7. srpna 2010 v 15:34 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Pridávam prvú kapitolu k novému príbehu "Mimo rezervácie". Chcem prvými troma kapitolami doslova preletieť, takže neočakávajte nič dlhé ani svetoborné. Nejak ale začať musím... takže začínam len takto =D.
Dúfam, že mi odpustíte tú nezáživnosť, ale proste tie prvé kapitoly sú desné!
Prepisovať sa mi to ale nechce... pravdupovediac by som ani nevedela ako.
Musím odpovedať na poznámku mojej kamošky.
Ja viem, že Ashley sa nespráva na 11 rokov. Ale tak pochopte, že ja už neviem ako sa správajú 11 ročné deti. =D... Takže ma šetrite v tých troch kapitolách, kde bude mať chudinka len "jedenásť" rokov.
Potom príde drastický skok. /Sendy to až zarazilo =)/ To však už uvidíte aj vy, teda pokiaľ to budete čítať.
Dosčítania, priatelia! =)
...CChE
Žila som úplne normálnym životom londýnskeho dieťaťa, ktoré bolo bohatý jedináčik. Rodičia veľa pracovali a plánovali moju budúcnosť. Chceli mať zo mňa prinajmenšom právničku, žijúcu niekde v Tramtárii.
Nevydalo.
Prečo?
Lebo raz v letný sobotňajší večer pri našich dverách zazvonil zvonček. Práve sme balili na dovolenku na Kubu. Mama s cestovným pasom v ruke otvorila dvere.
"Dobrý deň! Som Albus Dumbledore. Vy ste určite pani Masenová. Musím sa s vami pozhovárať."
Tak toto boli slová starého šedivého pána s polmesiačikovitými okuliarmi na nose, dlhou striebornou bradou až po pás, oblečeného v dlhom cestovnom plášti, spod ktorého mu trčalo niečo hnedé.
Vôbec nečakal. Bol si istý, že mama ho pozve ďalej a tak vstúpil. Namieril si to rovno do obývačky.
"Určite sa pýtate, čo tu robím." Veľavýznamne sa na mňa pozrel.
Ak mám povedať pravdu, vôbec ma to nezaujímalo. Nezaujato som si ďalej balila veci do kufra.
Mama bola pokojná. Ako sekretárka vo firme je zvyknutá na nečakané situácie. "Teší ma, že ste nás navštívili, ale prepáčte, momentálne sa chystáme na dovolenku. Takže ak vám to nevadí, mohli by ste to skrátiť."
Ten pán sa stále usmieval. Taký tajomný úsmev. Očkom stále pozeral na mňa.
"Hej! Nezízajte na mňa!" okríkla som ho. Bolo mi jedno, kto to je, aký je starý a podobne.
"Prepáčte mi, slečna Masenová." Stále sa na mňa usmieval.
Prestala som sa naňho pozerať, znovu som sa vrátila k môjmu kufru. "A nehovorte mi slečna. Mám meno. Ashley."
"Samozrejme, moja drahá, ako si želáš." Znovu ten jeho úsmev. Naklonil sa k mame. "Vaša dcéra má veľký potenciál. Je to živel."
"Skráťte to, prosím."
"Dobre, dobre. Som profesor Albus Dumbledore, riaditeľ Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, držiteľ Merlinovho rádu prvého stupňa, Doktor čarodejníckych vied, Zaslúžilý..."
Mama sa začala hlasne smiať. "Bez tých vtipov, prosím."
"Ja nežartujem. Prišiel som, aby som Ashley osobne odovzdal správu o prijatí na našu školu. Na Rokfort." Vytiahol spod plášťa veľkú obálku a podával mi ju. "Sova, ktorú sme pred pár dňami vyslali s listom, asi zablúdila."
Na prednej strane bolo zeleným atramentom a úhľadným písmom napísané moje meno aj s adresou, na zadnej strane červená pečať. Hodila som ju na vrch kufra.
"Ani ju neotvoríš?" opýtal sa ma ten šedivý pán.
"Neskôr." Zatiahla som.
Znovu začal. Tentoraz to smerovalo aj mame. "Nikdy sa nestalo niečo, čo ste si nevedeli vysvetliť? Niečo magické, tajomné?"
Mama pokrútila hlavou.
"Ashley, nikdy si nemala pocit, že nepatríš do tohto sveta?"
"Keby len raz." Zašepkala som.
"Myslel som si."
Ako ma mohol počuť?
Znovu sa začal usmievať. "Povedz mi, nestalo sa ti niečo nezvyčajné?"
Ten pán sa mi začínal pozdávať. Páčila sa mi na ňom tá záhadnosť. "Raz alebo dvakrát. Podpálila som krík. Ale nechtiac. Vôbec netuším ako sa to stalo."
Mama na mňa prekvapene pozrela.
"Nebola si nahnevaná?" opýtal sa ma.
"Zúrivá. Neskutočne zúrivá." Spresnila som.
"Veľmi dobre. Veľmi dobre." Pohladil ma po hlave.
"Pane, o čo tu ide?" Mama sa postavila a začínala byť rozrušená.
"Ako som naznačil. Vaša dcéra je čarodejnica a myslím si, že veľmi dobrá. V septembri nastúpi na našu internátnu školu, kde sa naučí používať svoju silu. Ja viem, že je tomu ťažké uveriť." Vytiahol spod plášťa nejakú tenkú paličku a namieril ju na môj kufor. Ten sa okamžite sám od seba zbalil a uzavrel. List mi vpadol do rúk.
"Ako ste to urobili?" Ostala som prekvapená.
"Ak nastúpiš na našu školu, budeš to vedieť aj ty."
Mama podišla k skrinke oproti, vytiahla z nej podobný list tomu môjmu. "Takže toto," vystrčila obálku pred seba, "nebol len hlúpy vtip? Je to skutočne pravda?"
Mama o tom niečo vedela už skôr? Ako mi to mohla zatajiť?
"Úplne všetko. Takže sova predsa len dorazila."
"Počkajte, teda ak tomu dobre rozumiem, vy ste čarodejník, riaditeľ nejakej čarodejníckej školy." Začala som.
"Rokfortskej strednej školy čarodejníckej."
"To je jedno. A ja som podľa vás čarodejnica?"
"Presne tak."
"Super!" vyskočila som radostne a otvorila som svoj list.
"Som rád, že sme sa dohodli." Povedal profesor a odchádzal k dverám. "Po dovolenke vás príde navštíviť náš hájnik Hagrid. Nezľakni sa ho. Zoberie ťa na nákupy vecí, ktoré máš v liste a odpovie ti na všetky otázky. Dovidenia v septembri."
Zavrel za sebou dvere a už ho nebolo.
Paráda! Kuba? To je husté:D
Mne sa to náramne páčilo. Bolo to síce trošku rýchle ale i tak dobré.
Tá Ashley mi príde rozmaznaná kúsok, ale ta šak je bohata, jedináčik, čo by som očakávala?! :DD
Hej, viem čo by som očakávala - ďalšiu kapitolu! :)