close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

5. kapitola- Čo to vlastne je? (časť druhá)

27. února 2010 v 21:36 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Stratená"
(Muse- Hysteria /dosť často teraz počúvam/)

Olalaaa... Si toto predstavte... Tak skoro je tu druhá časť=D... Som proste geniálna... Asi som dostala nejaký záchvat pridávania kapitol.../irónia/

Znovu neviem čo v tejto časti je=D... Ale šak si to možno neskôr prečítam a zistím, že nič=D... Myslím, že zase tam idú udalosti ako na bežiacom páse, ešte sa neskončilo to, už začalo hento...

Btw.. Odbočím od témy... Som ostrihaná... /už týždeň aj niečo... som hrozná.../ Proste ja si osobne nemyslím /teda skôr som si NEMYSLELA/, že mi pasujú dlhé vlasy... a tak som sa dala skrátiť. Ehm Ehm=D... Hovoria mi, že som teraz taká Joan Jett krížená s Hayley Wiliams a Kristen Stewart... /bujná predstavivosť, ale tak keď si to myslia... neberiem nikomu jeho názor=D/ Premýšľam, že za ten týždeň to trošku podrástlo... ale fakt len kúsok /hlavne tá messy ofina/... Dosť bolo mojich riedkych vlasov.

BTW2=D: Prišla som na to, že si s jednou blízkou kamoškou už nerozumiem tak ako kedysi...Boli sme nerozlučné, stále sme boli spolu, zdieľali sme spoločné záujmy a teraz sa zrazu všetko... /Rozhodla som sa, že nebudem na svojom blogu používať hrubé nadávky.../ takže sa to poondilo... Hádame sa častejšie ako je normálne, často si už nemáme čo povedať a mňa to proste štve... Mám ju nenormálne rada, prežili sme toho spolu veľmi veľa, ale stále sa od seba vzdiaľujeme... Už neviem čo mám robiť... Je to proste na... ehm ehm... presne na to...

PS: Dnes, vlastne zajtra... pozeráme SLOVENSKO - FÍNSKO! Hráme o bronz, ktorý musíme vyhrať... Dnešný zápas s Kanadou sme síce nevyhrali, ale vzbudili sme rešpekt a aj to sa cení... hoci prehra je stále prehra...

Radšej končím... lebo toto nebude mať dobrý koniec... A... sorry, že nenavštevujem vaše blogy a zanedbávam SB/aj nové-Rosie-ďakujem za spriatelenie a prepáč mi, že nestíham/ Všetci mi prepáčte, ale teraz toho má strašne moc... nestíham nič...

... ClaudiaCharlotte Ell

5. kapitola
Čo to vlastne je
(časť druhá)

Otočila som sa na bok a pomaly som upadla do spánku.
Ráno, keď Mike odišiel, vzala som tašku a vybehla von. Zas som spadla, veď to by som nebola ja.
Keď som sa pozbierala, vykročila som dole ulicou.
Na tvári som cítila, ako ma štípe mráz, tak som si dala kapucňu, stiahla som si ju až do tváre a pomaly som kráčala mestom.
Nikde som sa nechcela zastavovať, chcela som len ísť snehom.
Okolo mňa práve prechádzalo strieborné Volvo a jeho vodič sa na mňa usmial.
Zastala som.
Normálne som zamrzla a v jeho späťáku som videla, že sa smeje.
Veď on na dráme uvidí. Povedala som, že sa k nemu neozvem ako prvá a ani na neho nepozriem!
Konečne som dorazila ku škole, necítila som si uši a nos, ale bola som rada na vzduchu.
Vošla som do budovy, dala dole kapucňu. Nebolo tu ešte veľa ľudí, ale viacerí sa mi zdravili, ale ja som ich poznala iba z videnia.
Zrazu ma zozadu niečo objalo a keď som sa obzrela, zistila som, že je to Frederica.
"Ahoj!" povedala som prekvapene a ona zo mňa zliezla.
"Tak čo ty, ako sa máš?" smiala sa a ja som na ňu škaredo pozrela.
Nestihla som jej ani odpovedať, pretože sa k nám prihnala Cam a v očiach mala slzy.
"Camelia, čo ti je?"
Hodila sa mi okolo krku a začala fňukať. "On...on je...mŕtvy."
"Kto?" z hrôzou sme zvolali s Rikou spoločne.
"Fredie.." oznámila nám Cam.
"Kto to je?" Naznačila som perami Rike. Len pokrčila plecami.
"Čo sa mu stalo?
"Jeho...jeho.. zožrala mačka." Začali sa jej po lícach kotúľať slzy.
V tom sa Frederika tresla do čela na znak, že pochopila.
"To bol jej škrečok." Pošepkala mi, keď ma Cam konečne pustila.
"Je mi to ľúto, Cam. Teraz mu je určite lepšie. Neboj sa. Je v škrečom nebi." Povedala som jej a Eric, čo stál zrazu za nami sa zasmial.
Škaredo sme naňho pozreli až sa začervenal.
Mlčky sme kráčali na hodinu.
Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať, tak som bola radšej ticho.
Na biológii sme skúmali cibuľu, takže sme plakali všetci okrem profesora, ktorý je vraj už odolný.
Dnes mal oblečený tmavomodrý oblek, ktorý mu bol podľa mňa malý.
Stále nás s Rikou kontroloval, ako keby som nevedela čo robím.
Toto cvičenie som totiž robila už v L.A.
Po hodine sme odkráčali na obed.
Znovu tam boli všetci Cullenovci, krásni ako vždy, rozprávali sa medzi sebou a nevenovali nikomu inému ani najmenšiu pozornosť. Avšak, keď som prešla okolo, videla som ako sa tomu...Jasperovi napli žily. Edward naňho pozrel a niečo mu zašepkal. Tá blonďavá, Rosalie, sa na mňa veľmi škaredo pozrela.
Keby mohol pohľad zabíjať.
Začervenala som sa a sklonila som hlavu. Pomaly som si sadala ku stolu s obedom, ani som sa ho nedotkla.
Stále som musela myslieť na to, prečo sú ku mne takí odporní.
Zo zamyslenia ma vytrhla až hádka pri našom stole.
Michael sa začal hádať s Nicolasom. Nevedela som o čo sa jedná, pretože som nepočúvala. Zdalo sa, že to nie je vážne tak som tomu ďalej nevenovala pozornosť.
V hlave mi behalo množstvo myšlienok a zrazu ma po pleci pobúchala Rika.
"Stále sa na teba pozerá." Šepla mi a pozerala smerom, kde sedeli Cullenovci. Opatrne som sa tam pozrela a naozaj. Pozeral sa mojím smerom a keď sa nám pohľady stretli, zdvihli sa mu kútiky úst.
Ja som sa samozrejme začervenala a pre istotu som pozrela iným smerom.
Frederika stále pozerala tým smerom. Otočila som sa k nej.
"Otoč sa." Sykla som sa ona sa so smiechom vrátila k svojmu obedu.
Na dráme nám profesorka začala hovoriť o exkurzii, ktorá sa má konať v piatok.
Bude to celodenná akcia, ale vraj sa vrátime už okolo druhej.
Je to exkurzia do divadla v Bellinghame, čo je odtiaľ necelých 30 kilometrov.
Budeme tam najprv pomáhať a obzerať sa a potom si pôjdeme pozrieť nejaké predstavenie či čo to má byť.
Trieda bola nadšená, pretože akákoľvek príležitosť aby sme sa vyhli učeniu, bola perfektná.
Veľmi sme sa tomu tešili.
Dnes bol Edward dosť tichý, iba ma pozdravil a opýtal sa ma ako sa mám. Nič viac.
Bola som sklamaná a k tomu ešte aj to počasie- zima.
Ja mám depresiu.
Tá slečna dnes ráno v zrkadle mi to napovedala. Zdalo sa mi, že je trochu mimo. Mala nejaké kruhy pod očami.
Prevrátila som očami nad mojou hlúposťou, pokrútila som hlavou a vzdychla som si. Zrazu na mňa zvláštne pozrel, ale potom sa otočil so smutným výrazom na tvári.
Pozrela som naňho, nevenoval mi pozornosť.
Vtom sa prihnala k lavici profesorka Shootová a rozdávala prehlásenia, ktoré sme mali dať podpísať rodičom.
Vzala som ho do ruky a začala som ho vypisovať, potom ho dám Mikeovi len podpísať.
"Toto prehlásenie, ktoré vám práve rozdávam mi prinesiete zajtra podpísané, poprosím. Ak sa nájde niekto taký, kto by náhodou nešiel, čo dosť pochybujem, prehlásenie mi donesie nevypísané." Prísne na mňa pozrela, keď videla, že si ho vypisujem.
Odložila som preto pero a počúvala som ju ďalej s červeňou v tvári. "Ak by mi niekto doniesol nepodpísané prehlásenie a chcel by ísť, má smolu. Je mi to ľúto." Pokračovala.
V tom som si všimla, že osoba vedľa mňa zdvíha ruku. "Pani profesorka?" ozval sa a pani Shootová sa k nemu otočila. "Ja nejdem." Podával jej prázdny papier a ja som naňho neveriaco pozrela.
"Pán Cullen, je mi to ľúto, ale práve vy tam musíte byť. Je to vaša jediná šanca ako sa dostať tak blízko diania a vy by ste ju chceli premrhať?" odpovedala mu celkom pokojne.
"Ale ja tam nejdem. Je mi to ľúto." Nedal sa a ja som niekde v hĺbke duše dúfala, že to nie je kvôli mne.
"V poriadku, pán Cullen. Beriem vaše rozhodnutie v úvahu." Zobrala si od neho prehlásenie. "Ale vedzte, že v piatok ráno budete v autobuse vítaný a ja dúfam, že si to rozmyslíte a rozhodnete sa správne." Dohovorila a ďalej rozdávala papiere.
Ja som naňho stále zízala, až ma schladil trpkým pohľadom, tak som sa nahnevane otočila.
Cítila som sa ako malé decko, ktoré dolieza a teraz mu bolo ukázané, kde je jeho miesto.
Do konca hodiny som naňho ani nepozrela a on robil zjavne to isté.
Po hodine som sa nahnevane sama hnala na telesnú, kde ma vyzbrojili tenisovou raketou.
Aleluja! Aspoň si vybijem zlosť.
Tenis síce neznášam, ale všetko je teraz dobré, hlavne vtedy, keď môžem do niečoho udierať.
Frederica sa ku mne priblížila a ja som sa práve v tej chvíli zahnala raketou, ktorá jej skoro dala po hlave.
"Hej, klídek bojovníčka. Čo ti sadlo na nos?" ozvala sa.
"Nič." Odvrkla som a bezhlavo som odbíjala loptičku do steny. "Neznášam-ak-ma-niekto-úmyselne-ignoruje!" Lietala na všetky strany, ale bolo mi to totálne ukradnuté.
"Tá loptička ti nič neurobila." Smiala sa, ale smiech ju prešiel, keď som sa k nej otočila tvárou a stiahla som obočie.
"Prepáč, že som sa ku tebe vôbec ozvala." Povedala namrzene a odpochodovala na druhú stranu telocvične.
Mala som chuť ísť k nej a ospravedlniť sa jej, ale nevedela som či som už dostatočne vyventilovaná a nechcela som vybuchnúť, ak by sa náhodou tvárila maximálne urazene.
Cam nás čakala na parkovisku vo svojom vyhriatom aute.
Ja som sa už Rike ospravedlnila a tak bola nálada v aute dosť dobrá a zábavná.
Rozoberali sme ten náš piatkový výlet do Bellinghamu.
Dva dni v škole som prežila v zdraví až na riadne modriny, ktoré som si urobila ráno na chodníku, pretože chodím do školy v teniskách a pochopiteľne sa mi šmýka.
Doma som vždy robila to isté. Upratovala, učila sa a ak som nepozerala telku, tak som si čítala alebo počúvala hudbu a odpisovala mame na maily.
Bol štvrtok podvečer a ja som včera odovzdala podpísané prehlásenie.
Edward však svoj názor nezmenil ani dnes.
(koniec 5. kapitoly)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 27. února 2010 v 23:24 | Reagovat

pekná kapitola..... aj keď ma jeho správanie zarazilo.... nj "zahadný" Ed :)

2 lilly ... sBčko lilly ... sBčko | Web | 28. února 2010 v 11:15 | Reagovat

hmm zaujímavéé... som zvedavá či ten názor zmení alebo nie...

3 Andy Andy | Web | 28. února 2010 v 11:36 | Reagovat

peknééé! :) chce to pokračko, vieš o tom? xD Ed by sa mohol spamätať O:)

4 Sendy Sendy | 28. února 2010 v 17:24 | Reagovat

no tak... toto bolo niečo.... konečne som sa k tomu dostala a prečítala si to.... je to perfektné.... pôvodne ale neviem čo tam bolo, keďže si to prepisovala, ale určite bolo dobré aj to prvé...=D.... sklená róza útočí...=D... chcem pokračko... tak švih...

5 Nellie Nellie | Web | 28. února 2010 v 19:01 | Reagovat

škrečie nebo :D to by som sa smiala aj ja o:)
parádna kapitola, aj keď fakt, Edward by sa už mohol nejak aktívnejšie rozhýbať (:

6 VA VA | Web | 8. března 2010 v 19:16 | Reagovat

Božéééé nenapínaj , chcem ďalšie ! xD :)

Edwardíka som nepochopila ( jeho správanie) , ale uvidíme xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie