Veriť si? Tak to sme skončili... → 8.

7. září 2010 v 20:59 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Mimo rezervácie"
veriť si?
Som naštvaná, deprimovaná, unavená a ja neviem čo ešte! V škole nie sme poriadne ani dva dni a už jej mám dosť. Kto to kedy videl, aby sme mali taký debilný rozvrh? A tí noví profáci... No ďakujem veľmi pekne. 
Ale o tom som nechcela. Chcela som sa vyjadriť ku kapitole...
Keďže ale pochybujem, že som schopná v tejto chvíli písať objektívne, nevyjadrujem sa. Vlastne vyjadrím sa. Opäť sa mi nepáči... toto je ďalšia z tých slabších kapitol.

Dúfam, že sa vám aspoň trošilinku bude páčiť. Komentár poteší, veď vy viete.
Držte palce, aby som tých 8 hodín + nultú v škole zajtra prežila...

Adios =D...

PS: Štve ma, že neuvidím Dr. Housa /ešteže mám to Magio, že si to nahrám/, lebo chcem ísť skôr spať. Vstávam totiž o 4:50!!! Zabite ma niekto.

Hej, a ospravedlňujem sa, že nepridávam teraz často a už vonkoncom nekomentujem... Ja sa to pokúsim dobehnúť cez víkend... Odpustite mi to, prosím!

ClaudiaCharlotte Ell





Bezcieľne som sa hrabala v šatníku.
Po prvýkrát nemám náladu na akýkoľvek veľkolepý a skvelo vyzerajúci outfit. Vytiahla som len rifle a vyťahanú károvanú košelu.
Vlasy som si stiahla do strapatého vrkoča a úplne bez nálady som vykročila do zamračeného počasia, smer metlobalové ihrisko.
"Meškáš." Zatiahol George.
"Nemeškám!"
"Meškáš."
"Nie. To vy ste prišli skôr."
"Fred? Čo si myslíš o meškajúcich ľuďoch?"
"Ja nemeškám!" zatiahla som znovu.
"O kom?" prehodil nezaujato Fred.
"O meškajúci ľuďoch."
"Meškajúci ľudia... O Ashley?"
"Ja nemeškám." Zafňukala som a nemienim
sa s nimi už ďalej baviť. Odkráčala som do najvzdialenejšieho kraja ihriska a nahnevane som sa tam rozčapila na trávu.
"Ashley? Hneváš sa?" zakričala na mňa Angelina.
Neodpovedala som.
"Ash!?" tentoraz to bol George.
V tichosti som ležala na tráve a snažila sa nemyslieť, nevnímať, nežiť.
"ASHLEY!" Zvolali naraz asi štyri hlasy.
Vytiahla som z vrecka prútik a začala ním vo vzduchu kresliť imaginárnu prírodu. Palmy, more... oceán pokoja, ktorý som teraz potrebovala.
"Nechajte ju." Wood. Ako som ho mohla prehliadnuť? Aha viem, tak, že si ho nevšímam.
Spoza mrakov vykuklo slnko. Teplo slnečných lúčov sa mi rozlialo po celej tvári a moje vlasy hádzali krásne odlesky do všetkých strán. Zavrela som oči, prútik priložila k telu a čakala. Čakala na nejaké znamenie alebo dôvod, prečo som vlastne na tejto škole.
Do kelu, veď neviem vyčarovať poriadneho Patronusa, učitelia ma nemajú radi, ja nemám rada ich a vlastne?! Veď nie som z čarodejníckej rodiny, neviem na čo sa tu hrám.
A teraz ešte aj ten Lupin. Tipujem, že ma bude chcieť nechať po škole až zhnijem. Alebo ma zo školy rovno vyhodím. Neviem čo by bolo lepšie.
Niekto mi zatienil tvár.
"HEJ!" zvrieskla som neurčito nado mňa.
"Masenovej zmizlo slnko? Prepáč, že som ťa obral o možnosť dostať rakovinu kože."
"Wood, baví ťa to?"
"Ako napríklad?" zasmial sa.
"Otravovať ľuďom život!"
"Ľuďom nie, tebe áno." Posmešný úsmev.
"Tým chceš povedať, že ja nie som človek?" otvorila som ústa do korán.
"To si povedala ty, nie ja."
Spodná pera sa mi začala triasť. "Ty chceš povedať, že ak nepochádzam z čarodejníckej rodiny, nie som..." nedokončila som. Hlas sa mi začal triasť. Rýchlo som sa postavila a so slzami v očiach som prebehla cez celé ihrisko, buchla som do Rona a Hermiony a mierila si to rovno na dievčenské záchody.
"Ty si kto?"
"Myrta, nechaj ma." Zabuchla som dvere na WC kabínke a spustila som sa na zem.
"Už dlho ma nikto nenavštívil."
"Myrta, hovorím ti, nechaj ma!" zvrieskla som na ňu.
Skvelé, vrieskam na ducha Umrnčanej Myrty. Horšie som dopadnúť nemohla.
Neviem ako dlho som tam kropila toaletu slzami, ale odrazu som začula kroky približujúce sa k mojim dverám. Niekto na ne zaklopal.
"Ashley?"
"Nie som tu, Angelina."
"Aha. Ale keby si tu bola, tak by som sa ťa opýtala, čo ti je."
"Nič."
"Tak otvor."
"Nie."
"Ashley, čo máš svoje dni?"
"Nie."
"Tak?"
"Nič."
"Nerob zo seba hlupaňu, poď von a povedz mi čo ti je."
Otvorila som dvere.
"Preboha!" zvolala. "Donesiem ti tvoj kozmetický kufrík. Si úplne roztečená."
Po tvári sa mi znovu začali kotúľať slzy.
"Stále si krásna, neplač." Kľakla si ku mne a zotrela mi slzy z líc.
"Angee... Prečo sa mi nič nedarí? Prečo ma každý nenávidí?" zodvihla som na ňu zaslzené oči.
Vzdychla si a začala sa smiať. "Teba trápi ten hlúpy Patronus?"
"Hlúpy? Angee! Jediná ho neviem vyčarovať. Jediná som ho zmrvila na skúškach." Buchla som päsťou do dverí.
"Vstávaj, choď sa upraviť a choď na večeru. Veď musíš ešte zájsť za profesorom Lupinom. Nebuď patetická a neber si tú hodinu tak k srdcu. O nič nejde. Je to len jedno kúzlo. Existuje milión iných, ktoré zvládaš lepšie ako ktokoľvek iný. Pozbieraj sa."
"A čo ak mal Oliver pravdu?" rozhodila som rukami.
"V čom?" nechápavo na mňa pozrela.
"V tom, že som lúzer."
"To nepovedal."
"Ale narážal na to, že nie som z čarodejníckej rodiny. Akoby chcel povedať, že sem nepatrím." Znovu som začali po tvári stekať slzy.
"ASHLEY!" zvrieskla mi do tváre. "Spamätaj sa! Oliver a nikto iný nič také nepovedal. Si čarodejnica? Si! Nás nezaujíma tvoj rodokmeň. Pre mňa - za mňa nech aj pochádzaš z rodiny trpaslíkov, ide o to, kto si ty. Nie o to, kto sú, alebo nie sú tvoji rodičia."
"Ale..."
"Žiadne ale! Vstávaj a choď zo seba urobiť neodolateľnú módnu ikonu, Ashley Masenovú. Počkám ťa pri večeri."
Vytiahla ma na nohy a tlačila von.

"Zlato, si v poriadku?" opýtal sa ma pri jedle George.
"Úplne." Prehodila som bezstarostne. Pravda, vyzerala som dosť divne, keďže som sa nestihla nalíčiť.
"Tak fajn."
"Ash, profesor Lupin sa na teba stále díva." Šťuchla mi do rebra Angelina.
"Ja sa mu ospravedlním, ak to nepomôže, som zbalená. Nebudem robiť problém." Usmiala som sa na všetky svetové strany a pustila sa do jedla.
"Profesor Dumbledore by ťa nenechal odísť, Ash."
"Harry má pravdu. A ani my by sme to nedovolili." Prehodil Fred.
"Ďakujem. Myslím, že pôjdem. Profesor už odišiel." Postavila som sa a vykročila na popravu.

Opatrne som zaklopala na masívne drevené dvere do profesorovej pracovne.
"Vstúpte, slečna Masenová."
Zavrela som za sebou. "Dobrý večer, pán profesor."
"Sadnite si." Milo sa na mňa usmial.
Zostala som v rozpakoch. On je veľmi milý. Sakra!
"Pán profesor, chcem sa ospravedlniť za moje správanie na dnešnej hodine. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale môžem vám sľúbiť, že už sa to nikdy nezopakuje. Prisahám!" Zodvihla som pravú ruku do vzduchu.
"Ďakujem."
Stále sa usmieval a odpil si z čaju na stole. "Viete, slečna Masenová..."
"Len Ashley, prosím." Skočila som mu do reči.
"Dobre. Vieš Ashley, tiež som bol kedysi v tvojom veku, mal som kamarátov, ktorý sa správali podobne ako ty, občas som aj ja urobil nejakú nerozvážnosť. Beriem to. Človek je len človek a robí chyby. Len dúfam, že sa to na ďalších hodinách nebude opakovať."
"Takže ma nevyhodíte zo školy?"
"Nie."
"Ďakujem." Vyskočila som zo stoličky a potriasla som profesorovi rukou. "Ďakujem."
"Ale nezavolal som si ťa kvôli tomuto."
"A teda?"
"Tvoj Patronus."
Úsmev mi z tváre zmizol. "A kruci." Zašepkala som.
"Je v tebe obrovská energia. Máš ju tu," chytil sa za srdce, "ale potrebuješ ju dostať tu." Ukázal si na čelo.
"Ako?" nechápavo som zodvihla plecia.
"Tréningom, ale hlavne vôľou. Pevnou vôľou."
"Takže to môžem hneď zabaliť." Odfúkla som si vlasy z čela.
"Presne o tomto hovorím. Neveríš si."
"Ja si verím, ale nie v čarovaní."
"Prečo?"
"Nepochádzam z čarodejníckej rodiny."
"To nie je dôvod k tomu, aby si si neverila. Si silná osobnosť, máš v sebe obrovský talent, si svojská a nebojíš sa povedať svoj názor. To sa cení." Uznanlivo kývol hlavou.
"Ale má to jeden háčik, však?" poškrabala som sa po čele.
"Prečo si to myslíš?"
"Všetko v mojom živote má nejaký háčik. Občas aj hák."
"Toto nemusí. Je to len v tebe. Ty to musíš ovládať. Skús ovládnuť svoju silu, mágiu čo ti drieme hlboko v srdci. Dostaň ju do hlavy."
"Veď ja sa snažím už 6 rokov!"
"Snaženie nestačí, musíš to skutočne chcieť."
"Ale ja to chcem. Veľmi to chcem, pán profesor."
"Vytiahni prútik."
"Prosím?" zažmurkala som, či som správne rozumela.
"Vytiahni si svoj prútik. Vyskúšaš si Patronusa."
"Ale..." začala som protestovať. Nepotrebujem ďalší dôkaz mojej neschopnosti.
"Prútik!"
Zodvihla som ruky do obranného gesta. "Dobre, ako si prajete."
"Spomeň si na šťastnú spomienku. Tá na hodine nebola asi tá najšťastnejšia."
Zodvihla som prútik pred seba, zavrela oči a snažila sa spomenúť.
"Priatelia, rodina, zážitok... čokoľvek šťastné."
Skúsim to, ako som sa prvý raz prechádzala s Hagridom po Šikmej uličke. To by mal byť šťastná spomienka. Pousmiala som sa, zhlboka sa nadýchla a stále som mala na mysli Šikmú uličku.
"Expecto Patronum!" Z môjho prútika vystrekla strieborná hmla. Mysli na Louiho, Freda, Georga, Angelinu!
Patronus nabral sýtejšiu podobu, dokonca sa odlepil od konca prútika, ale stále sa skôr ponášal na oblak dymu než na nejaké zviera.
Ruka sa mi začala triasť, tak veľmi som sa snažila zhmotniť môjho Patronusa.
"Stačí, Ashley." Sklonil mi prútik a do ruky mi strčil šálku s horúcou čokoládou.
"Ďakujem." povedala som zadychčaná.
"Bola to silnejšia spomienka ako tá predtým, ale stále nie dosť silná na to, aby si zhmotnila svojho Patronusa. Vyskúšame to nabudúce."
"Ešte raz ďakujem." Položila som na stôl nedotknutú šálku a postavila som sa.
"Čakám ťa takto o dva dni. Choď si plniť svoje prefektské povinnosti."
Ukázal na dvere a ja som bez slov odišla. Len čo som zavrela dvere, z chodby som počula ohlušujúcu ranu, akoby niekto bombardoval hrad.
"Do Merlina!" zahromžila som, keď som videla, ako sa nejaké mužské telo za rohom zviezlo na zem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Andy Andy | Web | 8. září 2010 v 15:00 | Reagovat

8 hodín plus nultá?! Oni sú normálni?! Preeeboha. Moja zlatá :(:(:(

pekná kapitola :) som zvedavá na Patronusa ;) A na rande! Pokračuj! :D

2 Sendy Sendy | 8. září 2010 v 17:45 | Reagovat

táto kapitola sa mi náhodou páči.... hlavne ten metlobal.... a nezávidím ti tvoj rozvrh...  ja síce na tom nie som tiež dobre, ale určite lepšie ako ty... :-(

3 lilly lilly | Web | 8. září 2010 v 17:54 | Reagovat

že to nie je Cedric??, že?? či je to Wood? no nič v každom prípade chcem pokračko... a inak kapitola skvelá, i keď deprimujúca :o)

4 Basee • Affs Basee • Affs | Web | 8. září 2010 v 20:10 | Reagovat

jej, moc ti děkuju za pochvalu pictu:)..po dlouhé době jsem zase kreslila:)..no možná ještě nějakou Kris nakreslím, ale nevím kdy:)..a ty ten obrzek máš tady na blogu?..že bych se podívala;)...a ještě jednou ti moooc děkuju;)

5 Hayley Hayley | 9. září 2010 v 17:34 | Reagovat

KTO JE TO TELO??????????
Fred? George? CEDRIC????? Snape? :D KTO TO JE????

Páčila sa mi tá arogancia Ashley. strašne veľmi sa mi páči táto poviedka či čo to je. :D
A páčil sa mi aj ten "záchodový incident" jak tam že: "Ashley?" "Nie som tu..."
A Remus aký milý, ale šak to on vždy!

6 Nellie Nellie | Web | 9. září 2010 v 20:42 | Reagovat

To čooo? Že aký sek, moja! :-D To čo robíš? Toto by mali byť zákonom zakázané! Ale dobre, asi to chápem, aj keď sa mi to nepáči.
Inak, inak, inak, Wood sa mi ľúbi. (: Inak, inak, inak, Remus bol kjutný. Inak, inak, inak Ash bola zas podarená.
Inak, inak, inak, si ma radšej nevšímaj. :-D Parádne to bolo. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie