25. září 2010 v 18:35 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Ciao!
Prešla som si zopár mojich článkov a prišla na to, že ja robím akési jazykové okienko v pozdravoch. =D Geniálne! A to som o tom ani nevedela... xD
Sľúbila som, že pridám kapitolu a ona je tu!
Tešíte sa? Vážne? Smrteľne vážne?
Tak vám poviem, že veľmi nie je prečo. A to z jedného malinkatého, jednoduchého a výstižného dôvodu.
Táto kapitola je slabá ako čaj! Žiadna zápletka, žiadne nič... no proste nuda. Ale pre postupnosť kapitolovky je to tu. Nebite ma... Ja sa polepším. %D Maybe. xD
PS: Ďakujem, že ste mi držali prsty pre tú prax. Prvý deň som zvládla, hoci tie nepríjemné úsmevy /aspoň pre mňa boli nepríjemné/ s bývalým spolužiakom, ktorý si myslí, že je do mňa zaľúbený /No zabijem sa, keď som dokonalá?! xDD/, by som z môjho života vymazala. Ale i tak. Na budúci týždeň budem robiť 10 hodín, lebo sú trhy a predpokladá sa väčší počet hostí... Pomoc! xD
Takže tak...
PS2: Info pre Andie: Chodím na "Hotelovú akadémiu O.B.".
CCh. E.
Prútik som mala pripravený, nikoho som nevidela, ale začula som tlmený smiech.
"Merlin! Ja vás zabijem!" zašepkala som a zložila som prútik.
"Si nejaká vystrašená."
"George, prídem v noci k tvoje posteli ukrytá pod neviditeľným plášťom a chytím ťa za nohu. Som zvedavá čo by si robil."
"Určite nie to čo ty." Zasmial sa.
"Ash, nie si rada, že nás vidíš?" prehodil Fred a striedavo sa skrýval pod plášť.
"Prestaň s tým!" strhla som ho z neho a skryla pod paplón. "A už vám ho nedám!"
"Harry bude sklamaný, máme ho len požičaný." Povedal George s predstieranou ľútosťou.
"Ja som sklamaná z Harryho, že vám ho dal vôbec do rúk. Ten chlapec sa nejako kazí, to musím zaraziť!" Buchla som rukou do vankúša. "Au!"
"Tak ti treba!" povedali naraz.
"Ďakujem, ste skutočne milí. Teraz k veci... Čo tu, pre Merlina, robíte?"
"Prechádzame sa."
"To vám tak verím. Fred, vyklop to!"
"Ja nepoviem nič."
"George?!"
"Takže, prišli sme po teba, chceme, aby si sa s nami išla prejsť po hrade. Nastaviť pár pascí na Filcha a tak podobne."
Vysvetlil mi so žiarivým úsmevom.
"Aha." Veľmi vhodná odpoveď, ja viem.
"Tak ideme."
"Kam?" Opýtala som sa nechápavo.
"No predsa preč." Pozerali na mňa akoby som spadla z Marsu.
"Ale ja nemôžem."
"Fred?"
"Áno, George?"
"Pohol by si mi vysvetliť, čo sa stalo s Ashley Masenovou? Ja ju vôbec nespoznávam."
"Brácho, ona bude chorá."
"Hej vy dvaja, prestaňte!" zahriakla som ich.
"Tak poď s nami."
"Madam Pomfreyová povedala, že nemôžem opustiť túto posteľ." Žeby problém?!
"Tak dobre. Daj nám plášť." George strčil ruku pod paplón a vytiahol ho. Prehodil ho na seba, záves sa odtiahol a znovu zatiahol.
"Kam to išiel?" Opýtala som sa Freda.
"Nechaj to na neho. On vie čo robí."
"Fred! Poď pod plášť." Zašepkal odniekiaľ George.
Fred v tom okamihu zmizol.
"No super!" pretočila som očami a zaľahla späť na posteľ.
"Ideme na to!"
"Na čo?" Než som dopovedala, zistila som to. Moja posteľ sa pohla, záves zmizol a keď som natiahla pred seba ruku, nevidela som ju. "Splývacie zaklínadlo?!" zvraštila som čelo, ale postupne sa mi roztiahli kútiky úst.
"Sme geniálni! Uznaj to! Ideš s nami a to si ani neopustila posteľ, neporušila si príkaz. Uznaj, že sme skvelí."
"Áno, ste!" zasmiala som sa, keď sme vychádzali z nemocničného krídla.
Zastavili sme sa pred Filchovou kanceláriou. George vytiahol spod bundy nejakú bonboniéru a položil ju pred dvere.
"Myslela som, že ideme robiť Filchovi zle a nie mu dávať čokoládu." Zamračene som sa poškrabala po hlave.
"Toto nie je obyčajná čokoláda." zatiahol George, akoby som to mala vedieť.
"A teda?"
"Skúšali sme novinku na trhu."
"A?" Bože, možno som nechápavá, ale za to môžu oni.
"Povedzme, že ak toto Filch zje, nebude nadšený. Tie vredy na tvári sú fakt hnusné. Však Fred?!" tleskli si a začali sa smiať.
"To máte od Zonka?"
"Vlastná výroba. Máme toho viac. Prázdniny bol obzvlášť nudné."
"Veru tak, Fred." Dodal George.
Začula som nejaké kroky.
"Ticho! Niekto ide." zašepkala som a snažila som sa ani nedýchať. Nič som nevidela, všade bola úplná tma.
"Slečna Masenová?!" ozvalo sa spoza rohu.
A dopekla!
"Ashley, vynikajúco zvládnuté splývacie zaklínadlo."
Vlasy na ramene nadobudli červenú farbu, vzápätí sa objavila aj celá posteľ s mojím telom.
"Pán profesor Dumbledore, ako...?" Vystrašene som rozhodila rukami. Len nech nenájde Freda a Georga... Len nech ich nenájde.
"Som na tejto škole už veľmi dlho, drahá." Pozrel sa na mňa ponad okuliare a usmial sa.
"Budem mať veľký problém, pán profesor?" Trochu som sa prikrčila.
"Ó, áno."
Zdvihol prútik a namieril ho na mňa. "Crucio!"
Joke.
Dobre, tak cruciatus bola len moja úbohá predstava. Ale mohlo sa to stať. Možno... niekedy... nikdy... Fajn!
"Aký veľký bude ten problém?"
"Ak ťa madam Pomfreyová nenájde o 5 minút v posteli v Nemocničnom krídle..." Nemusel ani dokončiť.
"... tak to nerozdýcham. Chápem."
"Vráť sa na ošetrovňu, Ashley. Nič som nevidel."
"Skutočne?" Oči sa mi razom rozžiarili. "Ďakujem, už padám." Zoskočila som z postele a bosá som začala tlačiť posteľ po kamennej dlažbe.
"Páni Weasleyovci, odvezte slečnu Masenovú späť na ošetrovňu a vráťte sa do svojich izieb." Povedal profesor s úškrnom a odchádzal preč.
Keď zašiel za roh, chalani si dali dole plášť.
"Do horúcich pekiel! Ako to, že vedel, že sme tam?" Zhodili zo seba plášť.
"Je to Dumbledore, Merlin. Jeho neoblafneme." Zahľadela som sa do tmy a vzdychla som si. "Naozaj by sme sa mali vrátiť."
"Tak poďme." Hlesli naraz a tlačili ma na ošetrovňu.
Keď sa za chalanmi zavreli dvere, ja som znovu sledovala biely vysoký strop. Vôbec nie je zaujímavý.
Pozrela som sa von oknom. Podľa postavenia mesiaca usudzujem, že je niečo po polnoci. Niečo sa na mňa počas astronómie nalepilo. Nie je toho veľa, ale predsa.
Do kýbľa, ja sa tak veľmi nudím.
Očkom som hodila po Woodovom nočnom stolíku. Mal by tam mať tú knihu.
Potichučky som sa snažila otvoriť jeho zásuvku a vybrala som z nej knihu v čiernom obale. Skočila som naspäť do postele, obzrela som si celú knihu dookola. Nikde nič napísané, ani názov ani autor. Ale hrubá je statočne.
"Lumos!"
Opatrne som ju otvorila. Čo ja viem, asi som čakala, že na mňa vybafne ako kniha na Starostlivosť o zázračné tvory.
Ale nič sa nestalo. Začala som v nej listovať, prečítala prológ a zavrela som ju.
"Ako môže niekto čítať takého kraviny." Zašepkala som, znechutene zavrela knihu a zhasla prútik . Už si viem domyslieť koniec. Žili šťastne až na veky vekov. Amen.
"Nie je to také zlé, ako to vyzerá."
Vyvalila som oči, odokryla záves a hodila knihu späť do zásuvky, čo bolo v tejto chvíli úplne choré. Aj tak už vie, že som ju mala.
"Je to ešte horšie?" hodila som sa na posteľ
a znovu čučala do stropu.
"Možno pre niekoho."
"Wood, prečo to čítaš?"
"Možno preto, lebo si občas potrebujem aj odpočinúť."
"Aha."
"Prečo si to začala čítať aj ty? Ak neberiem do úvahy to, že si sa ani neopýtala."
"Lebo ten strop ma už začínal štvať."
"Aha." Prehodil nechápavým tónom.
Tlmene som sa zasmiala. Ja neviem prečo. Jednoducho mi to Woodové ´aha´ prišlo smiešne.
"Čo?"
"Ale nič." Preglgla som. "Počuj..." začala som priškrtene.
"Áno?"
"Ja viem, že to možno bude znieť divne a ver mi, že vôbec netuším čo to teraz trepem, ale chcem sa niečo opýtať."
"Len zas nezačni s tým, že ťa neznášam." Vzdychol si.
"Nie, to som teraz nechcela. Ja len... chce sa ti veľmi spať?" Do šľaka, čo to táram?! Ja asi nie som pri zmysloch. Spamätaj sa Ashley!
Začula som, že sa na posteli posadil. "Prečo?"
Drž klapačku, Ash! "Nemôžem zaspať, chcem sa s niekým aspoň zhovárať." Tresla som sa do čela. A ja sprostá som si kvôli tebe... Počkať, to je niečo iné.
"Asi by som mal povedať madam Pomfreyovej, aby ti znížila dávky liekov."
Presne to si myslím aj ja! "Ale vážne. Aspoň chvíľu." Asi som sfetovaná, inak si to neviem vysvetliť.
"Čo za to?"
"Vieš čo? Kašli na to. Aj tak by sme neprehodili viac ako dve vety, určite by sme sa začali hádať. Dobrú noc." Prudko som na seba natiahla paplón a zavrela oči.
"O čom by si sa chcela zhovárať." Opýtal sa ticho.
Zamyslela som sa. "Čo ja viem... Proste o niečom."
"Nič konkrétne?"
"Asi nie. Len chcem zabiť čas."
"Takže... Už si premýšľala nad tým, čo budeš robiť po Rokforte?"
"Ešte nie. A ty?"
"Mojou prioritou je metlobal. Určite by som sa chcel dostať do profesionálneho teamu."
"Aj som si to myslela-aa." Doširoka som si zívla.
"Ako to?" opýtal sa. Bolo počuť, že sa usmieva.
"V tom čo robíš si proste dobrý. Čudovala by som sa, ak by si povedal niečo iné." Znovu som zívla.
"Ďakujem."
"Aj má-áš začo." Opäť sa mi otvorila huba dokorán.
"Vidím, že som lepší ako uspávanka." Zasmial sa.
"Ja milujem uspá.." nedokončila som. Jednoducho som zaspala.
Len pokračuj vo svojom jazykovom okienku! :D
Ten rozruch bol F&G?! Geniálne! :D Bohovský prepad urobili. A ten ich plán s posteľou... a Dumbledor ako ich načapal a tá Ashlina predstavivosť - Crucio!...Bohové! BOHOVÉ!!! :DDD LOL
A ja sprostá som si kvôlu ti tebe oholila nohy a tie ďalšie veci... toto bolo zabité... Celý Oliver s Ash je zabitý! :D
Chcem ďalšiuuuuu