11. srpna 2010 v 18:28 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Často pridávam? Netešíte sa? Ja áno, lebo konečne cítim také to blogové naplnenie =D... Trochu na hlavu, ale nevadí. To sa spraví. =)
BTW. Oficiálne mám nové aff.
Basee & Violet - ďakujem!
K kapitole... Znovu taká rýchlovka =D... Ak by ste chceli opisy, tak si prečítajte HP1 =D, ja na veľké opisy nemám nervy =D A áno, tie kapitoly sú krátke =D... /Na to pri mne nie ste zvyknutí, čo?!=D/
V podstate je to také obyčajné a predvídateľné, inak to triedenie prebiehať asi nemôže. Viete čo tým myslím?!
Takže... Opäť ďakujem, že to čítate =) Teší ma to.
...ClaudiaCharlotte Ell
O môj bože! Neverím... Ja neverím...
Som v Rokforte. Som na tom najúžasnejšom a najčarovnejšom mieste aké som kedy videla a to je noc a ja stojím len pred bránou. Puste ma dnu, nech sa tam stratím a budem vám vďačná. Skutočne.
V dverách sa objavila stará profesorka s čiernym špicatým klobúkom na hlave. Vyvalila som oči najmenej dva metre pred seba.
"McGonnagalová. Tatko mi o nej hovoril." Povedal mi ticho Fred.
Už ich dokážem rozoznať. Ďakujem za môj pozorovací zmysel.
"Nasledujte ma! O malú chvíľku budete rozdelení do fakúlt." Otočila sa s veľkým pôvabom a všetci sme ju nasledovali.
Postavila som sa úplne dozadu odkiaľ nebolo vidieť nič... iba krásny strop posiaty hviezdami s veľkým strieborným mesiacom.
"Páni."
Na viac som sa nezmohla. Vyzeralo to tak skutočne... akoby tam nebol žiadny strop.
"... mien... položím... hlavu... zadelí..."
"Prepánajána, veď ja ju vôbec nepočujem." Drgla som do Freda, "Fred, čo tá stará hovorí?"
"Profesorka bude volať podľa mien, položí ti na hlavu Triediaci klobúk a ten ťa potom za..."
"Ticho tam vzadu!" Zvolala profesorka.
"Ako nás môže počuť?" opýtala som sa šeptom.
George ma pobúchal po pleci. "Ticho Ashley, s McGonnagalovou nie je sranda."
Fajn, fajn. Už som ticho.
Niekto niečo začal spievať. Nič som, samozrejme nepočula a ani nevidela. A nech...
"Samuel Abrick."
"Bystrohlav."
Ach ježiš, to kým sa dostanem na rad ja... načakám sa...
"Clewandra Lynethová."
"Slizolin."
No. Už skoro pôjdem... Dúfam.
Inak. Ten Slizolin sa mi začína pozdávať... Nemusí to byť zlá fakulta.
Niekto ma buchol do chrbta. "Ashley! Ideš! Si narade."
Vystrašene som sa poobzerala okolo a začala sa predierať dopredu. Kráčala som k stolčeku uprostred siene, opatrne som si naň sadla a čakala. Profesorka mi položila na hlavu starý predretý klobúk, bol zrelý na vyhodenie.
"Ashley..." zvolal klobúk. Skoro som zinfarktovala.
To aj taká fakulta existuje? Nesťažujem sa. Postavila som sa.
"Sadni si. S tebou mám veľké plány." Znovu ten klobúk.
Opatrne som si znovu sadla. "Aké?"
"Rozhliadni sa po sieni a povedz, ku ktorému stolu ťa to najviac ťahá?"
Bola som vystrašená. Nikto tu nebol tak dlho. Nerozmýšľala som a tresla som prvý stôl čo mi padol do oka. "Ten vpravo... úplne vpravo, ten s tými zelenými vlajočkami."
"Ale nepovedz."
"Hovorím." Ty starý šibnutý klobúk.
"Vieš aká je to fakulta?"
"Odpustite, ale nepochádzam z čarodejníckej rodiny a nie som dosť informovaná o tomto cirkuse." Začínal ma dosť štvať.
"Je to fakulta Slizolinu. Vychovala množstvo veľkých čarodejníkov. Nie len dobrých... aj tých zlých. Chceš tam naozaj ísť?"
Šibnutý klobúk. "Nechám to na vás."
Zasmial sa. "Chrabromil!"
Nadvihla som obočie, ale za obrovského potlesku som sa vydala k stolu s najviac fandiacimi študentmi. Sadla som si ku skupine chlapcov, inde nebolo miesto a čakala som, kedy sa ku mne pripojí Fred s Georgom. Dúfam, že ich tiež ten klobúk zadelí do Chrabromilu. Nechcem tu byť sama.
"Oliver, chytaj!" ozvalo sa odniekiaľ a niečo mi pristálo na hlave.
"Hej!" ohradila som sa. "Čo sme na paintballe? Keď som tu nová, nemusíte do mňa hneď rýpať."
"Neviem čo ten paintball je, ale toto bolo určené pre mňa." Nejaký chalan mi ten bordel vzal z hlavy. "Oliver Wood." Podával mi ruku.
Potriasla som mu ňou. "Ashley Masenová. Teší ma."
Len sa na mňa usmial a ďalej sa bavil s kamarátmi.
"Fred Weasley!"
No konečne... Chrabromil! Prosím povedz Chrabromil.
"Chrabromil."
ÁNO! Vyskočila som zo stoličky a pridala sa k výskajúcemu davu.
"Ahoj!" potľapkal ma po pleci a sadol si vedľa mňa.
"George Weasley."
"Toto bude jasné." Ozval sa Fred.
"Chrabromil." Zvolal klobúk.
No, veď jasne. Sú dvojčatá, nemohol ich rozdeliť.
"Čaute!" George sa prihnal ako tornádo a sadol si vedľa mňa z druhej strany.
Zvítali sme sa ako sa patrí.
Po chvíľke celý ceremoniál skončil a začal hovoriť riaditeľ.
Hovoril dlho, ale zachránil to vetou : Dobrú chuť! Pustila som sa do jedla a už ani sama neviem ako som sa neskôr dostala do spální, kde na mňa čakal môj kufor a Louie.
Prečo nakoniec nešla do Slizolinu? xD Nie že by som nebola rada, že je s dvojčatami! :D
veľa opisu tu nie je, to je pravda, ale tak... naozaj sme všetci HP čítali, takže ja osobne som nemala problém doplniť si miestnosti etc. :D
Tešíme sa, že pridávaš často! :) Pokračuj v tom xD