close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

4. kapitola- Boj sa začal (časť prvá)

15. listopadu 2009 v 2:58 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Stratená"

Nakoniec som sa dokopala pridať sem kapitolu, teda len časť /keďže ide o "knihu", tak mám kapitoly dlhšie. Konkrétne táto má tuším 17 strán=D/ Dlhé ja viem... ale vydžte... Začiatok a tuším aj koniec tejto časti ste mali možnosť už niektorí čítať. Možno je dosť prehnaný, ale toto sa mi fakt stalo, takže... Písala som ju už pred pol rokom, takže aj tak vyzerá. Teraz som už na písaní lepšie /myslím/, takže len to so mnou vydržte a možno sa dočkáte niečoho čo vás chytí za srdce...




4.kapitola
Boj sa začal

Prebralo ma hlasné zvonenie budíka.
Vypla som ho, pozrela som sa koľko je vlastne hodín a otočila som sa na druhý bok.
Bolo len 7:05. Školský autobus mi odchádza o 8:30 a škola začína o 9:15. Mám ešte kopec času, ešte si aspoň hodinku pospím.
No keď som sa zahrabala do paplónu, uvedomila som si, že je nejaký ťažký.
"SAKRA!!" rýchlo som sa postavila a bola som samý zhon.
Zabudla som, že nie som v Los Angeles, že tu nechodí školský autobus a škola mi nezačína o štvrť na desať, ale už o 7:50. A navyše neviem, kde tá prekliata škola je, musím ísť pešo, pretože sa nemienim vyvážať v policajnom aute, pretože ja nemám rada policajtov. Aj keď s jedným bývam, ale stále si musím pripomínať, že on je hasič a nie policajt.
Rýchlo som schmatla kozmetickú taštičku a vrútila som sa do kúpeľne. Narýchlo som sa ošpliechala vodou. Zuby si umyjem až keď sa najem.
Ak sa stihnem najesť, samozrejme.
Rýchlo som sa vrátila do izby a v kufri som sa musela prehrabávať, aby som našla nejaké normálne spodné prádlo, ponožky, rifle, čierne tričko a čiernu mikinu s kapucňou...ako na pohreb...
Vlastne, veď to bude môj pohreb, ale aj tak. Ja čiernu milujem. Som divná? Nemyslím... No možno trošku.
Poobliekala som sa, nahodila špirálu a zbehla som dole schodmi rovno do kuchyne.
Z chladničky som si vzala prvý jogurt aký som videla a rýchlo som ho do seba nahádzala. Nevedela som ani aký bol, vôbec som si ho nevychutnala. Urobila som si čaj, no keď som sa pozrela na hodinky, na ktorých svietilo 7:23, tak som nechala čaj čajom a šla som si umyť zuby, vziať školský ruksak a všetko potrebné som doň nahádzala, čo v mojom prípade značilo len peňaženku, peračník a vodu. Znovu som zbehla do kuchyne, odpila som z čaju, pričom som si stihla popáliť jazyk a vyletela som z domu von.
Zamkla som a kľúč som si dala do zadného vrecka na nohaviciach. Rozbehla som sa po chodníku ku ceste a v tom som si uvedomila, že som bosá.
"SKVELÉ! Naozaj skvelé!" rozčúlená som vyhrabala kľúč a vbehla som dnu. Konečne som zamkla a na mojich nohách boli moje obľúbené tenisky. No vonku sa akosi naraz ochladilo a ja som si uvedomila, že som si nevzala bundu.
"Úplne úžasné! Prvý deň a ja neprídem načas...Super!! Ja sa na to môžem!" otočila som sa, že sa vrátim po bundu a začala som šmátrať po kľúči. "Ako inak! Kde je ten hlúpy kľúč!?" Po dobrej chvíľke som ho našla vo vrecku na mikine.
Dosť vystresovaná som sa konečne dala na cestu k škole.
Dúfala som, že už sa mi nič zlé nemôže stať, iba žeby som nenašla školu alebo by som sa potkla alebo čo a rozbila by som si hlavu, pretože odkedy som prestala tancovať, moja koordinácia bola na veľmi zlej úrovni, ani telesná už pre mňa nebola najlepšia hodina.
Vlastne, ona nikdy nebola moja obľúbená hodina. Na atletiku nemám pľúca, gymnastika je boj proti mojim fyzickým zákonom, loptové hry sú vždy veľmi zábavné, lebo zvyčajne som na okraji cvičiacej spoločnosti, lebo skombinovať ruky s nohami je u mňa veľký problém, o volejbale ani nehovorím. Ja som taký antitalent.
V Los Angeles som bola na telesnej postrach. Ak sa mi niečo čírou náhodou dostalo do ruky, vždy som si ublížila a navyše sem-tam aj niekomu inému. Jediné čo mi ako tak šlo bol hokej a stacionárny bicykel.
Už som sa netrápila o to, či prídem neskoro, lebo to bolo zbytočné, pretože bolo už 7:45.
Vážne super. Mám len päť minút a ja vôbec neviem, kde tá škola je.
No potom som uvidela skupinku ľudí s ruksakmi ako sa ponáhľajú. Aj nejaké staršie ošarpané autá išli tým smerom a tak som si myslela, že tam bude niekde škola.
A nemýlila som sa, bola hneď za rohom a mne odľahlo, že nie som posledná.
Pred školou bolo parkovisko, kde stálo množstvo áut. Neboli najnovšie a hlavne nie dych vyrážajúce. Vlastne boli. Ten hrdzou prežratý pickup mi zobral dych. Takto doriadiť auto... nehorázne.
V L.A. parkovisko obývali väčšinou nové modely luxusných áut, rôzne kabriolety a podobne.
No jedno auto tu na parkovisku nejako vytŕčalo. Bolo to strieborné Volvo, ktoré stálo v tieni stromu.
Bolo to až smiešne, pretože okolo neho boli samé pickupi a čo je hlavné, ten ohavný hrdzavý. Musela som sa usmiať nad týmto obrazom, no ďalej som kráčala smerom k budove, ktorú obklopovalo množstvo stromov, na ktoré som akosi nebola zvyknutá.
Vonku bolo vlhko a tak sa moje rozpustené vlasy začali točiť na každú stranu.
Úžasné, pomyslela som si a stres, strach s hnevom sa vo mne miešali.
Vošla som do budovy A. a tam na vpravo boli dvere, na ktorých bolo napísané: Informácie.
Otvorila som ich a vošla som.
Za pultom sedela staršia pani, ktorá bola dosť pochudnutá, ale tvár mala láskavú a podľa pokožky na jej rukách mi pripadala v tvári mladá. Mala sivé vlasy vyčesané vzadu do drdola.
Skláňala sa nad nejakými papiermi a zjavne si ma nevšimla. Na hrudi mala pripnutú menovku, na ktorej stálo:
Camila Hoová
Ak máte nejaký problém, tak ja ho NEvyriešim

Pristúpila som bližšie a vtedy zdvihla hlavu a usmiala sa na mňa. Snažila som sa, by aj môj úsmev vyzeral priateľsky, no neviem či sa mi to podarilo.
"Tak, čo by si si priala, mladá dáma?" opýtala sa a ja som trochu vystrašene odpovedala.
"Ja... som.. tu nová žiačka...Br.."
Prerušila ma. "O, ty si tá Brigitte Anastacia Sun." Povedala.
"Brie" opravila som ju, zjavne ma nevnímala. Zabudla ešte povedať Muray.
Prezerala si ma a ja som sa začervenala. "Tu máš svoj rozvrh a aj plánik školy. Už som ti vyznačila najkratšie cesty do jednotlivých učební. A poprosím ťa o niečo. Toto..." podávala mi nejaký hárok papiera, "...dáš podpísať každému vyučujúcemu a na konci vyučovania mi to prinesieš."
Prikývla som. "Ďakujem."
Ako som sa dozvedela z papiera, mám dvojhodinovku informatiku.
Celkom sa to dá, len tá tretia hodina bude boj.
Matematika.
Tú som nikdy nemala rada, ale teraz mám iný problém. Musím nájsť učebňu informy, ktorú na plániku nemôžem nájsť.
Ako som prechádzala po chodbe, ktorú lemovali skrinky a bola ešte stále plná študentov, hoci bolo už dávno po zvonení, počula som pred sebou ako sa dve dievčatá zhovárajú, že konečne majú teraz dve hodiny informatiky.
Potešila som sa, že nemusím vyberať plánik a vyzerať ako väčší blb ako vyzerám. Sklonila som hlavu a tak sa mi okuliare trošku šmykli dole. Napravila som si ich a stále som kráčala za tými babami. O chvíľku vošli do nejakých dverí tak som pomaličky vošla za nimi a na dverách som si stihla všimnúť, že toto je naozaj tá učebňa, ktorú hľadám.
Profesor tam už bol, ale nevenoval nám, meškajúcim, priveľkú pozornosť. Podišla som k nemu a trošku som si odkašľala.
Bol to profesor, ktorý mohol mať okolo 25 a mal krátke hnedé vlasy. Bol oblečený v modrých rifliach a v modrom tričku s dlhým rukávom. Bol celkom.. ehm ehm... "slušný"?!.. Noooo..... dalo sa na neho pozerať...
Pozrel na mňa a zahlásil: "Ty si určite tá nová. Brigitte ..ammmm..." nevedel si asi spomenúť na moje priezvisko.
"Sun, Brie Sun." Zdôraznila som hlavne Brie.
"Áno, samozrejme, Brie Sun." Hovoril si len tak popod nos. "Ja som Haward Cook a som učiteľ informatiky."
Podala som mu hárok, ktorý mi mal podpísať. Vzal, podpísal a vrátil mi ho.
Už som sa chcela rozbehnúť k jednému z voľných počítačov, keď ma zrazu chytil za rameno a potiahol späť.
Dokorán som roztvorila oči a čakala čo sa bude diať a dúfala som, že nechce urobiť tú vec, na ktorú som nemala veľa odvahy a hlavne nie náladu. No moja predtucha sa vyplnila. Pobúchal po tabuli, ale tým si nezískal pozornosť ani jedného chatujúceho študenta. Odkašľal si, ale vôbec to nepomohlo. Odľahlo mi, keď som mala malú nádej, že to nechá tak.
Mýlila som sa.
Otočil sa a urobil jeden malý pohyb. Odrazu sa všetci nahnevane a niektorí aj s nadávkami otočili.
Až vtedy som si všimla, že ich monitory nesvietia a on drží v ruke kábel, ktorý vytiahol zo zásuvky. Všetky oči z profesora Cooka naraz preskočili na mňa, keďže som stála len meter- dva od neho. Očervenela som a sklopila som zrak.
Zrazu profesor Cook prehovoril. "Milý študenti, dovoľte, aby som vám predstavil našu novú kamarátku..." len nie Brigitte, prosím len nie Brigitte... všetko len nie Brigitte. Modlila som sa vo svojej mysli.
"...Brigitte Sway.."
Ja ho zabijem.. "Sun, Brie Sun." Povedala som a celá som očervenela.
"Áno, presne tá." Trieda sa začala chichotať nad tým ako skomolil moje meno. Znovu im zapojil monitory a oni sa otočili a nevšímali si ma.
Pán Cook mi naznačil aby som šla k nejakému voľnému počítaču a ja som poslušne odkráčala k jednému úplne v rohu.
Vedľa mňa boli tie dve baby, ktoré ma tu doviedli. Bavili sa medzi sebou a pritom si prezerali nejaký internetový katalóg plesových šiat.
Striaslo ma pri pomyslení na ples.
Je pravda, že plesy som niekedy milovala, ako aj tanec, honosné šaty, vysoké topánky a rôzne doplnky a make-up, ale v poslednej dobe som toto všetko začala ... dá sa povedať nenávidieť...a doteraz nie som presvedčená prečo to tak je.
Ale jedno je isté. Plesy, vysoké topánky, plesové šaty a "ťažký" make-up som zo svojho života vylúčila. To všetko je už minulosť. Teraz mi úplne postačí špirála, rifle, šortky, top, tričko, tepláky a mikiny, flip-flopy a hlavne tenisky, kecky... A v poslednej dobe, hlavne čo je taká krutá zima ( -2 - 20° C), arafatka. Bez nej ani na krok.
Aj teraz ju mám na krku a som rada, že sa do nej môžem skryť pred pohľadom, ktorý práve teraz na mňa hodila jedna z tých báb.
Bola blond, mala roztlieskavačskú postavu, dokonalé črty tváre, no bola bledšia ako tá druhá a dokonca bola bledšia než ja.
To ma dosť potešilo, pretože som si myslela, že tu budem najbledšia. Mala modré oči.
Utvárala si asi o mne mienku a myslím, že so mnou nebude chcieť mať nič spoločné. Ale stále na mňa pozerala a zrazu spravila niečo, čo ma prekvapilo.
"Ahoj! Ja som Camelia, ale priatelia ma volajú Cam. Toto je Frederika..." ukázala na to druhé dievča vedľa nej, ktoré malo čierne rovné vlasy hnedé oči a tmavšiu pleť. Bola trošku objemnejšia ako Camelia, dá sa povedať, že mala moju postavu. Bolo vidieť, že nie je roztlieskávačka.
Ako ju Camelia menovala, zdvihla hlavu a podala mi ruku s priateľským úsmevom.
"Ahoj, ty si ..." čakala som, že povie Brigitte a asi som sa zatvárila kyslo, ale ona pokračovala, "...Brie? Veľmi pekné meno. Ale ty nie si odtiaľ, však nie?" hovorila a tón jej hlasu bol vážne priateľský, Camelia len počúvala a pohľadom ma skúmala.
"Noo.. nie, nie som odtiaľ. Som z Kalifornie, v sobotu som sem prišla k môjmu otcovi, ktorý tu je...."
"Policajt. Áno vieme, všetci ho tu poznáme, je to super človek." Dokončila Cam a ja som len vyvalila oči.
Hasič, ale to je jedno.
"Celkom sa naňho podobáš...Ale woow...." začala Frederika a bola užasnutá. "Máš perfektné okuliare ... woow a tie oči.... No ja žasnem."
Pozerala som na ňu a zapýrila som sa. Na takéto prejavy som nebola zvyknutá. V Los Angeles som nebola veľmi obdivovania hodná.
Všimla som si, že niekoľko chalanov na mňa zazerá, tak som si prehodila vlasy cez plece, aby mi nebolo vidno do tváre, pretože som sa začala červenať.
Tie dve hodiny boli nekonečné.
(koniec prvej časti)

V čo najbližšej dobe pridám ďalšiu časť, lebo to chcem rýchlo prejsť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 15. listopadu 2009 v 12:12 | Reagovat

kapitola bola super...tak prvy den v skole....hihi....super...ale toho profaka bych zabila

2 lilly twe SBčko lilly twe SBčko | Web | 15. listopadu 2009 v 16:12 | Reagovat

supeeeeer supeeeeeeeeeeeer hehe dufam ze pod pojmem ,,najblizsia doba" myslis este dnes :D

3 Alice Alice | Web | 16. listopadu 2009 v 16:53 | Reagovat

Ahoj. Chcela by som sa ťa opýtať či by si nechcela spriateliť blogy ? :)Ozvi sa či áno alebo nie.

Pekný Deň

4 Nellie Nellie | Web | 17. listopadu 2009 v 17:32 | Reagovat

áno, pamätám si, že toto som už čítala!:) bohovské, fakt :) tie baby celkom zlaté...či?:) teším sa na ďalšiu časť!:P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie