close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. kapitola- Čo som komu urobila? (by Sendy)

20. listopadu 2009 v 22:11 | SENDY |  "Sny sú skutočné"

Veľmi sa ospravedlňujem, že kapitola prišla tak neskoro, ale dohnať vynechaný
týždeň v mojej škole a ešte v mojom ročníku je fakt fuška. Dúfam, že keď už som ju konečne napísala, bude sa vám kapitola páčiť... Je dlhšia ako prvá a podľa môjho názoru aj zaujímavešia... Takže, čo mám k tomu dodať?... Do sčítania priatelia.... =D Trápne, ja viem.... moje komenty treba brať s rezervou....=D

švihnutá spisovateľka Sendy =D

Čo som komu urobila?


A je to tu.... Prvý deň v novej škole a ja som sa rozhodla, že to nenechám na náhodu. Vďaka mojej nesmrteľnosti sa mi zredukoval čas spánku. Obyčajný teenegar musí spať najmenej osem hodín, no ja som vyspatá do ružova už po 3, čiže zvládnem oveľa viac vecí. Väčšinou chodím spať o 1 v noci, čiže už o 4 ráno chodím po izbe. Aj moja mama si zvykla vstávať skôr, kvôli mne vstáva už o pol 6 a otec taktiež, ale on to nerobí kvôli mne, ale kvôli svojej práci. Samozrejme, on a jeho práca, práve preto vychádzam s mamou lepšie a tiež som mu o svojich "zázrakoch" povedala neskôr, vlastne ja s mamou sme mu o tom nepovedali. Počas večere, keď sa konečne včas dostavil domov, som zmizla. Hádali sme sa a ja som sa tak nazúrila, že som zmizla. Doteraz si pamätám jeho výraz tváre, ak by mal choré srdce, tak by sme už volali záchranku.

Takže ráno som vstala o 4 a keďže škola začína o 8, rozhodla som sa dať si poriadne dlhý kúpeľ. Napustila som si vaňu, urobila penu a zapálila pár vonných sviečok. Vo vani som sedela dobrú dva a pol hodinu a nechcela som z nej vyjsť. Voda možno bola studená no ja teplotu nevnímam, je to ako keby mi v tele zamrzli receptory na určovanie teploty.
O pol 7 mi do izby vošla mama.
"Sam, kde si?" opýtala sa, zrejme ju vyľakalo, že nie som v izbe.
"Kúpem sa, čo chceš?" kričala som cez dvere.
"Asi by si už mala vyjsť, treba sa ti obliecť. Nechceš predsa prísť do školy neskoro." súrila ma.
Ja som mamu ubezpečila, že už sa idem obliecť a tak odišla z izby. Nakoniec som predsa len z vane vyliezla a šla sa obliecť. Rifle, tričko s nápismi, mikina a botasky patrili k môjmu základnému vybaveniu. Nerada som chodila v nohaviciach a už vôbec nie v sukniach. Kvôli tunajšej klíme som si musela obliecť aj dekovku, aby sa ľudia nečudovali prečo mi nie je zima. Dnes to boli tmavé rifle, zelené tričko, zelená mikina, čierne botasky a čierna dekovka. Milujem čiernu a zelenú. Hlavne ich spojenie, je to možné divné, ale mne sa to páči. Vlasy som si vyčesala do copa, nasadila slnečné okuliare a vzala tašku. Vonku možno nesvieti slnko, ale mne je to jedno, hoci by som to mohla zmeniť. Ja som si však dala záväzok, že počasie budem meniť iba v prípadoch krajnej núdze, aby som veľmi nenarušovala prírodu, ktorú mám strašne rada.
Bolo štvrť na 8, keď som sadala do vylešteného kabrioletu s natiahnutou strechou. Pomaly som vycúvala z príjazdovky a zabočila doprava. Hlavná ulica bola neskutočne dlhá na takéto malé mesto a ešte aj dva semafory. Takže na školské parkovisko som prišla 15 minút pred zvonením a keď som si brala veci z auta, prechádzal okolo mňa ten najkrajší chalan na svete. Mal gaštanovohnedé vlasy, bol vyšší ako ja a mal peknú stavbu tela. Bolo na ňom však niečo zvláštne, nemala som na mysli to, že bol biely ako stena a mal medové oči, ale mala som na mysli to, že vie čítať myšlienky.
Po chvíli som si uvedomila, že na mňa zíza. A ja som len myslela na to, ako sa čo najrýchlejšie vytratiť a zabezpečiť, aby mi už myšlienky nečítal. Tým úporným myslením som dosiahla to, že sa mi myseľ zablokovala.
Už ma dúfam otravovať nebude, a aj tá baba, čo bola s ním, bola divná. To čo som zistila z jej mysle bolo, že "videla" ako prídem. A tiež videla, že nie som človek. Nezistila však, kto som. Toto som tiež trpieť nemohla. Sem sme prišli, lebo nikto nevedel o mne, o tom, že som zvláštna. Myseľ som si zablokovala aj voči nej. Tie vízie, či ako to mám nazvať, boli pre mňa zlé. Už len to, žeby niekto vedel o mojej minulosti a prítomnosti viac.
Potichu som sa vytratila do školy. Dúfala som, že ich už nestretnem, alebo niečo horšie, žeby som s nimi mala nejakú hodinu. To by som fakt neprežila.
Rozvrh som mala a vedela som, že mám prvú hodinu algebru - včera som mala akýsi pohovor - a tak som kráčala do učebne algebry. Algebru mám rada a profesor Ewervood bol v pohode. Funkcie, ktoré sme brali, už mám dávno za sebou.
Vedľa mňa sedí Rebeka, s ktorou som sa zoznámila ráno pred hodinou. Ako sme si tak porovnávali rozvrhy, takmer všetky hodiny sa nám zhodovali, iba 7. hodinu mám inú. Rebeka ide na varenie a ja na drámu. Drámu som si vybrala náhodne, vlastne ani nie, varenie ako predmet mi prišlo divné. Ja viem variť už štyri roky a mojou špecialitou sú špagety a´lá Sam. Som zvedavá, čo sa budeme na dráme učiť. Na obede sme sedeli pri stole spolu s Bekinými kamarátmi a hoci mám dobrú pamäť, ich mená neviem. Pohľad mi neustále behal k stolu, kde sedel ten chalan.
Deň prebehol rýchlo a keď som vošla do učebne drámy, oľutovala som, že som sa neprihlásila na varenie. Celý deň som sa modlila, aby som s tým chalanom nemala hodinu a on tam bol. Bol na mojej hodine drámy, alebo ja na jeho?
Takže dráma, profesorka Madisonová bola staršia, útla pani. Celkom milá až kým sa ma nespýtala, či by som si nechcela zahrať v hre, ktorú trieda skúša.
Všetky úlohy však boli zadané, David, konečne viem jeho meno, hrá na klavíri. Nevedela som však, akú úlohu dostanem ja.
Nevedela, až kým sa ma profesorka nespýtala: "Vieš hrať na nejakom hudobnom nástroji?"
Ja som myšlienkami zaletela ku svojej gitare doma na podstavci. "Áno, viem hrať na gitare." To som nemala hovoriť, učiteľka okamžite ožila a myslela na to, že im do hry treba gitaru. Teda ja som ale...
"Na záver potrebujeme skladbu, ktorá sa hrá na gitare v sprievode klavíra," samozrejme, vedela som čo si myslí, ale nechala som ju hovoriť, "ale chýbala nám gitara. Takže, mohli by ste doniesť zajtra gitaru? Máte gitaru, však?"
"Áno, mám gitaru. A určite by som ju mohla doniesť" nedala som najavo strach, ktorý som pociťovala pri pomyslení na hru pred ľuďmi.
Do konca hodiny som potom sedela v kúte a pozerala ako ostatní skúšajú. Po zazvonení ku mne prišiel - na moje prekvapenie - David a dal mi do ruky papiere s notami.
"Mimochodom som David, David Thomas" dokonale sa tváril, že sa dnes ráno nič nestalo. Ja som naňho hľadela s otvorenými ústami, na čom sa on očividne dosť dobre bavil, lebo ho natriasalo od smiechu.
Po chvíli mi došlo, že by som sa mohla predstaviť a tak som len zamumlala svoje meno.
"Asi by si si to chcela doma nacvičiť" usmial sa.
"To áno" noty, ktoré sme obaja držali, som mu trošku prudšie vytrhla z ruky a otočila som sa na odchod.
"Nie si veľmi urečnená. Na to, že si z veľkého mesta, ako predpokladám, a tvoje auto je veľmi pekné. Trošku tu však vytŕča medzi tými starými autami" povedal David trochu divným tónom, ktorý sa mi nepáčil.
"Možno som z veľkého mesta a mám drahé auto, ale ani ty zrejme nie si odtiaľ a tiež sa vozíš na drahom aute, čierne Audi A4, mám pravdu nie?" odvrkla som a odkráčala z triedy.
Možno bol pekný, ale bol protivný. Podľa mňa sa veľmi s dievčatami nerozpráva, lebo tento rozhovor bol nútený. Asi chcel byť len zdvorilý, ale veľmi mu to nevyšlo.
Parkovisko už bolo takmer prázdne, keď som sadala do auta. Už v živote sa s ním nechcem rozprávať, dnes bolo moje ovládanie na krajíčku, čo by sa stalo, keby som vybuchla.
"Ahoj mami!" pozdravila som, keď som vystúpila z auta.
Ešte tu nebývame ani týždeň a už sa mama piple v záhone pred domom. Keby to bolo na mne, tak by som to urobila raz-dva. Použila by som čary, ale moja mama nie. Ona tvrdí, že nemá čo robiť, tak sa aspoň trochu zamestná.
"Ako bolo v škole?" spýtala sa, len čo som bola v jej blízkosti. Otec bol opäť v práci, lebo tu nemal auto. Odkedy nie sme v NY, stále len pracuje.
"Dobre, až na drámu, na ktorej budem musieť zajtra zahrať na gitare." odvetila som kyslo.
Mama zbledla, až som si myslela, že jej prišlo zle. Jej myšlienky neviem čítať, iba myšlienky rodičov sú pre mňa záhadou. Asi preto, že sme v priamom príbuzenskom vzťahu.
"To bude asi pre teba problém" na to som sa zatvárila urazene, mne nikdy nijaká skladba problém nerobila, "nemala som na mysli hranie, ale tých divákov."
"Ja viem, to bude určite problém. Dúfam, že to zvládnem. Asi pôjdem cvičiť."
"Dobre, obed máš v chladničke" dodala mama a opäť začala sadiť.
"Jasné. Prvé budú úlohy, i keď ich nie je veľa a neskôr pôjdem do záhrady cvičiť" kývla som mame a rozbehla som sa dnu.
Z chladničky som vytiahla kuracie soté, trochu dala na tanier a ten do mikrovlnky. Svoj obed, ak sa to tak dá nazvať, keď je to o 3 poobede, som zjedla a tanier dala do umývačky.
Úlohy som zmákla za pol hodiny, zbalila som si veci na ďalší deň do tašky a vzala gitaru z podstavca.
Terasou som vyšla do záhrady a doprostred som si sadla do trávy. Tráva bola mäkká a mne bolo tak príjemne, že okolo mňa rozkvitli kvety.
Skladba sa niesla zložitými a prekomponovanými notami. Nebolo to však nič ťažké. Začala som hrať a až potom som si uvedomila aká je tá skladba krásna.
Moju hru bolo zrejme počuť aj na ulicu, lebo pribehla mama a s ňou aj Charlie so psom Bennym. V tú chvíľu som prestala hrať.
"Pokračuj, neprestávaj hrať, bolo to krásne" povzbudzovala ma mama.
Nadýchla som sa a začala hrať opäť. Skladba sa skončila a ja som zažila svoj prvý aplauz v živote, ak nerátam rodičov.
Charlieho myšlienky smerovali tam, kde som nechcela, aby smerovali. Uberali sa k môjmu talentu a tomu prečo ho nevyužívam. Toto neznášam a hlavne otázky, prečo nehrám aj pred publikom.
Vysvetlenie by však neprišlo, keďže by som musela povedať, že viem čítať myšlienky.
A počuť myšlienky svojho publika nie je vždy najpríjemnejšie.
Raz sa to však musím naučiť, keď príde posledný deň školy a ja to budem musieť zahrať pred žiakmi a rodičmi.
Mama ma pochválila a odišla aj s Charliem preč, venovať sa svojej práci.
"Takže zahrať by som to vedela, teraz sa musím ísť vyvetrať" pomyslela som si.
Pod dlhom týždni sťahovania by som si mohla ísť natiahnuť krídla. Gitaru som preto odniesla do domu a mame som povedala, že sa idem "prejsť".
Zmizla som, aby ma nikto nevidel a roztiahla krídla. Bol to úžasný pocit, byť voľná ako vták a len si tak lietať.
Preletela som ponad náš dom, ponad ulicu a vtedy som ich zbadala. Bol tam, David s tou babou, o ktorej nič neviem. Asi sa budem musieť spýtať Beky.
Boli pred jedným obchodom a chystali sa na odchod. Ich auto som sledovala až k akémusi domu, ďalej od mesta, kde zmizli v garáži. V tom dome zrejme býva a tá baba asi tiež.
Chvíľu som sedela na neďalekom strome a keď nikto nevychádzal, odletela som preč.
Cestou som ale zbadala lúku. Bola pekná, bol tam strom a jazierko.

Domov som sa vrátila presne na večeru. Mama, ktorá bola vždy zvedavá, sa ma pýtala, čo som videla cestou. Povedala som jej však iba o lúke, chlapci bola téma, ktorú som nechcela rozoberať, hlavne nie zvláštni chlapci.
Večeru som zjedla bez reptania, hoci brokolicu veľmi nemusím. Umyla som sa a o 1 som si ľahla do postele.
Dnešný deň bol pre mňa dosť ťažký, stalo sa toľko vecí naraz, že sa musím na to vyspať. Ak vôbec zaspím.
***

Pozn. autora blogu: Sendy? Urobila som ti asi 7 avošov a tieto sa mi páčili najviac... Ten v ľavo má v oku Zem/ja viem, že to nie je veľmi vidno, ale.../ a chcela som tam vystihnúť všetky vlastnosti Sam. Ten v pravo má zobrazovať Sam akovládcu Zeme, tak neviem aký chceš... Ja osobne by som asi vybrala ten v ľavo... ten v pravo je taký "nečitateľný"...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alice Alice | Web | 21. listopadu 2009 v 10:55 | Reagovat

Zaujímavá kapitola :) :D A tie avatry sú krásne .. :D

2 Nell Nell | Web | 22. listopadu 2009 v 18:59 | Reagovat

páčila sa mi :)
hrať na gitare pred publikom, nezávidím ...
čakám ďalšiu;)

3 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 25. listopadu 2009 v 16:08 | Reagovat

super kapča :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie