mi mal podpísať.
Ani na mňa nepozrel. Vzal si papier, zamumlal moje meno, vrátil mi ho a poslal ma späť na miesto. Zostala som fakt prekvapená.
Prvý profesor, ktorý ma nemučil minútou predstavovania pred tabuľou.
"Vďaka Ti Bože!" zašepkala som, keď som si sadala ku Frederike, pretože Cam sedela s jedným chalanom, ktorý ma stále tak provokatívne sledoval.
Bol trošku nižší ako ja, mal krátke blond vlasy. Na sebe mal oblečenú čiernu košeľu a rifle a oproti Cam bol tmavý, skoro ako moja mama.
Bol to Eric. Tuším sa tak volal. Niečo sa mi marí.
Zrazu sa zhasli svetlá a triedu osvetlilo svetlo z televízora. Všetci v triede stíšili hlas, ale stále bolo počuť šepot.
"Psst" tíšil nás profesor.
Film som príliš nevnímala, musela som stále myslieť na Jess. Vždy sme pri takýchto hodinách prekecali celý dokument a na konci sa nás vždy profesorka opýtala, čo sa nám na tom páčilo. Stále sme si vymýšľali niečo nové, podľa Jess originálne.
Profesorka sa z nás stále smiala, pretože sme väčšinou
nehovorili k veci... Dávala nám potom robiť eseje k danej téme- hlavne, že sme ani nevedeli o čom to bolo. Namiesto dažďového pralesa sme hovorili o suchej púšti, na ktorej umrela ťava. Ibaže je jasné, že ťava v dažďovom pralese nežije, ale to nám akosi nedochádzalo, pretože sme boli stále v tom, že to bola púšť. Doteraz neviem, čo presne bolo v tom dokumente.
Niečo ma štuchlo do ramena a až teraz som si uvedomila, že Frederika so mnou hovorila.
"Brie? Počúvala si ma vôbec?"
"Čože? Rika, prepáč, zamyslela som sa. Čo si to hovorila?" zatvárila som sa, že ma to veľmi trápi. Akože brutálne ma to žralo.
"Rika? To je pekné, páči sa mi to"
O čom to sakra hovorí? Vôbec som nechápala."Čo?" opýtala som sa a nechápavo som na ňu pozrela.
"Práve si mi povedala Rika. Chápeš, konečne niekto efektne skrátil moje meno. Už ma dosť štvalo, že som stále iba Frederika. Páči sa mi to. Budeš ma tak volať? Prosííím!" hodila na mňa oči a ja som konečne pochopila a prikývla som.
"No jasné. Ale to zo mňa len tak vykĺzlo. Fakticky. Ale ak sa ti to páči, môžem ťa v pohode volať Rika" usmievala som sa a ona mi to v tej tme opätovala.
Ďalej sme potom veselo kecali, začo sme si vyslúžili ďalšie psst od profesora, načo sme reagovali sklonením hlavy a chichotom a ja som si uvedomila, že neviem ako sa profesor vlastne volá. Naklonila som sa k Rike.
"Riks? Prosím ťa, kto je to vlastne za profesora, nejak mi to... ehm ehm.. nestihol povedať." Zamumlala som.
"To je pán Peter Wants... a je myslím, trochu mimo. Ale inak je zdravý, myslím." Povedala so smiechom a ja som sa tiež musela zasmiať.
"Ak vás to nezaujíma tak nech sa páči, nemusíte tu ostávať." Pán Wants sa hnal smerom ku mne.
"O- ou." Spravila som grimasu na Frederiku a tá vybuchla smiechom.
"Slečna Medisonová, je vám tu niečo smiešne? Samozrejme, čo by vám nebolo smiešne?! Sme už zvyknutí, ale vy, slečna Sunová, ste tu prvý deň, tak si myslím, že by ste mi mohli prejaviť trochu úcty. A nie len mne, aj vaši noví spolužiaci sú istotne dosť nesústredení." Naberal červenú farbu a vyzeral ako moriak.
Musela som pevne stisnúť pery, aby som sa nerozosmiala.
Bol taký smiešny a ešte aj to červené sako.
Pravú ruku som si zarývala pod rebrá, dosť to začalo bolieť a asi som musela nahodiť nejaký ksicht, pretože Rika opäť vybuchla a pritom ma osprchovala slinami.
To som nevydržala a začala som sa rehotať aj ja. A to asi pána Wantsa dopálilo.
"A VON!!!" Zvrieskol na nás a ukázal nám obom na dvere. Sklonila som hlavu , začervenala som sa a Rika za mnou tiež so sklonenou hlavou kráčala smerom k dverám.
"On ma vyhodil...Po prvýkrát v mojom živote ma niekto vyhodil z hodiny...Ja tomu nemôžem uveriť." Šepkala som.
Frederika sa vedľa mňa začala rehotať ako najatá. Musela som ju pobúchať po chrbte, lebo jej až zabehlo.
"Z čoho sa rehoceš? To je vážne....Ja...mňa... nikto....." nezmohla som sa na nič viac.
Z hrôzou v očiach som pozerala na Frederiku, ktorá sa vedľa mňa stále smiala.
"Prepáč, ale ja nemôžem..." znovu sa smiala.
"Ale čo ti je také smiešne, veď budeme mať neospravedlnenú hodinu?!" zaúpela som.
"Nič sa neboj. Nič nebudeme mať. To je na týchto hodinách pravidelné, vždy niekoho vyhodí. Hlavne ak máme premietací týždeň ako bude tento. Typujem, že zajtra vyhodí Cam spolu s Ericom a aj Nikolasa. Ide podľa lavíc.. hahaha... Dnes si mala smolu, že na rade bola tá moja a ty sedíš so mnou." Vysvetľovala.
"Ale aj tak si mi ešte nepovedala, prečo sa rehoceš. Stále nechápem...." vravela som a naozaj som nechápala.
"Keby si videla svoj výraz, keď som na teba napľula..." ospravedlňujúco sa na mňa pozrela, "Prepáč...A tvoj ksicht, a potom aj ksicht pána Wantsa, ktorý vyzeral ako žaba pred výbuchom a pozeral za nami s tým svojím červeným výrazom a Eric ... keby si bola počula čo povedal, len čo si vyšla z dverí..." znova jej trochu zabehlo.
"Aha" Nič mi nedošlo a tak som nevedela čo iné povedať. Buchla som ju jemne po chrbte a ona na mňa pozrela, že či mi náhodou nešibe.
"To keby som sa drhla, ty si myslíš, že toto..." buchla ma po chrbte, tak ako ja ju pred chvíľou, "... by ma zachránilo? Kde žiješ?" smiala sa.
"No veď tak sa to robí, či nie?" nechápavo som sa pýtala.
"To sa robí takto, moja." Povedala so smiechom a zahnala sa na mňa.
Tresla ma takou silou po chrbte, že mi to skoro vyrazilo dych a podlomilo mi kolená. Málem som sa zviezla na zem, keby som sa nebola zachytila o skrinku na chodbe.
Práve vtedy okolo nás prešiel ten úžasný chalan z môjho prvého dňa.
Bol sám a v jeho výraze som na chvíľu zbadala... Odpor a prekvapenie? Neviem to presne popísať, zdalo sa mi, že ohrnul nos.
Ja nesmrdím. Dúfam... Bože taký super chalan a.....Ach nie...Stále som bola opretá o skrinku a on na mňa pozrel svojím prenikavým pohľadom, ktorý mi nič nenaznačoval, ale bol nepríjemný.
Ak by som nebola červená od toho takmer vyrazeného dychu, tak by som sa určite začervenala z toho pohľadu. Najprv kráčal pomaly, ale keď prešiel okolo mňa zaťal päste a s ohrnutým nosom na mňa pozrel a rýchlo zrýchlil krok a zašiel za roh. Stále som pozerala za ním a Rika ma vystrašene zdvíhala.
"Brie!? Žiješ?! Ne-neublížila som ti? Preboha!?..." pomáhala mi vstať.
"Hej žijem...len ma to prekvapilo... bolo to tvrdé..." šepkala som rozstrasená.
"Prepáč mi to. Zoberiem ťa na ošetrovňu. Veď ..bože... ja som ťa zabila...." hovorila mi so slzami v očiach a ospravedlňujúcim výrazom.
"Riks, v pohode, nič mi nie je. Len sa potrebujem ohnúť." S krivým úsmevom som ju upokojovala. Naozaj mi nič nebolo, len som bola trochu mimo z toho chalana.
Postavila som sa a predklonila som sa dopredu aj dozadu. Niečo tam zapraskalo a ja som sa začala smiať.
Rika na mňa pozerala, ale môj smiech bol nákazlivý a v momente sa začala rehotať.
"Pekne ti to tam zakřupalo." Smiala sa a ja s ňou.
Keď som sa otočila, na okamih sa mi zazdalo, že som videla tvár toho chalana.
Ale myslím, že sa mi to len zazdalo. Bol to len šok z toho úderu.
Zdrapila ma a ťahala po chodbe.
Zabočili sme a vyšli do chladného vzduchu. Šli sme k vedľajšej budove, bola označená ako budova C.
Vošli sme tam a ja som zistila, kde som.
Boli sme v jedálni.
Bola prázdna, pretože samozrejme, bola ešte hodina.
Šli sme k jednému veľkému okrúhlemu plastovému stolu.
Frederika mi vysvetlila, že tu stále sedia a majú jedno miesto vždy voľné...vedľa nej.
Šli sme si zobrať nejaké jedlo. Naložila som si jablko a nejaký šalát spolu s hriankou a minerálkou.
"Toto budeš jesť? Žiadne bielkoviny?" neveriaco na mňa pozerala.
"Áno, čo je na tom?"
"Ja len, že tu je vegetariánka len jedna úplná krava, takže dúfam, že ty ňou nie si."
"Tak to určite nie. Teda aspoň dúfam." Platila som svoj obed.
"Ale prečo neješ mäso. Aspoň kuracie alebo ryby."
"Jednoducho ho k životu zatiaľ nepotrebujem. Nemám rada, ak zvieratá chovajú v neľudských podmienkach, len kvôli tomu, aby ich mohli zabiť. A jednoducho mi už mäso nechutí." Premýšľala som, prečo sa ma na to vôbec pýta a potom som všimla, že ona má na tácke kopec mäsa.
Prikývla. "Aha. Ale upozorňujem ťa, že tu ťa budú nazývať čudáčkou preto, lebo neješ mäso." Usmiala sa a potom ticho povedala. "Zvláštne."
Myslím, že to nepatrilo mne, tak som sa nezaujímala.
Odkráčali sme k stolu a mňa začala trápiť jedna vec. Potrebovala som v nej mať jasno.
(koniec druhej časti)
Nečítala som to za sebou... pre istotu... Takže?!
Hej , hej Edcob ! To je bombové xD Wuach najlepšie to bolo ... Ale vy čo ste sa všetci smiali na Arovi ? Ako bol vtipný ale vtipnejší bol určite Marcus , s tým jeho hlasom xD
Hej Alec, ja ho tam hľadám , chcela som ho ukázať kamoške a normálne ani príležitosť nebola , keď ho tam ani vidno nebolo xD