close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

4. kapitola- Boj sa začal (časť tretia)

6. prosince 2009 v 0:11 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Stratená"

Ahojte...
Nemám náladu na rozpisovanie a vôbec aj na pridávanie či komentovanie...
Chcela som pôvodne pridať kapitolu k SSS, ale Sendy je na mňa z nejakého nevysvetliteľného dôvodu už dva týždne urazená a vyzerá to tak, že mi odmieta poslať kapitolu... Tak máte smolu... Musíte sa uspokojiť s mojou.
Ešte sa stihla na mňa aj mama nahnevať... tiež neviem prečo... Hodila mi na stôl "Mikuláša" a išla spať. /Som na nete tajne, ak teraz vletí do izby a načape ma s Bookom nakolenách, tak ma zabije=D/ asi tak...

Pre tých čo nečítajú moju "knihu", máte tu pesničku, ktorú si v poslednej dobe fest často púšťam... Upozorňujem... Ide o Beyonce...

PS: Veselého Mikuláša!

4. kapitola
Boj sa začal
(časť tretia)

Pootočila som sa k Rike, v ruke som stále držala jablko. "Riks? Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Jasnačka Brie, hovor."
Začala som trochu nevinne, aspoň pre mňa to bolo nevinne. "No, ja len, či je na škole nejaký super chalan, ktorý by stál zato... alebo by na mňa len pozrel."
"Brie...ty si si nevšimla, že Eric po tebe ide?...Tak no, ten by možno stál za niečo. Prečo sa pýtaš?" vložila si kúsok svojho obeda do úst.
"No ja len tak...vieš...treba mať prehľad." Nevinne som sa usmiala. "A kto je ten chalan, ktorý okolo nás prešiel na chodbe, keď som tam objímala skrinku?"
Zasmiala sa a tak som sa usmiala aj ja a cítila som ako naberám farbu.
"To je Edward Cullen. Prisťahovali sa sem len pred rokom."
"Presťahovali? Kto ešte? Jeho rodičia?" Musela som si zahryznúť do jablka, aby som nejako zamaskovala, že som netrpezlivá a zvedavá.
"Jeho adoptívni rodičia a aj nevlastní súrodenci: Rosalie a Jasper Haleovci a Alice a Emmett Cullenovci."
"Aj oni sú adoptovaní?" ďalej som sa vypytovala a už som sa nesnažila skryť svoju zvedavosť. Zbytočne. Už si to aj tak musela všimnúť. "A ten Edward, ten tu chodí s nejakým dievčaťom, však?" Pri tejto vete som pocítila zvláštny pocit...sklamania.
Pozrela na mňa akoby mi hrabalo. "Edward? Kdeže. Ten tu nedal šancu ani jednej, hoci sa o neho doslova bijú, rovnako ako aj ostatných súrodencov. Ale nikdy nikto nepochodil. Vlastne ak to vezmeme z iného uhla, Emmett je spolu s Rosalie a vyzerá to tak, že Jasper s Alice. Sú to deti doktora Carlisla Cullena a jeho ženy Esme, ktorá vlastní firmu v New Yorku a venuje sa reštaurovaniu.
"Aha" nevedela som čo povedať. Bola som zvedavá, kto bolo to dievča, ktoré som videla spolu s Edwardom.
Aké nezvyčajné meno.
"Tamto je Rosalie a Emmett." Kývla smerom k dverám.
Opatrne som sa tam pozrela.
Chalan, ktorý práve otváral dvere bol vysoký, svalnatý. Mal krátke čierne vlasy a mal malinkú upravenú briadku. Jeho pohyb bol taký medvedí. Nie tak nemotorný, ale hrozivo rýchly a drsný. To dievča bolo stelesnená bohyňa. Mala žiarivé blond vlasy dlhé až po pás.
Mimovoľne som sa dotkla mojich riedkych. Zase moje chvíľkové sebapodceňovanie.
Jej pohyb bol ešte pôvabnejší... taký ako motýlí. Postavu mala dokonale symetrickú, dokonalú. Ako nejaká top modelka.
Sadali si k stolu pri okne. Stále som na nich pozerala v nemom úžase.
"Dýchaš?" poklepala ma po ramene Rika a ja som náhle trochu očervenela.
"Jasne, ale do pekla, je toto možné, aby takto niekto vyzeral a.. a.." jednoducho som to nevedela dokončiť.
"Ja ťa chápem. A počkaj ešte, keď uvidíš Alice a Jaspera. Bože... tí piati sú ako bohovia." Roztápala sa. Ja som sa len usmiala a znovu som sa venovala svojmu obedu.
"Alice a Jasper.... a Edward." hovorila mimovoľne a pozerala sa von oknom.
Práve okolo prechádzala tá partia zo soboty. Okrem Emmetta, samozrejme.
Alice, bola to dievča, ktoré Edward vtedy držal za ruku, ale teraz stál za nimi a pozeral sa do zeme.
Keď vošla do jedálne, všimla som si, že aj ona má pôvabný tanečný krok. Vlasy mala kratšie a strapaté, ale upravené, i keď vyzerali, že sú neposlušné, skoro ako moje. Boli tmavé, čierne. Ona bola nízka, ale nie príliš. Keď som sa tak na ňu pozerala, pripomínala mi Jessicu a mňa.
Ale s jedným veľkým rozdielom. Bola stonásobne krajšia a pôvabnejšia.
Jasper ju držal okolo ramien, bol tiež vysoký, ale nemal postavu Emmetta. Bol chudší a menej svalnatý. Mal zvláštne strihané blond vlasy. Boli také polodlhé a trošku skučeravené.
Bola som nimi unesená, ale potom som si konečne uvedomila, že je tam aj on. Edward.
Bol taký iný. Prehrabol si bronzové vlasy a Tiež bol vysoký ako ostatní, možno trošku vyšší od Jaspera a aj svalnatejší. Ale nie natoľko ako Emmett.
Bol proste dokonalý, jeho tvár bola bledá. Všetci boli bledý, dokonca by som povedala, že bieli, kriedoví. No ich krása vyrážala dych. Skoro ako v tých filmoch o krásnych upíroch alebo čarodejniciach.
Keď takto prechádzali k svojmu stolu a pomaly si sadali, znovu do mňa štuchla Riks.
"Krása, že? Škoda, že nedosiahnuteľná." Vystrela ruku a naznačila, že sa niečoho chce dotknúť. Ja som sa znovu obzrela.
Pozrela som sa na Edwarda takým tým pohľadom: Ahoj, aj ja som tu. Všimni si ma.
Myslím, že to Frederika videla a zasmiala sa mi do ucha. "Moja, ani to neskúšaj. Ten dal každej košom. Dokonca aj roztlieskavačkám. Dokonca aj Beth." Zatvárila sa trpko.
"Kto je Beth?"
"Elizabeth Taylorová. Je to tá najkrajšia baba na škole, teda až po nich." Kývla smerom k tej nádhernej pätici. "Myslí si, že ak má meno ako tá herečka, je tu pani. Ale mýli sa."
"Aha, chápem. Musela byť dosť sklamaná, keď jej dal košom, čo?" povedala som trošku škodoradostne.
"Ani by si neverila ako."
Pozrela som smerom k nemu.
"Prepáč, nechcem ťa uraziť, ale nemáš šancu. On tu na nijakú neletí." Hovorila a ja som ho stále kútikom oka sledovala.
Tak ak sa mu nepáčia baby, buď je divný alebo je homosexuál, s prepáčením za výraz- buzerant.
Vtom sa na mňa pozrel svojimi nádhernými očami, boli veľmi tmavé, ale nádherné. Všimla som si, že mal akési fialkové kruhy pod očami, akoby sa dobre nevyspal. Pozeral na mňa s mierne nahnevaným ale presto pobaveným výrazom.
Rýchlo som sa otočila a prehodila som si cez plece vlasy. Ani som si nevšimla ako sa náš stôl zaplnil. Pustila som sa do svojho obeda rozhodnutá, že sa tam už nepozriem a zjem v pokoji svoj obed.
Keď zazvonilo na hodinu, pobrala som sa Rikou na drámu.
Keď sme odchádzali, všimla som si, že Cullenovci tam už nie sú.
Pozrala som sa do zeme. Potichu sme kráčali do budovy B. na predposlednú hodinu.
Keď sme dorazili do velikánskej triedy, Riks sa so mnou rozlúčila so slovami, že na tejto hodine sedí so Sofie.
Ja som sa pobrala k profesorke, ktorá tam už bola. Cestou som sa rozhliadla po triede. Bolo tam len jedno voľné miesto.
Keď som však uvidela vedľa koho to miesto je, zatočila sa mi hlava a začervenala som sa.
Bol tam on. Naše pohľady sa na sekundu stretli. Rýchlo som sa pozrela do zeme.
V tom ma profesorka zbadala. "Vy ste tá nová? Dcéra náčelníka Suna?" pýtala sa.
"Áno. Ja som Brie Sun." Predstavila som sa jej a podávala som jej papier. A hasiča Suna, keď už tak.
"Ja som profesorka Miriam Shootová a ako si si stihla možno všimnúť, učím tieto zvieratá." Tie posledné slová povedala poriadne nahlas a v triede sa ozval chichot.
Podala mi papier a zatlieskala, čím si vyžiadala pozornosť triedy.
"Ach jaj." Zašepkala som.
"Milí nadaní študenti. Predstavujem vám náš nový talent, ktorý k nám dnes prišiel. Toto je slečna Brigitte Sun a..."
Prerušila som ju. "Brie Sun." Jemne som sa usmiala a Frederika na mňa žmurkla.
"Áno samozrejme, slečna Sunová." Pozrela na mňa s falošným úsmevom. "Trieda, pekne pozdravíme náš začínajúci talent." Hovorila a ukázala na mňa rukou.
Trieda zborovo pozdravila. "Ahoj, Brigitte."
Zrazu sa zo smiechom vzadu ozvala Rika. "BRIE! Ahoj BRIE!"
"Vďaka." Naznačila som so smiechom.
Pani Shootová na mňa pozrela a ukázala mi na jediné voľné miesto.
Videla som, ako sa napol a pomaly sa odsúval čo najďalej od mojej stoličky. Bola som z toho taká mimo, že som zabudla dávať pozor a zakopla som o nejaký kábel. Skoro som sa roztiahla na zem, ale v poslednej chvíli som sa zachytila lavice. Zatvorila som oči a vtedy sa mi v hlave premietol neznámy obraz.
Dievča sediace vedľa Edwarda, asi na biológii, sa cítilo veľmi nepríjemne. Zazeral na ňu, zakrýval si nos. No odrazu prudko vstal a chytil to dievča okolo pásu a zahryzol sa jej do krku. Ako v nejakom zlom horore.
Prudko som otvorila oči a neveriaco som pozrela na Edwarda, ktorý sa tváril podobne ako v mojej mysli.
Prestala som si to všímať. Hodila som svoju tašku na zem a pomaly som si sadala na stoličku. Srdce mi začalo prudko biť.
Cez vlasy som videla, že sa odťahuje a a nos zastrkuje nenápadne do goliera košele, dlane má zovreté do pästí.
Až teraz som si všimla, že aj on je dosť svalnatý. Pod snehobielou pokožkou mu vystupovali žily a šľachy. Zdalo sa, že mu niečo smrdí. Nenápadne som si ovoňala ruku a vlasy.
Voňali.
Telo mi voňalo po toaletnej vode a vlasy po zelenom jablku. Nič na mňa nesmrdelo. Ale jemu zjavne niečo áno.
Hodina sa vliekla akoby nemala konca. Profesorka stále mlela niečo o znovuzrodení hereckých talentov.
Keď konečne zazvonilo, všimla som si, že Edward už nebol na svojom mieste, dokonca nebol ani v triede.
Pomaly som sa zbalila a čakala som Frederiku kým sa dovalí z poslednej lavice.
"Ako sa sedelo s Cullenom?" doberala si ma so smiechom.
"On ma nenávidí." Zaúpela som.
"Ale nebuď dilino. Veď ťa ani nepozná. Síce, fakt bol divný. Zdalo sa mi, že sa odťahuje. Ale neviem prečo." Premýšľala.
"Nemohla by si ma ovoňať?" vyrukovala som na ňu. Pozrela na mňa akoby som bola totálne strelená.
"Brie, voniaš super. Nemusím sa k tebe ani veľmi nakloniť, aby som to zistila. Je to proste cítiť. Je to také citrusové. Máš skvelý parfém" Hovorila a nadýchla sa.
Odľahlo mi.
Vliekli sme sa na telesnú. Tak toto nezvládnem.
Keď sme prišli do telocvične, vyfasovala som svoj nový úbor od profesora Jacka Michealsona.
"Toto?" zaúpela som, keď mi podával niečo odporne elastické.
Boli to hnusné obtiahnuté elasťáky. Tie som priam nenávidela.
"Áno, je s tým nejaký problém?" opýtal sa trochu namyslene a výstražne.
Frederika, ktorá okolo mňa náhodou prešla, ma drgla do chrbta. Asi mi chcela naznačiť, aby som neprotestovala.
Poslúchla som ju a odpovedala som profesorovi s troškou červene v lícach. "Nie, žiadny." Klamala som.
"Tak to som rád. Tu máš ešte tričko a šortky." Podával mi nejaké biele čudo, ktoré by som ja mohla nosiť ako nočnú košeľu a modré šortky. Trochu krivo som naňho pozrela.
"Dnes sa ešte nemusíš prezliekať, budeš mať takú zoznamovaciu hodinu." Povedal mi a ukázal prstom na jednu z lavičiek pri stene, kde sedelo zopár necvičiacich.
Chvíľku som sa s nimi rozprávala a zistila som, že majú rôzne skupiny OTV /pozn. autora- OTV- oslobodenie od telesnej výchovy./ Ale vraj ani jednému nič nie je, len jednoducho neznášajú telesnú alebo nemajú nadanie na nijaký šport.
Presne ako ja. Premýšľala som ako dosiahnuť nejaké oslobodenie aj ja.
Nič mi nenapadlo. Iba ak by som povedala, že moje teraz už nešikovné telo ohrozuje životy iných. Zvyšok hodiny som pozerala ako moji noví spolužiaci a poniektorí kamaráti robia kotúle.
Po zazvonení som sa vyrútila z telocvične rovno na informácie.
Cestou ma stretla Cam a opýtala sa ma, či nechcem zviesť, pretože má auto a má cestu okolo môjho domu.
Bola som vďačná, že nemusím ísť domov pešo, pretože sa vonku hrozne rozpršalo. Aj pri prechode z budovy do budovy som zmokla ako kura a to bolo len pár metrov.
Na chodbe som spoznávala viacero tvárí. Ale keď som vošla do dverí informácií a pridržiavala som ich, aby nebuchli stalo sa niečo zvláštne.
Keď som sa otáčala a urobila som krok, zrazu som do niečoho nabúrala a bola som si istá, že to neboli dvere ani stena.
Znovu ten pocit úplného okna ako na dráme, ale teraz bola situácia iná. To isté dievča ako predtým, len v nejakej miestnosti s pultom. Edward sa snažil márne dohovoriť so staršou pani, aby mu zmenila rozvrh. Potom sa hrozivo pozrel na to dievča a vyletel z dverí preč.
Keď som otvorila oči obraz bol preč a zrazu som pred sebou videla jeho. V tvári mal strašný pohľad, oči čierne ako uhoľ sa mu zaleskli a ohrnul nos.
Mala som pocit, že ani nedýcha a ja som na neho len civela.
"P-prepáč." Dostala som zo seba, ale už predo mnou nebol. Videla som, ako prebehol cez dvere, zuby mal zaťaté, ruky pevne zovreté a na tvári zmučený, nepriateľský výraz. Stála som tam ako prikovaná.
"Zlatko? Máš pre mňa ten papier?" prebrala ma pani Hoová.
Pomaly som k nej kráčala. "Samozrejme" hovorila som trochu roztrasene a podávala som jej trošku vykrčený papier, ktorý som vytiahla z tašky.
"Výborne, ďakujem. Mala si nejaké konflikty so spolužiakmi ?" opýtala sa ma s divným podtónom v hlase.
"Nie, všetko je úplne v pohode." Odpovedala som a pozerala som jej do očí.
"Naozaj?" neveriaco na mňa pozrela a zdvihla obočie.
"Skutočne. Žiaden problém" Samozrejme až na Edwarda, ktorý ma zjavne nenávidí. Ale to jej snáď nemusím vešať na nos.
"Aha, tak dobre. Ale ak by sa nejaký predsa len vyskytol, príď mi to povedať, dobre?"
"Samozrejme." Keby ste len vedeli, že mám problém. Neviem si vysvetliť, ako ma môže niekto neznášať, aj keď ma vôbec nepozná. "Môžem už ísť?" opýtala som sa a ona prikývla.
Otočila som sa a urobila som krok k dverám. Zastala som. "Pani Hoova?"
"Áno zlatko?"
"Môžem sa vás na niečo opýtať?"
"Samozrejme, len do toho. Som samé ucho."
"Môžete mi povedať, či sa zmienil pán Edward Cullen o hodine drámy?" nevinne som sa na ňu pozrela.
Zdvihla jedno obočie no odpovedala mi. "Áno, chcel si tú hodinu prehodiť na niektorú inú. Prečo sa pýtaš?" vyzvedala.
"Len tak." Zaklamala som automaticky. "Ďakujem, už pôjdem. Dovi." Vybehla som von.
Von do toho lejaku.

(koniec štvrtej kapitoly- konečne)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 6. prosince 2009 v 17:24 | Reagovat

pekné, pekné.....tie jej ´´okná´´ sú fakt zaujímavé :D som zvedavá na ďalšiu kapču

2 VA VA | Web | 6. prosince 2009 v 17:41 | Reagovat

Škoda že máš takú blbú náladu , ale aspoň že si pridala kapču :)
Dobrá bola , chcem ďaľšiu :)

3 VA VA | Web | 6. prosince 2009 v 22:22 | Reagovat

Nechápem ako ťa môže otravovať alebo čo vianočná atmosféra... Ja by som ju nevymenila a do toho Dubaja sa mi teda moc nechce :/
No potešila sa , aj ja som dostala sladkostí a sladkostí :)

4 VA VA | Web | 7. prosince 2009 v 17:23 | Reagovat

Že stereotyp xD AKo keby si to každý deň robila xD Ale ide  o tú atomsféru , rozprávky! , perníky a proste...neviem je to taká pohoda...
Lenže keď si zoberieš ja ani cez vianočné prázdniny ani doma nebudem keďže sa vrátim 28 a 2 idem na lyžiarsky :/ Tam sa mi tiež nechce ísť ...

Mne sa ospravedlňovať nemusíš xD Jacksonovci forever xD

5 Nell Nell | Web | 15. prosince 2009 v 18:43 | Reagovat

jéééj, aká dlhá :)
Btw, som zvedavá, ako vysvetlíš tie záblesky ..o.O veď vieš, to s prehadzovaním hodiny a tak (: Ale je to parádne :) strašne sa mi to páči, tak netrep→žiadne "konečne" ani nič podobné a hoď sem ďalšiu kapču :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie