close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

6. kapitola- Voľné?

26. března 2010 v 20:22 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Stratená"
stratená
Aloha! Po mesiaci pridávam kapitolu... a celú si toto predstavte =D... To sa tak často nestáva... /je síce pravda, že je dlhá =D, ale dúfam, že prežijete/
Neviem prečo, ale chcem vám povedať, že mám poctivo prečítané vaše príbehy a všetko okolo toho, len akosi nekomentujem... dúfam, že mi to raz odpustíte =D...
Inak nemám nič nové, som zase chorá, ledva žijem, v stredu v noci som dokonca bola na pohotovosti, ale už som v pohode... Ale ba! Mám niečo nové... Píšem si so Bzučom!! No verili by ste tomu? Ja stále nemôžem =D... Toľká radosť =D...
K kapitole... zase som ju po sebe nečítala... typujem to na ďalšiu kapitolu, ktorá nemá nijaký zmysel, ale mám k nej vzťah =D... je to moje dieťa, ktoré nikdy mať nechcem =D... ale tak to je na dlhé rozprávanie... Dúfam, že si ju niekto prečíta... Ani ten jej názov nie je veľmi originálny=D... ale čo iné tam dať, keď neviem o čom kapitola je?
Ja sa možno pokúsim komentovať vaše články, ale zase nič nesľubujem... Teraz mám iné veci na pláne /áno, tak trochu sa týkajú Bzuča =D.../

... vaša maximálne zaľúbená ClaudiaCharlotte Ell =DD

Prehadzovala som sa na posteli a načúvala pravidelnému rytmu otcovho chrápania.
Zaspala som až okolo pol tretej a ráno som skoro dostala infarkt.
Bol fakt, že som vstávala až o hodinu neskôr ako zvyčajne, ale keď mi zazvonil budík, vyskočila som. S trpiteľským výrazom som si vzala kozmetickú taštičku a vybrala som sa navštíviť kúpeľňu.
Dala som si sprchu a vyfénovala som si vlasy, ktoré som potom stiahla do chvosta.
Unavená som si dala špirálu a pomaly som sa vracala do izby, aby som sa obliekla.
Urobila som posledné úpravy na čiernom pulóvri a čiernej mikine a pobrala som sa raňajkovať. Mala som ešte kopec času, odchádzali sme až o pol desiatej a bolo len niečo po pol deviatej.
Mala po mňa prísť Cam s Riks a tak som mala vážne čas.
Sama som sa čudovala, aká som rýchla. Asi po prvýkrát v mojom krátkom živote niečo stíham.
Keď som dojedla, umyla som a odložila riad, dala som do misky jedlo pre Bennyho, ktorý zatiaľ spal v mojej izbe a zbehla som si po kabelku, do ktorej som hodila doklady a peňaženku. Nemala som v nej bohviečo, pretože som od otca nedostávala vreckové... Vlastne ja som nikdy nedostávala vreckové. Nežili sme si síce najhoršie, ale mama nikdy nebola za to, aby deti mali peniaze. Stále som pre ňu dieťa, aj napriek môjmu vytrvalému presviedčaniu o mojej skoro- dospelosti.
Zrazu som počula ako prišlo po zasneženej ceste malé modré autíčko a zatrúbilo. Zbehla som dole a vybehla von.
Spomalila som však, keď som si spomenula, že tu tak rada a s nadšením padám.
Našťastie, podarilo sa mi nespadnúť a tak som do auta nasadala bez bieleho zadku.
"Ahojte baby!"
Fred si ma prezrela. "Vyzeráš nevyspato, ale ten cop ti sekne." Žmurkla na mňa a Cam sa na mňa usmiala v spätnom zrkadle.
"Nemohla som zaspať." Priznala som a oprela som si bradu o predné sedadlo.
Dorazili sme ku škole, kde sa začínali zbiehať študenti z drámy.
Bolo tam aj viacero nových tvárí, ktoré nechodili na hodinu s nami.
Nejako som ich nerozoberala, pretože ma zaujalo Volvo zaparkované pod stromom. Jeho vodiča som však nevidela.
Vystúpila som a rozhliadala som sa dookola. Uvidela som autobus a pani Shootovú ako hľadí do zoznamu a čosi si frfle popod nos. Otočila som sa k dievčatám, ktoré kráčali vedľa mňa a o niečom sa bavili.
"Ehm.. To ideme týmto?" Ukázala som na ten odporne žltý autobus pred nami.
Obe sa zasmiali. "Neboj sa, ide ako drak. Z nuly na sto dá za pol hodiny."
Omráčene som hľadela na to žlté čudo.
"A, tu ste slečna Sunová, myslela som, že ste zabudli." Hnala sa ku mne profesorka a vopchala mi do ruky papier, ktorý predtým skúmala. "Ak vám to nevadí, pomôžete mi." Ťahala ma k autobusu a podala mi pero. "Budete čítať mená a oni budú po jednom nastupovať. Ďakujem." A odišla preč.
"Niet začo." Zamumlala som a pozrela sa na dlhý zoznam mien. "Ach jaj. Elizabeth Taylor." Zvolala som.
"Tu." Ozvalo sa namyslene a ja som videla ako jej dokonalá postava nastupuje do autobusu a pritom na mňa hodila pohŕdajúci a posmešný pohľad.
Ty namyslená krava, bodaj by ťa zrazil kamión a dolámal by ti väzy! "Jimmy Larson." Preglgla som svoje zvrátené nevyslovené slová.
Vyzvala som ďalšieho a ďalšieho zo zoznamu. Profesorka už sedela v autobuse a zhovárala sa so šoférom. "Tak a to je všetko." Zložila som papier a otočila som sa, že nastúpim konečne aj ja.
"Nepovedal by som." Ozvalo sa za mnou a ja som zamrzla.
To snáď nie je pravda. Pomaly som sa otočila a myslela som si, že mi šibe alebo čo. Ale nešibalo mi.
On tam skutočne bol a sledoval ma so šibalským úsmevom na tvári. Pristúpil ku mne a ja som čakala, že nastúpi.
"Až po vás, slečna." Stále sa usmieval a rukou mi naznačoval, aby som nastúpila.
Prehltla som guču, ktorú sa mi zasekla v hrdle a totálne vyplieskaná som ho poslúchla.
Profesorka sa len usmiala a povedala niečo v zmysle: Ja som to vedela.
Kráčala som k posledným dvom voľným miestam, teda okrem zadnej päťky, kde bolo voľné
miesto a modlila som sa aby si nesadol ku mne.
"Máš tu voľné." Zvonivo sa zasmial, čo privolalo pozornosť niekoľkých očí.
"Nemyslím, sedí tu moja kabelka."
"Aha, takže asi nie." Povedal, ale zobral moju kabelku do rúk a posadil sa vedľa mňa.
Zarazene a nahnevane som na neho pozrela. "Heej?! To si čo dovoľuješ?!"
"Nič, ja len sedím." Prehodil bezstarostne.
Oduto som sa k nemu otočila chrbtom a vytrhla som mu kabelku z rúk, zapozerala sa von oknom. Stále som však počula ako sa potichu smeje a cítila som jeho pohľad na mojom ramene.
Po chrbte mi chodili zimomriavky a tak som sa k nemu otočila. "Mohol by si s tým prestať?" spustila som naňho a on na mňa prekvapene pozrel.
"S čím? Ja nič nerobím."
"Ale robíš, nepozeraj na mňa!" sykla som.
"Fajn, ako si slečna želá." Zasmial sa a pozeral sa dopredu.
Znovu som sa mu otočila chrbtom a objala som si rukami kolená.
Čakala ma dlhá cesta s týmto tu... Keby aspoň ten autobus išiel rýchlejšie.
Mimovoľne som otočila hlavu a videla som, ako stále hľadí dopredu. Pootočil hlavu smerom ku mne a zasmial sa. Hodila som naňho odutý výraz.
"Ale no tak... Veď som sa na teba nepozeral. Tak kde je problém?" stále sa smial a ja som si uvedomila, že mi nejak nepravidelne bije srdce.
Ignorovala som to- srdce aj jeho otázku. Znovu som sa pozrela von oknom a mračila som sa na môj odraz v okne. Videla som, že na mňa hľadí a jeho šibalský úsmev prešiel do zamyslenia.
"Prečo si sa vlastne rozhodol prísť?" ozvala som sa a otočila k nemu hlavu.
Pozrel na mňa, asi som mu pretrhla niť myšlienok, ale odpovedal mi. "V noci som nemohol zaspať," vravel. To ani ja. Pokračoval, "a tak som premýšľal o škole a o divadle. A prišiel som na to, že nič nestratím, ak pôjdem."
Neuvedomila som si, že som sa k nemu otočila celá a hľadela som naňho ako puk.
Mal krásny zamatový hlas a jeho oči planuli.
Boli nádherne teplé a zdalo sa mi, že sa na moment zaleskli do zelena.
"Aha." Na viac som sa nezmohla.
Potom sme celou cestou kecali o škole a o počasí.
Dosť sa ma vypytoval, ale bez väčších problémov som mu odpovedala, čo nebýva u mňa zvykom. Keď som si neskôr uvedomila, že sa mi s ním príjemne hovorí, trochu som sa začervenala a nepridal mi ani fakt, že keď sa zasmial alebo si rukou prehrabol vlasy, moje srdce urobilo obrat o 360°.
Bola som z neho totálne hotová a stále som si musela pripomínať fakt, že nemám ani najmenšiu šancu, aby som sa mu páčila.
Keď sme konečne dorazili do Bellinghamu a vošli sme do divadla ako húf rýb, moju pozornosť upútala maľba na strope vo vstupnej hale. Bol na nej obrovský lotosový kvet.
"Waw." Zašepkala som a s otvorenými ústami som zastala v strede haly a pozerala som hore. Vedľa mňa zastala nejaká vysoká postava, nevenovala som jej pozornosť a ďalej som hľadela na to umelecké dielo.
"Je pekný." Povedala potichu postava vedľa mňa a ja som si uvedomila, že je to Edward.
"A môj obľúbený." Zašepkala som sa a nemohla som od stropu odtrhnúť zrak.
Edward sa usmial. "Mali by sme ísť ak chceme vidieť aj zvyšok divadla." Pohol sa dopredu a ja som ho nasledovala.
Veľkými drevenými dverami s vyrezávanými ozdobami, ktoré som nebola schopná rozlúštiť, sme vošli do štvorcovej miestnosti so sedačkami, na ktorých sedeli už skoro všetci spolužiaci a ja som zbadala Frederiku s Cameliou a Ericom ako mi kývajú a ukazujú, aby som šla k nim.
"Prepáč, ahoj." Zamumlala som Edwardovi, ktorý kráčal vedľa mňa. Len sa na mňa usmial a ja som vykročila do rohu k priateľom.
"Uuu, ty a on? A kamaráti? No je to zaujímavé." Ozvala sa Frederika, keď som si sadla vedľa nej. "Hlavne, že ešte pred dvoma dňami bol tvoj úhlavný nepriateľ."
Hľadala som ho očami, ale nenašla som ho. Niekde zmizol. "Veci sa menia, ľudia sa menia. A ak sa to dá nazvať kamarátstvom... Ale keď hovoríš.." pokrčila som plecami a premýšľala som čo sa zrazu zmenilo. Prečo je ku mne taký priateľský. Niežeby mi to vadilo, ale zdalo sa mi to zvláštne.
"Tak študenti," oslovila nás profesorka, "teraz by sme sa presunuli do kostýmerne." Ukázala rukou na dvere pred nami.
Postavili sme sa z toho krásneho zamatového kresla, ktorý bol príjemný na sedenie a relaxovanie. Pomaly sme kráčali k dverám, ktoré nám ukázala.
"Vás, slečna Sunová a Medisonová," kývla na Frederiku, "by som poprosila, aby ste šli so mnou. Tadeto." Kráčala k druhým dverám a ja som s Riks stála ako prikovaná. "No tak dámy. Nasledujte ma."
Pomaly a neisto sme vykročili k dverám. Viedli na dlhú chodbu, na ktorej bolo veľmi veľa dverí. Profesorka si to mierila k dverám s nápisom: Hlavná šatňa. Otvorila dvere a nás oviala žiara šiat, ktoré viseli na stojanoch.
"Tak dámy, prosím. Ste moje najnadanejšie študentky a myslím, že toto si zaslúžite. Vyberte si šaty, ktoré sa vám páčia." Usmiala sa na nás a šla k žene postávajúcej pri šijacom stroji a pracovala na niečom veľmi krásnom, na šatách s dlhou vlečkou a rôznou výšivkou pripomínajúcu lístočky stromu. Musela som sa na to dívať, pretože to bolo neuveriteľne striebristé a žiarivé.
Zrazu ma Frederika ťahala medzi stojany a rozplývala sa. "Brie, pozri sa na to. Vidíš to? To je.... krása."
Prikývla som a ďalej som ju nasledovala.
Nadšene pobehovala pomedzi stojany, ktoré boli plné šiat. Princeznovských.
Pocítila som zvláštny pocit... detstva. Akoby som sa premenila na šesťročné dievča, ktoré v prvom ročníku stálo pred zrkadlom a s nadšením si skúšalo a prezeralo šaty na svoje prvé vystúpenie. Na tento pocit som už zabudla a zrazu bol znovu tu.
Všimla som si, že Rika má už v rukách niekoľko šiat. Zväčša ružových a svetlomodrých. Pokrútila som hlavou a môj pohľad upútalo niečo čierne.
Natiahla som sa pre to a vytiahla som nádherné šaty s predĺženou vlečkou, korzetové, vyšívané striebornou niťou.
Priložila som si ich k telu. Dĺžka bola presne moja. Oči mi zažiarili a musela som sa usmiať. Prehodila som si ich cez ruku a vytiahla ďalšie.
Zelené, s drobnými lístočkami na korzete so zvonovou sukňou. Pridala som ich k tým čiernym.
Takto to pokračovalo ďalej a už som na ruke mala naskladané ďalšie tmavomodré, čierne a šaty HAWAI a Riks nejaké žlté, červené a zvláštne sivé.
S úsmevom na tvári sme sa rozbehli do prezliekarne.
Vyskúšala som tie prvé čierne šaty a vybehla von. Rika už stála v ružových s vlečkou špagetovými ramienkami a štólou pred zrkadlom.
Vypleštila oči. "WOOW. Ty si kosť." Uznanlivo kývala hlavou.
"Diks, aj tebe to sluší." Kývla som a prezerala som sa v zrkadle. "Chcelo by to push-upku." Zasmiala som sa a odchádzala som si obliecť druhé, zelené.
Boli mi trochu veľké, hlavne ten korzet. Tak som si ďalej vyskúšala viacero šiat, ktoré mi nosila Rika a bola nadšená z toho ako vyzerám.
"Chcelo by to natočiť vlasy a môžeš ísť, princezná." Smiala sa a ja som na ňu pozrela so zdvihnutým obočím. Zatiahla som záves a počula som ako sa smeje.
Šaty sme si skúšali naozaj dlho, až k nám prišla profesorka. "Máte vybraté?" opýtala sa a Rika prikývla.
Vybrala si nakoniec biele šaty okolo krku. K nim boli biele rukavice po lakte.
Pripadali mi ako svadobné, ale fakt jej sekli.
Ja som stále bola v kabínke a robila posledné úpravy na šatách, ktoré som si vybrala.
"Slečna Sunová? Máte to?" nakukovala dnu a ja som odhrnula záves. Vystúpila som do svetla.
Rika zabudla zatvoriť pusu. "No ty jo bláho, Brie."
"Nádhera slečna Sunová, skvelý výber." Nadchýnala sa profesorka a ja som pristúpila k zrkadlu. Uvidela som v ňom dievča v čiernych korzetových šatách, ktoré mi odhaľovali skoro celý chrbát. Na vrchnej časti boli jemné perličky, ktoré sa trblietali. Sukňa bola nadýchaná a voľná.
Niečo ma poťahalo za vlasy.
Bola to tá ženská od stroja, ktorá mi teraz stiahla gumičku a tým pádom rozpustila moje neposlušné vlasy.
"Myslím, že máme modelky do našej scénky." Usmiala sa na mňa a ja som sa k nej prekvapene otočila.
"Čože?...Ale veď.... tu nikto nehovoril o nejakej scéne." Šľahla som nahnevaný pohľad po profesorke a tá sa len samoľúbo usmievala. "Nie... Tak toto vážne nie." Otočila som sa na päte a kráčala som do kabínky. Zastavila ma však ruka na ramene, ktorá patrila profesorke.
"Slečna Sunová. Nebojte sa, vy ste pre scénu práve teraz ako stvorená." Hovorila mi a ja som sa začala klepať.
"Ale veď ja ani neviem text." Zaúpela som sa Rika sa zasmiala.
"Text nebudete potrebovať." Ozvala sa tá ženská. "Len sa budete prechádzať. Choďte!"
(koniec 6. kapitoly)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lilly ... sBčko lilly ... sBčko | Web | 27. března 2010 v 16:32 | Reagovat

otázka... čo máš proti žltej???

2 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 28. března 2010 v 14:39 | Reagovat

Waw.... kapitola je napísaná fakt super. Som zvedavá čo tam budú tie dve vyvádzať :D

3 Black Star Black Star | E-mail | Web | 28. března 2010 v 17:05 | Reagovat

Sry za spam.
Ak máte radi fanfikcie o Harrym Potterovi tak kliknite na moju stránku www.dark-memories-of-stories.blog.cz kde nejaké nájdete. Prípadne môžeme spriateliť blogy. Black Star :P

4 Andy Andy | Web | 2. dubna 2010 v 12:28 | Reagovat

Ježišku, to čo si jej spravila? :D :D :D Ja by som na tú scénu nešla xD Teda... Možno by som nakoniec musela, ale pred tým by som scénu spravila ja O:) A rozhodne sa tam ptm strápnila :D :D Ale dosť o mne ;) Kapitola bola úplne super! :) Pokračuuj, chcem vedieť čo budú robiť na scéne xDD

5 Nellie Nellie | Web | 5. dubna 2010 v 16:59 | Reagovat

Já som ju čítala už predtým, ako som odišla, ale koment som nestihla, sorráč :D (neznášam to slovo :D)
A súhlasím s Andy, ja by som s niečím takým nesúhlasila. Btw, nemala byť k E taká...taká :D Ale hej, vlastne mohla. To je fuk. Ďalšiu! A s kratšou prestávkou (:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie