13. února 2010 v 20:06 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Ja ho tak nesnáším! Nesnáším ho!
Tak!
Ospravedlňujem sa za môj jazykový výpadok, ale on ma tak strašne štve... /A teraz prekvapivo nehovorím o Bzučovi/
Ide o môjho brata...
Chápete ho? Lebo ja nie...
Zajtra o 11:00 odlieta do Londýna. Ešte nemá vybratý ani kufor, vôbec nič nemá pobalené a on sa bude flákať po kamarátoch, mne bude vypisovať SMS, aby som mu vybrala nejaké oblečenie a podalila kozmetiku... A čo ma naštvalo už maximálne, mamke /už je aj tak dosť nervná od rána/ napíše, že nemôže od kamaráta odísť, že tak teda príde domov až okolo 21:00 a že mu nemá už toľko vyvolávať, keďže on je na návšteve a ho to ruší...
Samozrejme, mama sa tak strašne rozrúrila, že povedala, že nemá čakať to, že ho pôjde odprevadiť na letisko... A samozrejme... ja som dostala krik namiesto neho...
Ako iste môže očakávať... nič som mu nepripravila a ani nemienim... Som zmija, ale s tým žijem už 16 rokov... nejak sa s tým vyrovnám...
Proste, štve ma aj to, že JEHO letenka a mnohé iné veci išli z mojich peňazí... Z mojich peňazí, čo si šetrím na SVOJU letenku do Londýna a Los Angeles... Lebo on si nemôže míňať svoje peniaze... no kdežee... To si musí tam zobrať... Samozrejme...
A teraz je stav môjho bankového účtu "krásnych" 15 eur... A pochybujem, že mi to niekedy vráti...
Ja viem, že vám je to tak akurát jedno... ale...
Ja len chcem, aby sa kruci pobalil a ťahal preč... Práve mi napísal ďalšiu SMS /lebo som mu napísala, že ja ho baliť nemienim/, že či to pre neho neurobím... veď sa uvidíme až v septembtri...
A viete čo mu napíšem?... Že nech ho pobalí pekne krásne kamarát...
Ja už naňho nemám nervy... Furt ma len bije, hučí do mňa... vyhadzuje ma z izby... do pol štvrtej rána sedí na skype so svojou frajerkou... človek chce aj spať... Dve noci som spala v obývačke... mám také kruhy a vačky pod očami, že sa až nespoznávam... Som chorá a ja už proste nevládzem takto ďalej...
On si pískne a všetci skáčeme... Ale takto to ďalej nejde... Nech už nastúpi do toho poondiateho lietadla a ťahá do hája...
Chcela som totálne prepísať Stratenú... ale jasnee... Book som do ruky za celý týždeň nedostala a na tom druhom to nemám...
Dosť bolo mojich problémov... idem radšej do sprchy...
Aloha... /pravdivo/ from hell...
Deprimovaná nahnevaná ClaudiaCharlotte Ell
Chtěla bych tě o něco poprosit...Vím, že je to trapné, ale byla bych ráda, kdybysis přečetla povídku na mém blogu, tady je ukázka prologu (úvod) (ten je ve 3. osobě, ale jinak to píšu v 1.):
"V rodném městě jedné mladé dívky zavládla noc, město se probouzelo k životu, byty zhasínaly.
Však i ona šla spát, jako další spousta lidí.
Tato, asi patnáctiletá dívka s očima modrýma jako ta nejkrásněji zabarvená obloha a vlasy barvy oříšků, byla obdařena zvláštním darem.
Ani ona neví o tomto daru, spí klidným spánkem v pokoji se svou mladší sestrou.
Naprosto obyčejná dívka s domem na kraji města, ničím zvláštní, přesto tomu osud chtěl a tu noc se jí zdál sen, který začal převracet naruby celý její život…". (To je kousíček, malinkej, pak se to začne zamotávat a...Přečti si to, ale je to tajemný...)
(Uznávám, dala jsem ctrl+c a jdu to dát na další blogy, ale já tak nenáším reklamy, takže nějaký dodatek k článku): Dobrý článek, slovenštině rozumím dobře, ale čeština...Prostě nejlepší :D