9. srpna 2010 v 13:10 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Ahojte! Chcela som to tu pridať už v noci, ale bola som nesmierne zaneprázdnená pozeraním Teen Choice 2010 Red Carpet. Ashley bola úžasná, Jackson nesmierne krásny a dokonalý a vysmiaty a sexy a úplne božský!!! Niekoľkokrát som zaregistrovala aj Robertove meno, ale tie hovädá ho neukázali =D... Pardon, nechala som sa uniesť...
Potom som tam videla aj Alexa Meraza, toho Iana z TVD... a pár ďalších + nesmierne vtipný moderátor tam bol =D... A tak. Dosť bolo! Som sa tu nejak rozpísala úplne mimo článku. =D Odpustite!
BTW. škoda, že som nevidela priamo udeľovanie cien...
/Ľudia? Ono to nemá ísť len dnes v noci? Ja už som z toho úplný debil!/
Stačí! K kapitole... Nebudem to veľmi rozpisovať... prečítajte si, okomentujte a nevšímajte si, že skáčem z Tatier na Kamzík =D... To ešte len príde skok, nebojte sa %D
...nechápavá ClaudiaCharlotte Ell
"Sme tu." Zahlásil Hagrid.
Zmätene som sa rozhliadla okolo. "Konkrétnejšie?" Stojíme medzi nástupišťom 9 a 10. "Nemali by sme byť na nástupišti 9 a 3/4? Pokiaľ viem a môj zdravý rozum ma neklame, také ani neexistuje."
Hlasite sa zasmial. "Pred niekoľkými týždňami podľa teba neexistovali ani čarodejníci."
Zamračila som sa. "Ale to je iné... do pekla, Hagrid, ak zmeškám kvôli tvojím žartíkom ten vlak do školy, prisahám," vystrčila som mu prst medzi oči, vlastne niekde k bruchu, "že ťa zabijem!"
Prútik v mojom vrecku príjemne zavibroval.
"A, tvoj prútik sa ozýva. Trošku opatrne mladá dáma. Ideme." Chytil ma za ruku a kráčal oproti kamennej stene s mojím vozíkom v druhej ruke.
Vystrašene som vyvalila oči. "Hagrid, nemusíš ma hneď otrieskať o stenu." Dokonca aj moje nové čierne mačiatko, čo mi daroval na narodeniny, nevyzeralo ktovieako pokojne.
"Ak chceš, zavri oči."
Netrebalo mi dvakrát hovoriť, pevne som zavrela oči a čakala náraz. Na chvíľu som pocítila chlad na celom tele, ale ten hneď pominul. Vzápätí som počula hukot vlaku a jeho piskľavý tón. Otvorila som oči. Všade vôkol pobehovali dospelí, deti aj také tie dorasty, lúčili sa, vítali sa, pokrikovali na seba, smiali sa.
"Zatvor ústa, Ashley. Toto je nástupište 9 a 3/4. Rokfortský expres," ukázal na vlak pred nami, "šmária, je skoro na odchode. Choď si nájsť miesto na sedenie. Ja ti zatiaľ naložím kufre."
"Ako ich potom nájdem, ak nebudem vedieť, kde si ich dal?"
"Budú na teba čakať v tvojej izbe spolu s tým čiernym čudom." Ukázal na mačiatko v mojich rukách.
"No dovoľ?! To čudo má aj svoje meno, však Louie?!"
"Tak choď inak zmeškáš. Uvidíme sa v škole." Vzal mi Louieho z rúk a kráčal preč.
"Hagrid! Stoj, počkaj!" Zvolala som a rozutekala sa za ním. Keď som ho dobehla objala som ho okolo pásu. "Ďakujem."
"Potľapkal ma po hlave. "Choď, choď."
Rokfortský expres zahúkal. Rozbehla som sa k dverám. Cestou som si všimla červenovlasú rodinku, ktorá sa veľmi hlasito dohadovala a niekoho hľadala.
"No a čo, nie je to moja starosť." Povedala som si sama pre seba a nastúpila do vlaku.
Prešla som celý vagón a konečne som našla prázdne kupé. Hodila som sa na sedadlo pri okne, habit som si vyhrnula pomaly ku rebrám a hlavu nechala dopadnúť na chladné okno.
"Kruci," zabolelo to. Za okamih som však upadla do neidentifikovateľného stavu. Začala som si pohmkávať pesničku a klepať rukou do rytmu. Ľudia vonku kývali svojim deťom, súrodencom, len ja som, namojveru ako nejaký autista, sedela sama, v kupé čarodejníckeho vlaku, s hlavou na okne.
Na parádu. Hoci, nevadilo mi to. Neprekážalo mi, keď ľudia moje kupé obchádzali. Bola som za to vďačná.
Aké to asi bude na tej škole? S kým budem na izbe? Čo to Hagrid hovoril o tých fakultách a metlobale? Toto si budem musieť niekde naštudovať.
Niekto zaklopal na dvere kupé. Otočila som sa.
"Máš to tu voľné?" opýtali sa ma nejaké červenovlasé dvojičky. Chalani.
Prikývla som a znovu som sa otočila k oknu.
"Hej, ja som George Weasley."
Znudene som sa otočila za hlasom. Nadvihla som obočie. "A?"
"Prepáč, zabudol som. Ja som Fred Weasley." Ozval sa ten druhý, ktorý si práve sadal oproti mne.
Obočie som mala až pri strope. A čo ja ako s tým? Opäť som sa otočila.
Niečo si šuškali. Šklblo mi očami smerom k nim. Nie som spoločenský typ, ale keď niekto začne šuškať, hneď spozorniem. Asi si to všimli a prestali.
Vlak zahúkal, obaja sa vrhli na okno a kývali svojej rodine, presne tej, okolo ktorej som prechádzala.
Len čo sme sa pohli, zatresli okno a s veľkým žuchnutím sa hodili na sedadlá.
"Sloboda!" zvolali spoločne.
Zasmiala som sa.
Prezreli si ma od hlavy až po päty.
Preboha, veď ja mám habit vyhrnutý až... Vďakabohu, že som si dnes neobliekla tričko s vtákopyskom Perrym. NENÁPADNE som si opravila oblečenie. Tentoraz sa zasmiali oni.
"Ashley Masenová." Vystrčila som ruku pred seba. Obaja po nej lačne skočili.
"Už som myslel, že si nemá."
"Ty si prváčka?" Ozval sa tuším Fred. Hej, Fred, ten si sadal oproti mne. Je to on.
Prikývla som.
"Zhovorčivá veľmi nie si." Toto bol asi George.
"Neviem čo mám od toho všetkého očakávať."
"Náš brat, Percy, tu už chodí, aj tatko s mamkou tu chodili. Dumbledore je najlepší riaditeľ všetkých čias, konečne ho uvidím naživo. Bude to zábava, ničoho sa neboj." Fred na mňa žmurkol.
"Fajn..." Otočila som sa znovu k oknu čím som chcela dať najavo, že do konca cesty sa nemienim s nikým baviť.
Jeej! Páčila sa mi tá vyhrážka Hagridovi :DD To bolo dobré... aj to tričko s agentom P. %DD
A že autista :DDD To ma dostalo. Páčilo sa mi to a vôbec mi nevadilo, že si preskočial časť ako Šikmá ulička :DD
Ale ta dufam, že budeš mať aj dlhšie kapitoly, lebo táto bola krátka :DD
Pridaj čo najskôr ďalšiu :)