Hey! Tak predsa ste sa dočkali. xD To kvôli komentáru Andie, takže prípadne sťažnosti píšte jej. xD Ale nie, joke. xDD
Práve som sa vrátila z Popradu, kde sme s kamoškami robili garážový koncert. To dopadlo, vám poviem. xDDD Zabudla som si rozcvičiť hlas a hneď v prvej pesničke mi tak smiešne preskočil, že som sa nemohla prestať smiať. Takže sme pre istotu ani nedohrali. A bolo toho ešte strašne veľa vtipného. Bol to náš prvý koncert a bolo na ňom AŽ 10 ľudí. Slušné, že?! xDD
Dosť. Prejdem ku kapitole. Ja som si asi pred týždňom myslela, že je dobrá. Ale teraz som si ju prečítala a zistila, že nie je. Nevadí. Nebudem ju prepisovať. Inak všimli ste si? 10. kapitola?! Som na seba taká hrdá. Ach, cez slzy nemôžem písať. xD
Skoro som zabudla. Pamätáte si ešte, keď som spomínala, že som musela napísať tri príbehy do školy? Ak hej, je to fajn. Ak nie, nevadí.
V piatok ma zastavil na chodbe profesor, tresol mi triednou knihou po pleci a hovorí: "Píšete niečo nové? To čo ste mi dali minule, sa mi veľmi páčilo. Prihlásil by som vás do ďalšej súťaže." Ja len vyčumená kukám. Spolužiačka odpovedala za mňa: "Má, donesie."
No takže tak.
Hej a ešte nejaká otázka. Ženy,ktoré ma poznáte, vyzerám na to, že mám cca 20 rokov a idem maturovať?! No podľa 5 profesoriek a profesorov hej. Človeka poteší, keď mu pridajú 3 roky. =D
A že toto má byť článok o MR. =D To kto vymyslel?! =D Dobre, som ticho. Kapitola v pokračovaní... Ale šak vy viete.
ClaudiaCharlotte Ell
A buďte ohľaduplí. Ja to píšem tak, akoby žili práve v našej dobe. Chápete?!
Cedric pri mne nebol ani chvíľku. Dohodli sme sa, že ak do soboty nebudem v poriadku, vyrazíme si inokedy.
Po piatich minútach utekal na metlobalový tréning, ale vystriedala ho Angelina s Fredom a Georgom.
"Aj sme si mysleli, že tu skončíš." Prehodili nezaujato Fred s Georgom, keď si sadali na moju posteľ.
"A to už prečo?" zdvihla som obočie ako najvyššie to šlo.
"Lebo po konzultácii s profesorom Lupinom sa musel strhnúť divoký boj na život a na smrť. A keď sme videli na raňajkách profesora a nie teba, vedeli sme ako to skončilo."
"Vy ste tak zlí!"
"My vieme."
"Doniesla som ti prehrávač." Angelina mi podala moju krásnu mp3-ku.
"Ďakujem." Ona jednoducho vie, čo potrebujem. Ani jej to nemusím hovoriť. Zlatá Angee.
"A teraz nám povedz, čo si so sebou porobila."
"Ehm... Nič?!"
"Hovor!" zvolali všetci naraz.
"Porezala som sa."
"A akým zázrakom si to dokázala?" George chytil moju obviazanú ruku a skúmavo ju otáčal.
"Pokiaľ viem, nemáš röntgenový zrak."
"Fred, zapíš si to. Nabudúce vyrobíme röntgenové okuliare."
"Píšem si, George."
"Ale teraz vážne, povedz dobrej tete Johnsonovej čo si porobila." Nasadila pohľad, ktorý na mňa používa McGonnagalová, keď ma chce donútiť hovoriť.
"Veď som vám to už povedala, porezala som sa."
"Ale ako?!" znova všetci naraz.
"Prišli ste ma tu vypočúvať alebo čo? Fajn, tak som pomáhala v kuchyni škriatkom. Viete, Dobby ma o to požiadal. Krájala som ovocie a nožík sa mi vyšmykol a bolo. Spokojní?" Priznávam, dosť chabé klamstvo, ale dúfajme, že zaberie.
"Aké ovocie? Ananás? Melón?"
"Melón je zelenina, Fred."
"Od kedy krájaš ľavou rukou, že si si porezala pravú?" Angee hneď na všetko neskočí. Ako ja to nemám rada.
"Lebo som to ovocie dávala do stroja pravou rukou a tá mi tam vbehla, chápeš?"
"Samozrejme, samozrejme." Ona vie, že klamem.
"Kto je tam vedľa?" opýtala sa ma.
"Netuším."
"Typujem to na Olivera." Povedal George, postavil sa a odhrnul záves na jeho posteli.
Začudovane som na neho pozrela.
"Vôbec netuším čo tu robí." Cukla som.
"Ja som tiež nevedel, že si tu Masenová." Wood pristáva na moju hru? Kto by to bol povedal?
"Za čo tu ležíš?" opýtal sa ma.
"Porezaná ruka. A ty?"
"Zlomené rebrá."
"Aha. George, zatiahni záves. Prosím."
Nepočúvol ma.
"Páni, to je zatiaľ najdlhší slušný dialóg, ktorý ste spolu viedli." Zvýskol Fred a Angelina sa zasmiala.
"Prvý a posledný." Povedali sme naraz.
Všetci sa začali smiať.
"Oliver, doniesol som ti knihu. Tú čo si mal na nočnom stolíku. Nemal som ani odvahu do nej nakuknúť, ty romantik." Fred mu s úškrnom hodil knihu na hrudník.
Wood urobil bolestivú grimasu a vzápätí ukrýval knihu do stolíka.
"Rada by som sa pozerala ako sa vy chalani snažíte viesť zmysluplné rozhovory, ale musím povedať, aby Angelina zatiahla aspoň môj záves."
Poslúchla ma. Opatrne mi naznačila, že chce vedieť o mojej ruke viac.
Kývla som hlavou smerom k Woodovi, zobrala som do ľavej ruky prútik a snažila sa napísať čo sa stalo.
"To je K alebo T?" opýtala sa ma nechápavo.
Dobre, fajn. Nepíšem pekne ani pravou rukou, nie to ešte ľavou, do kýbľa!
"K."
"Fajn, pokračuj."
Záves sa odhrnul. "V spoločnosti sa nešepká, dámy."
"George, zatiahni ten záves, lebo schytáš."
"Srdiečko, si zranená, nemôžeš mi ublížiť."
"Ale ja nie som." Z Angeliny ide strach, keď je naštvaná.
Rýchlo zatiahol záves a pustil sa späť do debaty s Woodom.
Napísala som jej celý príbeh, od začiatku až po koniec. Skončila som práve včas, lebo madam Pomfreyová ich všetkých vyhodila. Ani som sa nestihla rozlúčiť.
Napchala do mňa asi štyri elixíry a odišla.
"No I´m not saying I´m sorry." spievala som si na živé raty spolu so spevákom v mojom prehrávači. Už som raz Poppy povedala, že ten jej zázračný elixír na spánok na mňa akosi nepôsobí. Skôr naopak. Ale ona ho do mňa aj tak pchá. Wood spí ako zabitý, vôbec mu nevadí, že spievam. Madam Pomfreyová si ma nevšíma a takto si tu krásne nažívam.
"Closer to the eeeeeeedge!"
"SKLAPNI!"
Ups? Žeby som zobudila Wooda? Nech trpí.
"NO, NO, NO, NO!!!" Ten text aj sedí. A budem si spievať až kým sa mi nevybije baterka, aby vedel.
"Madam Pomfreyová?!" zvolal.
Aj cez hlasne pustenú pesničku som počula klopanie topánok o podlahu. Môj záves sa prudko odhrnul a v ňom stála Poppy. Len pokrútila hlavou a vytrhla mi z uší slúchadlá.
"Toto dostanete až keď odídete, slečna Masenová."
Vyvalila som oči? "Prečo?"
"Ruší to mojich pacientov."
"Čo?"
"Vy." "Ja? Ale ja som ´kto´ a nie ´čo´." Ako mi to ide?! Ach, som na seba hrdá.
"To je jedno, vy!"
"A čo som zase urobila?"
"Rušíte mojich pacientov svojim spevom."
"Ale choďte!"
"Slečna! Nerobte zo mňa hlupaňu, skutočne váš spev ruší pacientov."
"Pacienta, keď už tak. Toho jedného čo tu okrem mňa máte." Uškrnula som sa. "Ten doteraz spal. Jemu ten elixír zaberá, nie ako mne. Dajte mu dvojnásobnú dávku a všetci budeme spokojní."
"Slečna Masenová, ste na mojej ošetrovni a budete sa správať ako vám poviem ja. A nebudete mi hovoriť, čo mám podávať chorým." Naberala nebezpečnú bordovú farbu.
"Tak si nemôžem zobrať dvojitú dávku elixírov ja? Vyliečim sa a vypadnem. Spokojnosť na všetkých stranách."
"SPITE!" vyštekla na mňa a zatiahla záves.
"Nedohodli by sme sa nejako s tým prehrávačom?" Vykukla som spoza závesov.
"Akú dohodu máte na mysli?"
"Vy mi dáte prehrávač a ja nebudem spievať až kým mi neopadne teplota." Žiarivý úsmev.
"Žiaden spev?" Žeby mi na to chcela skočiť?
"Samozrejme."
Pristúpila k moje posteli a podávala mi prehrávač.
Natiahla som sa za ním, ale odtiahla ruku.
"Žiadna dohoda. Nie som taká hlúpa, nemáte teplotu. Pracujem tu už veľmi dlho, mňa nemôžete okabátiť. A z tejto postele sa ani nepohnete, je vám to jasné?! Dohovorila som s vami, slečna Masenová." Vošla do svojej pracovne a cez okno som videla ako vkladá môj milovaný prehrávač do zásuvky.
"Tá je falošná! No pekne." Založila som si ruky na prsiach. "Au!" Tá hnusná opuchnutá zapálená ruka sa ozvala. Ale aspoň nemám teplotu.
"Môžeš si za to sama."
"Ale nie, za to môžeš ty, Wood. Za všetko môžeš len ty."
Vyklonila som sa cez záves a roztiahla ten jeho.
"Zatiahni ho."
"Ani mi nenapadne."
"Čo chceš?"
"Chcem vysvetlenie."
"Ja ti nemám čo vysvetľovať." Posadil sa na okraj postele a zatiahol záves.
"Ale máš." Odtiahla som ho.
"No pozrime že. A čo také by som ti mal vysvetliť."
"Chcem vedieť prečo?!"
"Lebo chcem spať a nemienim počúvať ako si škriekaš. Mala by si spať."
"To som nechc... Čo si povedal?" Až teraz mi došlo, že kritizuje môj spev.
"Že chcem spať."
"To potom." Divoko som gestikulovala rukami.
"Že ty by si mala spať."
"To predtým." Vzdychla som si.
"Nepamätám si, čo som povedal."
"Mňa raz z teba trafí šľak." Zavrčala som.
"Kiežby." Uškrnul sa.
"Ty si tak protivný!"
"Neznášam ťa." Prehodil nezaujato.
"Postav sa do radu." Diabolský smiech a zatiahla som záves.
Chvíľku som si zdravou rukou klepala po posteli ako po bicích až ma to prestalo baviť.
Zatvorila som oči, prudko som ich otvorila, znovu som ich zatvorila a takto to bolo asi hodinu, kým som to vzdala. Blúdila som po vysokom bielom strope a čakala na zázrak. Aspoň malý rozruch.
Začula som tiché buchnutie dverí. Odhrnula som kúsok závesu a rozhliadala sa po miestnosti. Nikde nebol nikto, ale predsa som počula nepravidelné kroky.
Oči som mala od strachu niekde na čele.
Tie kroky sa stále približovali, už som počula aj niekoho dýchať, ale stále som nikoho nevidela.
"Je tu niekto?" zašepkala som a hlas sa mi neprirodzene triasol. Do pekla!
Kroky ustáli, počula som len nepravidelný dych.
Zatiahla som záves a rýchlo som sa schúlila do postele. Pozakrývala som si aj hlavu a v zdravej ruke som zvierala prútik. Počula som ako sa záves s vŕzganím odtiahol.
Otvorila som oči a niekto zo mňa trhnutím odkryl prikrývku. Tak takýto rozruch som na mysli nemala.
žieňa, koncert vyšiel, že?! Aj sme fešáka spoznali :DD
Ku kapči. Úžasnááááááááááááááááá a tým koncom si ma zabila. Dúfam, že tam nebude nikto s nožom v ruke :D Ale keď tak premýšľam, tak to by bola iná haluz.
Každopádne: "Za čo ležíš?"; "Neznášam ťa!" "Postav sa do radu."; a to "kto? čo?" :D ja som sa nemohla prestať smiať :D
Chcem ďalšiu kapitolu, žieňa! :DD
LAsko mojo.=) takže po prvé ako sa opovažuješ to takto ukončiť?=D
2. Náádherna kapitolka
3. si ma inšpirovala idem dopísať Dš :-)
4. pamätám na tie poviedky ktoré som chcela vidieť.=D
5. To sa robí pustiť JAreda?? Som sa nemohla na kapču sústrediť :D
6. Mno mňa si ešte s piatakmi nepomýlili. :D mňa skôr s prvákmi :D To som až taká krpatá?
7. už ma nič nenapadá tak to ukončím asi tak.=D Zlepšila si mi náladu :-D :D
A predsa ešte niečo. :D To je po ôsme? hej takže...
po 8.Ľubíím..koho? no teba. :-P
Som poctená! :D Jéééj xD
To je úžasné! :) Neopováž sa tie príbehy nenapísať! Kamarátka dobre robila, že odpovedala za teba :):):)
Super kapitola! Úpne, ale úplne! :D To s tým spevom bolo úžas xD Aj Pomfreyka aj ten nočný.. nazvime ho lupič xD A tie hlášky, ktoré spomína aj Hayley! :D :D :D :D
Pokračuj, prosííím *dog eyes* xD
Inak, akurát minule som nad tými príbehmi rozmýšľala a nad tým, že si ich nezverejnila, ty strelená! Ale profesor zlatý. (:
Mne sa okrem iného ľúbilo "Melón je zelenina, Fred." :D :D Fakt, Ash je super. A kapitola je perfektná, tak nekecaj blbosti. Ty tam máš fakt senzačné hlášky. :D
to nemyslíš vážne že??? to je len vtip povedz že je to len vtip!!! okamžite tu chcem mať ďalšiu kapitolu!!!