22. srpna 2010 v 21:26 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Je tu skoro. Prekvapivé =D... Túto poviedku nejak rada uverejňujem. A musím sa priznať, že práve túto kapitolu nemám rada, preto je tu tak narýchlo. Chcela by som ju preskočiť, ale nedá sa. Hold, smola. Musíte to pretrpieť.
Netýrajte ma, ženy! Ja som dobré dievčatko =D... A dajte sa prekvapiť, akým smerom sa bude uberať tento zatiaľ nedomyslený príbeh =D.
Hej, musím povedať, aby bolo všetkým do budúcna jasné - moje postavy žijú v krásnom idylickom bezvoldemortovom svete, takže viete čo z toho asi vyplýva. Ďakujem za pochopenie =D...
Ako som povedala, túto kapitolu nemám rada, lebo jednoducho nie je dobrá! !Rozhodne! nie je dobrá.
Btw. Ďakujem za komentáre k predošlej kapitole. Ľúbim vás za to =).
PS: Mám rada tento avatar, ktorý som tak poctivo robila. Vlastne všetky mám rada, lebo sú moje a robím ich "direk" ku kapitolám =D
Dobre... tak zdarec niekedy inokedy...
ClaudiaCharlotte Ell
"Ash! Budíček."
"Angelina, nechaj ma... ľahni si aj ty a spi."
Drsne zo mňa strhla prikrývku. "Stávaj!"
Pod vankúšom som nahmatala prútik. "Accio moja prikrývka." Zababušila som sa až po uši a pretočila sa na druhý bok.
"Ashley! Vstávaj, nestihneš raňajky."
"Kašlem na raňajky, ja chcem spať!" zafňukala som do vankúša.
Znovu sa zo mňa pokúsila strhnúť prikrývku. Avšak, pevne som ju držala a nemienila som sa jej vzdať.
"Vieš čo? Fajn. Spi. Ale potom sa nesťažuj, že dostávaš od profesorov tresty, lebo nechodíš na prvé hodiny."
Otvorila som jedno oko. "S kým máme prvú?" Znova som sa hlbšie zahrabala do vankúša.
"Tvoja drahá McGonnagalová a jej hodina transfigurácie." O, čo ten Angelinin uštipačný tón.
Znovu som zafňukala, ale otvorila som jedno oko. "Vážne?"
"Je to dvojhodinovka, drahá." Znovu ten tón hlasu. Ona skutočne vie, ako na mňa.
"Musím na ňu ísť?"
"Nie, samozrejme, že nie. McGonnagalová je dobrá teta."
"ASH! VSTÁVAJ!" Skrýkol George z klubovne.
Zmätene som sa posadila a rozhliadla po izbe. "Aký je čas?"
"Najvyšší." Angelina do mňa hodila oblečenie čo som si večer prichystala a kráčala k dverám. "Daj sa dokopy. Všetci ťa budeme čakať na raňajkách."
Hodila som sa na vankúš a znovu zafňukala. Neznášam rána, neznášam pondelky, neznášam Angelinu a Georga, lebo sa proti mne dohodli. Iba oni dvaja ma dokážu vyhrabať z postele. Teda hlavne George. Ten sa len ozve a radšej vstávam.
Keď som sa ako človek dostavila na raňajky, Veľká sieň bola skoro prázdna. Boli tam len moji priatelia.
George, Fred, Angelina, Hermiona aj s Harrym a Ronom, Seth a čuduj sa svete aj Wood.
"Wood, čo tu oxiduješ?"
"Masenová sklapni a uprav si košeľu pod habitom. Máš ju zle zapnutú."
"To je tak náročky, ale tebe to vysvetľovať nebudem."
"Sadni si," Fred ma posadil vedľa neho, "a jedz. Nezabúdaj, že máš prvú transfiguráciu. Nie je dobré ak sa dostaneš do bojovej nálady ešte pred hodinou. Nechaj si Olivera," všimol si ako sa nepriateľsky dívam na prváka pri našom stole, "a deti na potom."
"Fajn. Ale..." Nestihla som dohovoriť. George mi vopchal do úst hrianku.
"Fuj, G. Ty si tam dal tú hnusnú nátierku." Ohradila som sa a snažila som sa vyčistiť si jazyk od tej hnusnej chute.
"Pekne papaj, nerozsýpaj."
"Wood, vypal, lebo schytáš."
"Prišiel som sa naraňajkovať. Tak na mňa nevrieskaj."
Postavila som sa. "JA že na teba vrieskam? JA?"
"Boj, boj, boj, boj." Začali skandovať chalani pri našom stole.
" Jasne, že ty. Veď sa na seba pozri. Si od hnevu červená ako tvoje vlasy. Neviem čo ťa napadlo, ale muselo to byť strašné zviera."
Rukou som nahmatala prútik. "Ty! Ty!"
"Vykokci sa Masenová. Alebo si na prázdninách chytila aj túto vadu?"
"AAAAAAA!" Zvrieskla som na celú sieň. "Ja ťa tak neznášam!" Vyrazila som k dverám. V polceste som sa otočila, šla som si zobrať čistú hrianku a naštvane som odkráčala do učebne.
Prišla som tam samozrejme prvá. Kto by to bol čakal? Ja a prvá na hodinu s McGonnagalovou. Zázrak? Náhoda? Nie... Wood!
Ako ja toho chlapa neznášam. Vždy má navrch. Nikdy ho slovne nedostanem, vždy ma ukrutne vytočí a ja končím. Jednoducho naštvane skríknem a odídem ako pred chvíľou. Musím na tom popracovať.
Dvere triedy sa otvorili. "Slečna Masenová, čo vy tu?"
McGonnagalovú som takú prekvapenú ešte nevidela.
"Prekvapene!" irónia v každom písmenku tohto slova.
"Žeby úloha prefekta zmenila postoj k vedeniu? 10 bodov pre Chrabromil."
Falošne som sa usmiala. "Určite, pani profesorka. Byť prefektom bolo mojím dávnym snom a teraz je to skutočnosť. Ďakujem." Zdvihla som ruky k nebesiam, "Ďakujem!"
"Slečna Masenová, mám pre vás úlohu."
Len to nie, preboha. "Áno, pani profesorka?!"
Začala sa prechádzať po triede. "Viem, že veľmi dobre vychádzate so všetkými členmi nášho metlobalového mužstva."
"Skoro všetkými."
"Necháte ma najskôr dohovoriť?"
"Prepáčte."
"Je veľmi dôležité, aby boli sústredení a motivovaní. Tento rok musíme vyhrať pohár!" Buchla päsťou do stola.
"Ako do tohto všetkého zapadám ja?"
"Musia sa cítiť uvoľnene a očarujúco."
"Prepáčte, pani profesorka, stále nechápem čo má metlobal so mnou spoločné."
"Ste veľmi všímavá, talentovaná a krásna, slečna Masenová. Ale to určite viete."
Zabehla mi slina. Buchla som sa po krku. Už som v pohode.
Nefetla si niečo?
"Pozhovárajte sa so všetkými hráčmi. Vzbuďte v nich elán, túžbu vyhrať. Povzbudzujte ich aj na tréningoch. Raďte im, motivujte. Musia vyhrať. Sme najlepší team, len nemáme šťastie. Vy nám ho možno prinesiete. Spolieham sa na vás."
Tá si určite niečo fetla. Buď je sfetovaná alebo sťatá ako činka. Inak si to neviem vysvetliť.
"Ale pani profesorka, ja o metlobale dokopy nič neviem. Nemám ani čas starať sa o metlobal, nanajvýš ak som teraz prefekt. A čo vyučovanie? Úlohy? Prepáčte, ale ja nie som stroj. Nemám šancu všetko stíhať."
"Nemienim o tom diskutovať."
"Ale..."
"Dosť slečna Masenová. Ak team vďaka vám preukáže dobré výsledky na prvom zápase o dva týždne, nebudem vás zaťažovať domácimi úlohami do konca roka. Venujte sa metlobalu."
"Ale..."
Mávnutím ruky ma umlčala a do triedy sa začali hrnúť študenti.
"Neuveríte, čo mi tá bosorka nakázala." Vytiahla som večer pri krbe.
"Sme samé ucho." Hlesol Fred s Georgom spolu.
"Vraj mám motivovať metlobalový team, zhovárať sa s vami, radiť vám a povzbudzovať vás."
"Veď to už robíš." Pridala sa k nám Angelina.
"Nie so všetkými."
"Oliver?"
Prikývla som. "S ním sa baviť jednoducho nemôžem. Myslím, že týmto mi McGonnagalová vyhlásila vojnu. Chce ma utýrať. Je to diabol v ženskom tele."
"Zmizni ti sprostý kocúr!" zvolal nejaký prvák.
Obzrela som sa, na ktorého kocúra kričí. Na môjho Louieho!
"Chlapče, toto si odskáčeš." Dvíhala som sa zo zeme. Zastavilo ma hneď päť rúk. Nahnevane som vydýchla a znovu som si sadla.
"Louie, poď sem." Zavolala som na kocúra a ten hneď pribehol. "A ty, chlapče! Na môjho kocúra nekrič, lebo ti osobne vyškriabem týmito nechtami oči!"
Vystrašene si pozbieral knihy a utiekol preč z klubovne.
"Ako ja neznášam deti!"
"Nechcem ti kaziť tento krásny večer," Hermionina irónia, "ale mala by si ísť hliadkovať po chodbách. Vieš, si prefekt."
Poškrabala som sa po čele. "Idem na seba nahodiť habit a idem brázdiť chodby Rokfortu."
Keď som prezlečená kráčala k dverám z klubovne, zvolala som. "Merlin vás ochraňuj, ak niekto bude po večierke na chodbe. Aloha..."
"...from hell!" zvolali moji drahí priatelia spoločne.
Prechádzala som sa tmavými chodbami hradu a premýšľala. Ukrutne a bolestivo som premýšľala. Nad čím? Nad tým, ako sa vykrútiť tej úlohe od zlej bosorky. Ja sa jednoducho neviem s Woodom zhovárať ako človek s človekom. On vždy rypne tam, kde nemá a ja sa nezdržím.
Hoci, tá ponuka ohľadom nepísania domácich úloh je lákavá. Ale nestojí mi to za tie nervy. A možno aj hej.
Sadla som si na schody do Astronomickej veže, založila hlavu do dlaní, zatvorila oči a sedela. Niekto si ku mne sadal.
"Cedric? Čo ty tu?" vyjachtala som zo seba.
Milo sa na mňa usmial. "To isté by som sa mohol opýtať aj ja teba."
"Hliadkujem."
"Veľmi efektívne. Aké si mala prázdniny?"
Ehm ehm, zdá sa mi to, alebo sa skutočne chce Cedric Diggory baviť s Ashley Masenovou? Nesnívam?
"Nudné. Ale zvykla som si. A čo ty?"
"Bol som s otcom na cestách. Spoznávať svet, veď vieš. Trochu muklovskej kultúry."
"Nie je to zlé, však?" uškrnula som sa. "Mnoho vecí z muklovského sveta je zaujímavých."
"Hej, to je. Tak ma napadlo... Tento víkend sa pôjde do Rokvillu. Nechcela by si... no veď vieš, nechcela by si tam ísť so mnou?"
Vyvalila som oči. Uštipnite ma niekto.
"Ale, ale. Diggory a Masenová. Nový hviezdny pár školy?"
"Wood, nekaz tu vzduch." Nemala som ani síl presunúť oči zo Cedrica na Wooda. "My sa tu zhovárame, ak si si nevšimol."
"Masenka, vieš, že som si všimol? A taktiež som si všimol, že Cedric má byť v okolí svojej klubovne. Je taktiež prefekt, tak nech si stráži svoje územie." Luskol prstami a ukázal mu smer cesty.
Cedric sa postavil a vytiahol sa do celej svojej dĺžky. Poviem vám, ten chlap je teda kus.
"Nechcem ti znepríjemňovať prácu, Oliver, ale rád by som dostal od Ashley odpoveď, tak ak dovolíš..." Otočil sa na mňa.
"Pôjdem s tebou do Rokvillu veľmi rada." Očarujúco som sa usmiala.
Cedric sa naklonil a... POBOZKAL ma na líce.
Celá som zružovela a sklopila som zrak.
Wood však skoro vyletel z kože. "Okamžite vypadni, Diggory!"
"Ashley, uvidíme sa." Žmurkol na mňa a s úsmevom a ladným krokom odkráčal preč.
"Za toto," ukázal na mňa ten idiot prstom, "by som ťa mohol kľudne nahlásiť."
"Skry tie kýptiky a ak chceš, urob to. Mne je teraz všetko jedno."
Zasnene som sa zodvihla a odtancovala do spální.
vieš, že si mi týmto dvihla náladu? :) díky moc :-*
no a teraz ku kapitole :D výborná! :) všetko bolo úplne skvelé :) Wood ako taký štváč ma baví :D teším sa na Rokvill :) Cedric bol zlatýýý :):):) a z tej pusy som nadšená, aj keď bola iba na líce :D len tak ďalej! ;)