close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

8. kapitola - Zjedzte si ma vĺčky, zjedzte

31. července 2010 v 20:33 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Stratená"
stratená
Je tu skoro! Dúfam, že si ju prečítate.
Znovu ide o kapitolu, ktorá bola kompletne prepísaná. Ak mám povedať pravdu, prvá časť tejto kapitoly bola pôvodne 7 kapitol /podotýkam/ =D. Očakávam obdivné pohľady, ako som to efektívne skrátila a pridala na konci menšiu zápletku. KONEČNE!
Aj sa mi páči. Posledná časť sa mi páči =D...
Ale viete čo sa mi ešte nepáči? Ten názov! Gosh! Za dva dni som nemohla nič lepšie vymyslieť. Ani zajtra by som nevymyslela, takže je to tu aj s tým názvom. Nech ho aj šľak trafí.
Ďalšia kapitola je v nedohľadne, pretože existuje zatiaľ len v mojej hlave. Ale myslím, že to bude pre vás prekvapenie. Tá kapitola myslím.
Takže sa nechate prekvapiť niekedy nabudúce...
Ďakujem, ľuďom, ktorí to čítajú a vždy zanechajú krásne a hlavne veľmi potešujúce komentáre. Som vám veľmi vďačná...
ClaudiaCharlotte Ell

"Au!" zafňukala som. Morfium v čudu. Neochotne som otvorila oči a so zavrčaním hodila do okna vankúš. Blbé svetlo!
Pozbierala som sa z postele. Hlad je hlad. Variť ale nemienim, radšej niečo objednám.
Najedla som sa, vzala som si aspirín a mierila som si to von.
Bennyho som pre istotu vzala zo sebou, keďže som si to mierila do lesíka za naším domom.
Orientácia na cestách fajn, ale v lese?! Všade strom, strom, strom, strom a ešte raz strom. Kto sa v tom má vyznať?
Cestou pomedzi tie stromy viedol úzky chodníček a ja som po ňom šla hlbšie a hlbšie do lesa.
Pár krát som síce pobozkala zem, ale stojí to za to.
Zastala som, mala som pocit, že tu nie som sama. Striasla ma táto predstava, ale pokračovala som ďalej.
Chodník viedol doprava, ale ja som uvidela na ľavo nejakú cestičku pomedzi stromy.
Bol to len akýsi pás trávy, ale vyzeral dosť sľubne, tak som nechala chodníček chodníčkom a vykročila som, s Bennym po boku, do neoznačeného lesa.
Koberec z trávy sa dlho kľukatil až sa stratil a ja som si uvedomila, že predo mnou sa rozprestiera nádherná lúka.
Stačil krok a ocitla som sa v raji.
Uprostred ničoho stál veľký košatý starý dub. Len zelenkavá tráva a ten strom. Nič viac.
Sadla som si na jeden z koreňov a sedela.
Asi po po hodine som sa vrátila domov.
Zablatená som vošla dnu a uvítal ma Mikov prekvapený výraz.
"Ťa napadol blatový mužíček, alebo si sa tak doriadila sama?"
Len som prevrátila očami a vyšla hore po schodoch, prezliekla sa do čistých vecí. Všimla som si, že Mike opral a povysával za mňa, čo ma dosť potešilo aj prekvapilo.
Zbehla som dole. Mike sedel v obývačke pri televízore.
Moja nálada sa po tom výlete do lesa zmenila, čo si všimol aj on.
"Vďaka," usmiala som sa a zjavne nechápal. "že si povysával." Spresnila som a pochopil.
"Máš začo." Uškrnul sa a ja som ho buchla po ramene.
"Premýšľal som a dospel som k záveru, že by si mala mať vlastné auto."
Oči mi vybehli dva metre pred seba. "ÁNO! ÁNO!"
"Čo keby sme dnes poňho zašli. Vyberieš si sama."
"ÁNO!" vyskočila som od radosti a hodila sa na otca. Skoro by som ho bola samou láskou udusila.
"Tak sa bež obliecť."
"Tento! Prosím tento!" skákala som pred kapotou čierneho Mustangu. "Tati, prosím, ja nebudem chcieť už nikdy nič, len mi kúp tento Mustang."
"Ale ten je skôr pre chlapca. Dievča potrebuje niečo jemnejšie."
"Tati, čo som ja nejaká vypatlaná barbie? Veď sám hovoríš, že som mala byť chlapec. Hrám hokej, dokážem opraviť auto a všeličo iné lepšie ako chlapec a ty mi chceš povedať, že nemám na také auto gule?"
"To som nepovedal a vyjadruj sa, prosím, slušne." Výstražne na mňa ukázal prstom.
"Ale myslel si si to."
"Nemyslel."
"Myslel."
"Nemyslel."
"Myslel."
"Nemyslel."
"Nemyslel."
"Myslel."
"Ha! A mám ťa!" skočila som s vystretým prstom rovno pred neho.
"Ale..."
"Nehádaj sa so mnou tati."
"Tak dobre."
"Kúpiš mi to auto?" Psie očičká. Nikdy mi veľmi nešli, ale na otca zaberajú.
"Dobre, kúpim ti to auto."
Ja som to vedela! "Si ten najlepší otec na celou svete!" a vlepila som mu na líce obrovský bozk.
"Dúfam ale, že máš pri sebe vodičák. Domov si ho šoféruješ ty."
Vytiahla som z vrecka modrú kartičku. "To vieš, že mám. Ďakujem." Sadla som si do auta a čakala kým ho Mike vyplatí.
O pár minút mi zaklopal na okno. "Dáme si preteky?"
"Chceš vidieť ako ťa barbie porazí?"
"Tým by som si až taký istý nebol."
"Ale tati, uznaj. Tvoje policajné auto proti môjmu Mustangu GT, ktorý má preplňovaný motor o výkone 402 kilowattov? Nedaj sa vysmiať."
"Aj pod mojou kapotou sa skrýva drak."
"Tak poďme na to. Kto bude prvý doma."
"Uvidíš ako ťa porazím."
Len som sa zasmiala a vystrelila som z parkoviska preč.
Tachometer mi ukazoval rýchloť 200 km/h. Otca som stratila z dohľadu už po pár metroch od obchodu. Moje auto je jednoducho lepšie ako to jeho.
A cieľová rovinka... a ručná brzda, otočiť do ľava... a máme zaparkované.
"Som proste dobrá!" pochválila som sa sama, keď som vystúpila.
"To teda si."
Prudko som sa otočila. Vlastníka toho hlasu som tu teda vôbec nečakala.
"Edward, čo ty tu?"
"Myslím, že som ti neodpovedal na otázku čo si mi položila v nemocnici."
Zapozerala som sa do jeho tmavých očí. Kruci, ale ich má krásne aj takého čierne.
"Nemyslím, že by sme mali byť kamaráti."
Plesk! Prečo vždy dostanem také facky? "A to si mi prišiel povedať toto? To si sa nemusel ani unúvať. Stačilo sa mi vyhýbať."
"Neber to ako ranu pod pás. Nevieš čo tým chcem povedať. Ja..."
Rozhodila som rukami. "Vieš čo? Choď preč a vyhýbaj sa mi. Skutočne ťa už nechcem vidieť." Kretén jeden! To mi musel povedať osobne, že so mnou nechce mať nič spoločné? Aaa. Ako ja by som takých chalanov nakopala.
"Ale ja ti musím niečo povedať!"
"Vypadni!" Zvrieskla som a naštvane odpochodovala do domu.
"Oci, idem preč."
"Kam?"
"Idem ku Frederice. Robí party." Žiadna party sa nekoná. Idem von. Vypnúť, zabudnúť poprípade zájsť na kolu. Možno.
"Kedy prídeš?"
"Zajtra?" Tipujem. Beriem si spací vak, takže to vidím na dlhú a chladnú noc niekde v lese. Keby ma chcelo niečo zožrať.
"Dobre, zabav sa."
"Ahoj!" Zavrela som za sebou dvere a vydala sa dole ulicou s ruksakom na chrbte.
Prechádzala som sa asi hodinu. Zima bola neskutočná, lámalo mi prsty. Potrebujem sa zahriať.
Vošla som do obchodu a kúpila som si fľašu nejakého alkoholu.
Prečo? Sama neviem. Strčila som ju do ruksaku a vydala som sa do lesa.
Tam som si sadla medzi kríky, prikryla sa spacákom a otvorila fľašu.
Bola som už mierne pod parou a z lesa som počula nejaké vrčanie.
"Ja ťa môžem vieš čo, ty vlk jeden či čo si!" rozkrikovala som sa dookola a znovu som si uhla.
Nechápem, prečo ma ten Cullen tak nemá rád. Veď som milé dievča. Nie pekné, ale milé. Bodaj by ho šľak trafil! Ale nie, lebo ho mám rada. Kruci! Bodaj by mňa šľak trafil!
Odkiaľsi z lesa sa ku mne doniesol praskavý zvuk. Zem sa zatriasla a nasledovala ohlušujúca rana.
"HEJ!" Nadkočila som. Tak som sa zľakla.
Znovu som počula nejaké zvrčanie, potom len bolestné zavytie nejakého zvieraťa.
Nemotorne som sa postavila stále držiac fľašu v ruke a vydala som sa za pôvodom toho zvuku. Nech ma aj dačo napadne. Nebudem si to pamätať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sendy Sendy | 31. července 2010 v 20:43 | Reagovat

tak to sa mi páčilo... fakt som z toho nemohla.... ale ma nasrala, lebo si nechcela vypočuť Eda...=D... vypatlaná barbie, to si zabila....=D.... a tá hádka myslel, nemyslel... to je super... =D

2 Hayley Hayley | 31. července 2010 v 21:35 | Reagovat

Velmi sa mi to pacilo. Hadka bola super, krasne auto jej kupil Mike.
Aj ja take chcem.
Ten koniec je inak aky vymakany?! Mam nejake tusenie kto robi ten hluk. Necham si to pre seba radsej. Alebo nie. Ed to bude robit. Urco! :DD
Ale nezavidim Brie, zdreta jak sirota, s flasou v ruke, vidim to minimalne znovu na rozbitu hlavu. A este k tomu tie tabletky co pozrala. Budem mat riadnu kocovinu. :DD
CHCEM DALSIU KAPITOLU!

3 Andie Andie | Web | 1. srpna 2010 v 21:51 | Reagovat

nooo zbohom xD Brie, po otrase mozgu a fľaša alkoholu.... Toto zle dopadne :D :D: D Necháš nás hádať kto robil ten hluk alebo budeš taká zlatá, že čím skôr pridáš kapitolu? O:) :D

Ešte raz díky za blahoželania! :)

4 Kalamity Jane Kalamity Jane | Web | 3. srpna 2010 v 10:31 | Reagovat

No paráda. Kapitola je zábavná. To nové auto sa mi vážne páči. A flaška v lese :D Spom zvedavá ako to dopadne :)

5 Nellie Nellie | Web | 4. srpna 2010 v 12:47 | Reagovat

Už sa nám tam miešajú aj vlkolaci? Dúfam. (: Len nie Jacob, toho mám po Eclipse plné zuby. :D Ale tak, ak náhodou, tak ho znesiem. :D
Anyway, bola podarená. (: Sama piť v kríkoch? Podarená. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie