
No si predstavte...=D... Tá trúba pridala novú kapitolu!
Áno, áno... som na seba hrdá=D...
Je to zase jedna z nudnejších kapitol... V pôvodnej forme /neprepísanej/ toto bola 7. kapitola, ale mne tak trošku ruplo v bedni a "ajhľa"... Sama neviem čo v nej je teraz napísané... Len viem, že dni tam išli každým odsekom čaraz rýchlejšie... Bol pondelok a pozri sa... zas je pondelok.../ Ja som len vymazovala pasáže a vymazovala=D/
Prečo som to urobila?... Lebo sa potrebujem rýchlejšie dopracovať k ďalším kapitolám=D...
Môže sa stať, že vám niečo nebude jasné, ale tak skúste si domyslieť=D... Ďakujem za pochopenie a za vašu výdrž...
.
...prázdniny si užívajúca ClaudiaCharlotte Ell
Znovu pripomeniem, nejde o nijakú kvalitnú kapitolu. Samé prázdne vety... (Pri prepisovaní sa nedalo veľmi čarovať=D)
5. kapitola
Čo to vlastne je?
Hodila som tašku do kúta a prezliekla som sa. Vtedy som si všimla, že mi na notebooku svieti kontrolka.
Mám mail.
Otvorila som ho a bol od mamy. Od koho iného, samozrejme.
Poslala mi až štyri súrne správy. Všetky vlastne vyjadrovali to isté.
Prvá:
"Ahoj Brie! Ako sa tam cítiš? Aká bola cesta? Prečo si sa neozvala? Je Mike na teba milý? Rýchlo mi odpíš. Mama."
"Ahoj Brie! Ako sa tam cítiš? Aká bola cesta? Prečo si sa neozvala? Je Mike na teba milý? Rýchlo mi odpíš. Mama."
Druhá znel asi takto:
"Brie! Si v poriadku? Prečo neodpisuješ? Mama"
Tretia:
"Brigitte! Okamžite mi odpíš! Rozumela si mi?! M."
A nakoniec štvrtá.
Tu už musela byť poriadne naštvaná, pretože ma nazvala celý mojím menom.
"Brigitte Anastacia Sun Murray! Ak sa mi do 17:00 neozveš, volám otcovi a poviem mu, že sa vraciame do L.A. a ty tiež! M."
Pozrela som sa na hodiny, bolo len 14:45, ale ako poznám mamu, nebude čakať až do piatej.
Rýchlo som jej opísala na prvú správu.
Ahoj mami! Cesta bola v pohode, stihla som aj autobus a dobre som si pospala. Cítim sa tu dobre, všetko je v poriadku. Mike je na mňa dobrý, nič sa neboj. Ľúbim ťa, Brie.
Keby len vedela, ako som jej v tom maile klamala.
Necítila som sa tu dobre včera a dnes to je ešte horšie.
Znovu som jej začala písať.
Mami nestresuj. Som v pohode. Iba vieš, trochu to nestíham. A v sobotu som prišla z nákupu neskoro a potom som musela variť a vieš, vaňa. A v nedeľu som ani nemala veľa času kontrolovať maily. A dnes škola. Fakt nestíham. Musím sa ísť učiť a niečo navariť. Tak ahoj. ĽŤ. Brie.
Poslala som jej to. Až potom som si uvedomila, ako veľa áčok som na začiatku vety použila...
A, vykašľať sa na to.
Celý týždeň som sa ulievala z telesnej a drámy.
Som zlé dievča! Ale nemala som potrebu sledovať nepríjemné pohľady urodzeného pána Cullena. Stačilo mi cez obedy. Stále ma prepichoval svojím pohľadom.
Bol pondelok, nový týždeň a s tým spojená aj hodina drámy. Budem ho jednoducho ignorovať ak na to príde čas.
Obula som sa, vzala som si bundu a vyšla som von.
Vonku bolo neobvykle chladno. Zamkla som a náhradný kľúč som dala na zvyčajné miesto, do kameňa na kľúče, ktorý bol pri kríku a môj som si dala do vrecka nohavíc.
Poponáhľala som sa do Caminho auta a párkrát som sa šmykla.
Hodiny šli rýchlo a teraz som už kráčala s partiou od nášho stola na obed. Povedala som si, že sa nepozriem na ten stôl, ale keď sme vošli do jedálne s kapucňou na hlave som neodolala a kútikom oka som tam predsa len pozrela. Boli tam všetci piati a rozprávali sa.
Pozerali sa nejakým neurčitým smerom.
Keď sme okolo nich prešli, ja stále s kapucňou na hlave, otočili hlavu smerom k nám.
Dala som si dole kapucňu, prehodila som si vlasy a sklopila som zrak. Stihla som si všimnúť ako sa na mňa niektorí usmiali a poniektorí zvraštili čelo. Edward sa na mňa stále pozeral s nejakým veľkým nadšením, že ma vidí. Začervenala som sa a ponáhľala som sa k stolu. Uvedomila som si, že vyzerá nejak inak. Stále mal kruhy pod očami, ale už neboli také výrazné. Niečo však na ňom bolo iné a nevedela som prísť na to čo.
Donútila som sa aby som tam nepozrela a tak aj bolo.
Celý čas som pozerala len pred seba alebo do taniera.
Zazvonilo, tak sme sa pobrali na drámu. Bola som plná očakávania, pretože tam stále sedeli. Dúfala som, že príde na hodinu, že jeho prístup sa zmení.
Pomaly som kráčala spolu s Riks, Ericom, Justinom a Sethom na hodinu.
Ha! Už si pamätám ich mená. Veď po týždni aj bolo na čase.
Keď sme vchádzali, moja lavica bola ešte prázdna.
Šla som pomaly na svoje miesto a sklonila som sa na zem po tašku.
Zbadala som topánky a spodok riflí. Potichu prešli na miesto vedľa mňa. Zdvihla som tašku a bola som rozhodnutá, že naňho ani nepozriem.
Bolo to však zbytočné.
"Ahoj! Ty si Brie." Nepýtal sa na to, jednoducho to povedal.
Pozrela som sa mu do očí a nemohla som od neho odtrhnúť zrak. Už nebol odo mňa ďaleko, úplne na kraji, skôr bol len niekoľko centimetrov od mojej stoličky.
"Ja som Edward Cullen." Hovoril dosť nenútene s jemným úsmevom na tvári.
Stále som naňho civela, ale zvládla som odpovedať. "Hej, už viem." Povedala som nevzrušene a pomerne aj bez štipky slušnosti, ale stále som mu pozerala do tých jeho krásnych karamelových očí s nádychom do zlata a začervenala som sa.
Boli úžasné.
"Odkiaľ si sa sem prisťahovala?" hovoril, ale myslím si, že sa premáha, aby mi jednu nevylepil. Ja osobne by som si vylepila, lebo hovoriť s ním takýmto tónom bolo výslovne neslušné.
Keď som sa mu znova pozrela do očí, uvedomila som si, že to sa zmenilo. Veď vtedy ich mal ako uhoľ. Boli čierne, ale teraz?! Topásové. Teplé.
Nosí kontaktné šošovky!
Stále čakal na odpoveď.
"Prečo by som ti to mala vešať na nos?" Bim, facka!
"Ja som chcel byť len milý, ale ak ti to vadí, tak ja môžem pokojne prestať."
Znovu som naňho pozrela. "Som z Los Angeles."
Nadchol sa, že som mu odpovedala. "Prečo si sa odsťahovala? Nepáčilo sa ti to tam?"
Nemá zmysel byť k nemu dnes protivná. Na to mám čas zajtra "Ale kdeže, milujem to tam. Všetko a hlavne oceán, ale mama sa znovu zasnúbila a jej snúbenec je tenista a tak často cestovali a on dostal ponuku z Francisca." Hovorila som a bola som prekvapená, prečo mu to vlastne vysvetľujem.
"A tak sa ťa zbavili, čo? Asi nemáš rada toho chlapa." Hovoril a usmieval sa, ale päste mal stále zaťaté.
"No tak to si píš, že ho nemám rada. Moja mama si myslí, že mi niečo chýba a tak ma poslala tu k otcovi... Vlaste... som sa sem poslala sama." Sklopila som zrak a potichučky som si pre seba povedala. "Do tejto džungle."
Akoby ma počul a zasmial sa.
Smial sa nádherne, srdce mi bilo ako splašené a tak som sklopila zrak a znovu som sa začervenala.
V tom do triedy vtrhla talentohľadačka-profesorka, v naozaj hrozných žltých šatách po kolená s turbanom na hlave.
Z chuti som sa zasmiala.
Edward sa ma po celú hodinu na niečo vypytoval, zväčša na to, ako sa mi tu zatiaľ žije.
Nespúšťal zo mňa zrak. "To je Hamlet, nie Othelo." Povedal profesorke a tá mu zatlieskala.
Ona sa aj niečo pýtala?
"Výborne pán Cullen, výborne. Aspoň niekto dáva pozor. A vy slečna Sunová, čo je toto?" podišla ku mne a prečítala mi vetu.
Hneď som to spoznala. Shakespeara som mala zmáknutého.
"Ten, ako sa volá.. Hej! Kráľ Lear." Vybafla som.
"Správne, až na vaše vyjadrovacie schopnosti, výborne. Som rada, že vy dvaja budete v dvojici spolu. Úžasný potenciál a talent." Rozplývala sa a ja som len s otvorenou pusou pozerala smerom k nej.
Edward sa len usmieval.
Škaredo som naňho pozrela, pretože som dúfala, že bude proti tomu, aby sme spolu boli v akejkoľvek skupine
Pozerala som mu do očí. Stále sa smial
"Ty nosíš kontaktné šošovky?" Vyletelo zo mňa, skôr ako som si to stihla rozmyslieť.
Pozrel na mňa. "Nie, prečo?" prestal sa smiať.
"Ja len tak, asi sa mi to len zdá." Mykla som plecom a on sa otočil.
Zvyšok hodiny sme presedeli v tichu a ja som sa snažila počúvať čo hovorí profesorka. Nemohla som sa nejako extra sústrediť, pretože mi stále chodili po chrbte zimomriavky, len čo na mňa pozrel.
Keď hodina konečne skončila, znovu vyšiel z triedy ako prvý.
Ja som bola taká roztrasená, že na mňa musela Rika čakať pri lavici.
"Písala mi Cam, vraj jej bolo zle. Asi sa nadýchala nejakej chemikálii na tej jej prekliatej chémii. Išla domov, hnusoba."
"V pohode. Ja sa prejdem. Budem to potrebovať." Zdvihla som svoju tašku a pomaly sme šli do šatne na telesnú.
"Vraj máme ísť so Sethom na jeho minivane. Je to vybavené" dodala, keď som sa na ňu spýtavo pozrela.
Keď sme išli po chodbe, všimla som si, že vonku je nejako bielo.
"To je čo?" Ukázala som von oknom a Rika sa na mňa s prekvapeným výrazom pozrela.
"To je.."
"Sneh." Skočil jej do reči Eric. "To si ešte nikdy nevidela sneh, či čo?" neveriaco sa pýtal.
"Jasne, že videla. V telke a na fotke, keď bol brácho v Alpách." Dodala som potichu. Začali sa smiať.
"Tešte sa. Po škole vás zguľujeme." Vošiel do chlapčenskej šatne.
"Huh?" dostala som zo seba a Rika sa začala rehotať.
Dokonale som nechápala. Keď sme chceli vojsť do šatne, zastavil nás telocvikár.
"Dievčatá, oblečte sa, pôjdeme von na prechádzku, keď už tu máme konečne ten sneh." Povedal a bol naozaj nadšený.
"JUPI!" zvolali baby v šatni a rýchlo na seba hádzali šály a bundy. Ja som sa len hlbšie zahrabala do mojej čiernej arafatky a priam
som sršala nadšením. S iróniou najďalej zájdeš.
som sršala nadšením. S iróniou najďalej zájdeš.
Do tej zimy sa mi fakt nechcelo a sneh, bol studený.
Nemám rada zimu. Nenávidím zimu.
Keď sme sa poobliekali a ja som si ešte vyžobrala od Erica čiapku, aby mi nezmrzol ten kúsok mozgu čo mám, vyšli sme von.
Nemusím hovoriť, že som v tej čiapke vyzerala ako debil, to by malo byť všetkým úplne jasné.
Všetci začali výskať a hádzali sa do toho snehu, čo stihol od rána napadnúť.
Ja som sa len z bezpečnej vzdialenosti pozerala, ako baby guľujú pána Michealsona a ten im útoky vracia.
Hodina konečne skončila a tak sme sa všetci nasáčkovali do minivanu Sethovej mamy.
Dorazila som domov mierne zmrznutá, ale v dobrej nálade, ktorá panovala v aute. Človek by neveril, aký zábavný Seth je.
"Dopočul som sa, že chodíš na dramatické hodiny." zatiahol otec pri večeri.
"Mnoo, áno." Povedala som s jedlom v ústach. Len nech nevie, že som na ne celý týždeň nechodila.
Neveriaco na mňa pozrel. "Ty vieš spievať? To som nevedel."
"To som nevedela ani ja." usmiala som sa.
Ďalej sme jedli už len v tichosti.
Fú, žiadne domáce väzenie.
Mike si sadol pred telku a vyložil si nohy na kreslo. Ja som sa pobrala hore, pretože som si šla urobiť tých zopár úloh, čo nám dali.
Keď som mala už všetko hotové a dokonca som bola aj naučená, šla som dole k otcovi.
Zase dávali ten sitcom, ktorý bol fakt zábavný.
Dosť sme sa nasmiali. Keď skončil, šla som sa osprchovať, umyť zuby a znovu som sa vrátila dole. Išiel tam nejaký horor. Bol fakt že strašidelný.
Miestami som až zatvárala oči a Mike sa zo mňa smial, keď som vykríkla.
Keď som išla spať, bolo už dosť neskoro a ja som s veľkými vystrašenými očami išla do svojej izby. Rýchlo som skočila do postele a pozerala som von oknom ako padá sneh.
Zajtra budem mať opäť drámu.
Opäť s ním.
(koniec prvej časti)
Ty kokos... až táke dlhé to je?... Ospravedlňujem sa... tá druhá časť je ale kratšia... teda aspoň myslím...=D...

















































Dobré , dobré :)
Tie tvoje hlášky tam , nemôžem xD
Jednu vec som tam nepochopila , lenže už si nepamätám čo to bolo a hľadať sa mi to nechce xD