26. srpna 2010 v 10:40 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Zobudil telefón a mne sa práve snívalo o mojom blogu. Takže som rozhodla, že pridám kapitolu.
Po tej slabšej piatej kapitole /ktorá má len 3 komentáre?!/ Dobre, som ticho...
Ja viem, že to nečítajú všetci, ale tí, ktorí čítate a komentujete - máme moje obrovské ďakujem.
Ku kapitole; keby bola lepšia tak by som sa nepohnevala, ale hold smola. Ale viete čo? Je pomerne dlhá - až 3 worďácke strany! To si dovoľ! xD
Ale pripravte sa, že v nej skáčem z Tatier na Vihorlat.
Stačilo... veď si to prečítajte a uvidíte... každopádne komentár poteší.
Hej, inak som rada, že sa vám nový design páči. %) Ďakujem... aj mne sa celkom páči =D
Idem so seba urobiť človeka, lebo idem so Sendy ku kaderníčke. Nech nevidí v akom úbohom stave sú moje vlasy. xD
ClaudiaCharlotte Ell
"Mohla by si s tým prestať?"
"Počkaj, popremýšľam." Chytila som sa za čelo. "Nie nemohla."
"Chalani, pochopte ju. Ashley konečne ide na rande s chlapcom svojich snov! Je to neuveriteľné!"
"Ďakujem, Angee."
Len na mňa žmurkla a doširoka sa usmiala.
"Ak mi tá sobota vyjde sľubujem, že budem tá najlepšia študentka na tejto škole, aj keby to znamenalo nerobiť v transfigurácii problémy. Dokonca začnem nosiť riadne školské oblečenie." Snažila som sa presviedčať sama seba.
V klubovni sa ozval hromadný smiech.
Neviem či sa smiali tej transfigurácii alebo oblečeniu, ale to je mi tak teraz akurát jedno. Ja jednoducho idem do Rokvillu so Cedricom Diggorym. Preboha! Môže byť niečo lepšie?
Nemôže.
S veľkým úsmevom som sa presúvala do spální.
"Tá sa úplne zbláznila."
"Fred! Ja ťa ešte počujem." Zaševelila som na schodoch, ale bolo mi to jedno.
"Dobré ráno, krásna víla." Zašepkala som do ucha Angeline.
Myslela som, že zinfarktuje.
"Ty... hore... tak skoro?" koktala.
Len som sa usmiala.
Pretrela si oči. "Nesníva sa mi. Toto musíme niekam zapísať. Cedric má na teba dobrý vplyv. Musím mu poďakovať. Šetrí mi ranný stres."
"Ha - ha. Po ránu nie si vôbec vtipná."
"Ashley! Vstávaj!" zvolal George z klubovne.
Zvonivým hlasom som zakričala: "Zlato, ja som hore!"
Počula som len buchot a George zrazu vbehol do našej izby.
"Kriste, George! Ja sa obliekam." Zvolala polonahá Angelina.
Akoby si ju ani nevšimol. "Ashley, ja
neverím!"
"Aj tebe dobré ráno, Georgík."
"Ani ja som neverila, pokiaľ som ne-evidela." Prehodila Angelina a doširoka si zívla.
"Dosť bolo," letmo som si prehrabla vlasy, "poďme jesť." A už som aj kráčala na raňajky.
Vo Veľkej sieni nebolo veľa študentov, ale keď som vošla, od Bifľomorského stola sa ku mne doniesol veľký úsmev a mierne kývnutie rukou.
Tiež som sa doširoka usmiala a s týmto úsmevom ako z reklamy na zubnú pastu som si sadla tak, aby som na Cedrica videla. Hold, hneď sa vám raňajkuje lepšie, keď sa na vás so záujmom pozerá najkrajší chlapec na škole.
Ani som si nevšimla, že sa stôl zapĺňa a priatelia z metlobalového družstva živo diskutujú.
"... Tak strašne sa teším. Čakala som na metlobal celé dva mesiace. Konečne!"
Zbystrila som pozornosť. Tréningy sa ma vždy týkali a teraz kvôli tete McGonnagalovej ešte viac.
"Angee? Bude tréning?"
George do mňa hodil hrozno, ale chytila som ho. "Drahá, bude. Už dnes. Oliver nám to práve povedal." Znovu ho do mňa hodil a znovu som ho chytila. "Vážne nechceš hrať metlobal?"
Prevrátila som oči v stĺp. "Po ničom inom ani netúžim. Ja neholdujem športu. Za tie roky by ste to mali VŠETCI vedieť." Aby bolo všetkým jasné.
Pozbierala som si všetky knihy, hodila som očkom po Bifľomorskom stole a v sprievode Angeliny som mierila na elixíry.
Keď sa hodina začala, Snape v tom svojom zvyčajnom čiernom oblečení, naštvane zabuchol dvere a hnal sa k tabuli.
"Strana 436. Prečítať, pripraviť!" No jasne, znovu preskakujeme.
Aj takto prebiehajú naše hodiny elixírov. Ten chlap ten predmet rozhodne neznáša. Ale to nie je sám. V tomto predmete síce nemám problém so známkami, ale nejako extra ho nemilujem.
Nalistovala som stranu, ktorú povedal.
Nápoj lásky? Prepáčte, ale ten už nepotrebujem.
Angelina šla pre bylinky a ja som zatiaľ pripravila nástroje a kotlík.
"Nakrájam Limonku, dobre?" vzala som do ruky dýku a pustila som sa do práce.
Po 10 minútach sme mali potrebné ingrediencie v kotlíku a teraz už len variť a miešať.
"Som zvedavý či si z toho odvaru budeme môcť niečo vziať." Ozvalo sa spoza mňa.
"A tebe by bol načo Fred? Nepochválil si sa, že máš niekoho v oku."
"Pociťujem k tebe nehynúcu lásku, Ash! Vydaj sa za mňa."
Rozosmiala som sa.
"Slečna Masenová? Nemyslím, že je potrebný pri miešaní elixíru smiech. Som zvedavý, ako vyzerá." Povedal Snape a kráčal ku mne a Angeline.
Toto nebude dobré. Náš elixír ešte nemení farbu. Podľa knihy to už malo byť minimálne červené, naše je ale stále bezfarebné.
Snapov posmešný úškľabok. "Myslel som si." A prešiel k Fredovi s Georgom. "Weasleyovci. Týmto," nabral z ich kotlíka niečo husté a zelené, "by ste určite vo svojej vyvolenej nevzbudili lásku, ale skôr črevné problémy. Vylejte to! Do konca hodiny chcem vidieť Nápoj lásky!"
"Ako ja ho neznášam!" zašepkala som.
Prudko sa otočil. "Slečna Masenová, hovorili ste niečo?"
"Áno, pane. Povedala som, že vás ne..."
Dostala som hneď tri rany lakťami.
"...neskonale obdivujem." Falošne som sa usmiala.
Prestal sa mi venovať.
"Ashley, musíš sa kontrolovať." Zašepkala mi Angelina, keď som sa zaškerila na Snapov chrbát.
"A dá sa to?" Precedila som pomedzi zuby. "Dolejme do toho elixíru vodu, potom dáme trochu Fredovi, aby dostali aspoň trojku. Ten Mastný vlas na to nepríde." Zachrčala som.
Hodila som tam ešte zopár byliniek, ktoré v knihe asi ani nemali byť spomenuté, lebo mi ich tam niekto dopísal, ale kašľať na to. Už to aj tak len môžem pohnojiť, lepšie to nebude.
Párkrát som to premiešala a čuduj sa svete, ono to začalo naberať ružovú farbu.
Vytiahla som prútik a premiestnila som trochu nápoja do kotlíka Freda a Georga. Len na mňa žmurkli a tvárili sa, že niečo pridávajú.
O pár minút sa nad naším kotlíkom začal vznášať voňavý ružový obláčik. Voňal ako exotické kvety pokvapkané citrusovým extraktom, čokoládou a ešte niečím.
Obláčik sa stáčal a menil tvar. Vznikalo z neho akési srdiečko. Naraz sa z hladiny začali vznášať srdiečkové obláčiky.
V učebni sa ozvali nadšené hlasy.
Snape sa otočil a podišiel k nám. Premiešal náš odvar, nadýchol sa a ja som prvýkrát na jeho tvári videla náznak úsmevu.
PÁNI! PÁNI! PÁNI!! To snáď nie je možné?!
"10 bodov pre Chrabromil."
Samoľúbo sme sa s Angee usmiali. "Je to teraz lepšie, pán profesor?" Vzala som zo stola fľaštičku a naplnila som ju elixírom, ktorý som mu podala. Nemohla som si odpustiť malú poznámku. "Pozor ako s ním budete zaobchádzať, pán profesor."
Úsmev mu z tváre zmizol. "Strhávam Chrabromilu 15 bodov."
Kruci!
No ale jasne, to by som nebola ja, keby som získala a nestratila body.
Bodaj by ho zožrala nejaká potvora z Hagridovej záhrady.
Za mnou sa ozval víťazoslávny výkrik. Náš - teda vlastne Fredov a Georgov elixír dosiahol konečný stav. Podobný tomu nášmu.
Snape pochybovačne pozrel z nás na Weasleyovcov a namosúrene precedil: "10 bodov pre Chraboromil."
No, aspoň že máme 5 bodov.
"Hodina bude končiť. Odložiť inventár, odovzdať vzorky a do budúcej hodiny napísať úlohu na jeden zvitok pergamenu o Nápoji lásky ."
Pri obede George vytiahol z vrecka fľaštičku s ružovou tekutinou.
Stiahla som obočie. "Je to to, čo si myslím?"
"Weasleyovci znovu niečo dokázali." Tľapli si rukami.
"Ale to nie je povolené." Ozvala sa Hermiona.
"Neboj sa, nemyslím, že to Ronovi požičajú."
"Ashley!"
Rozhodila som rukami. "Prepáč mi, Ron, ale je očividne jasné, že sa ti Hermiona páči. Skús ukradnúť bratom kúsok elixíru." Zamyslela som sa. "Ale musíš ho podať nenápadne. Ja by som si ho asi nevšimla v čaji, ale Hermiona rozhodne v tekvicovom džúse. Skús to."
"ASHLEY!" Zvolala Hermiona s Ronom zároveň, obaja s rumencom v lícach.
Žmurkla som na nich. "Aj ja vás ľúbim."
"Nemala by si už byť na Obrane proti čiernej mágii?"
"Hermiona, ty mi jemne naznačuješ, že mám vypadnúť?"
"Nie, Ashley, ja ťa vyhadzujem."
Smiech.
"Jasne, jasne. Smiešne. Ha - ha. Umieram smiechom."
"Prepáčte, ale my," Fred s Georgom sa postavili, "musíme doručiť tovar." Obaja sa buchli po fľaštičke vo vrecku.
"Som vážne zvedavá, kto je váš zákazník."
"Ash, to ťa vážne zaujímať nemusí." Povedali naraz a odišli.
Angelina si odkašľala a nenápadne ukázala za mňa. Urobila som prudkú otočku a tresla som do nejakej hlavy.
"Kruci! Prepáč!" Samozrejme, trafila som Cedrica.
Len sa zasmial. "Ahoj! OPČM?"
"Ehm, čo?" Prepáčte, ale po tej rane mi mierne nedochádza.
Prehrabol si blond vlasy. "Pýtam sa, či teraz ideš na hodiny obrany proti čiernej mágii."
"Aha to?! Hej, hej, idem. Prečo?"
"Prehodil som si rozvrh a teraz mám túto hodinu s tebou."
Pri stole sa ozvalo výskanie.
"Takže?"
"Takže ideme na hodinu." Chytil ma okolo pliec a pritiahol k sebe bližšie.
Znovu to zborové výskanie.
"Zistite mi, pre koho je ten elixír... a toto si s vami vybavím neskôr." Sykla som a nechala som sa unášať krásnym princom.
Jéj, Cedric dostal po hlave a ešte ani spolu nechodia xD To sa mi páči! xDDD A ahaho, Snape sa zjavil! A bude tréning! :D :D :D Výborne :) Bolo to super ;)
Pokračuuuj! :)