17. října 2010 v 19:29 | ClaudiaCharlotte Ell
|
Zdravím domovskú planétu!
Ako ste si asi všimli, pridávam kapitolu. Úprimne? Nevydarená do každého písmena. Otrasná!
Nemám hlas, navyše mi opuchol jazyk... v podstate mám v prdeli celú ústnu dutinu a mám teplotu. Nádhera! Ja viem...
A to zajtra praxujem na recepcii školy. To bude báječné.
K lekárke ísť nemôžem, hoci som už polomŕtva. Svet je tak báječný... =/
No vrátim sa ku kapitole. Neviem čo ste očakávali, ale pri mojom zdravotnom stave som rada, že som vôbec niečo napísala. Skáčem z Tatier na Alpy a späť s medzidoskočišťom (to je slovo jak oči) na Snežke. Buďte ohľaduplní, prosím vás.
Držte mi palce, nech neumriem, lebo sa idem zajtra strihať a chcem si tie krátke vlasy užiť aspoň deň.
Ľúbim Vás!
CCh. E.
Do očí mi prenikal prúd tlmeného svetla. Pretočila som sa na bok a rukou automaticky šmátrala po prehrávači, ktorý som si pred spaním zapla. A on, sviňa, nikde.
"Prčic!" Zašepkala som a rýchlo sa posadila. Očami som prebehla
celú posteľ. Pozrela som sa dokonca pod ňu, pohľad mi padol aj na Woodov nočný stolík.
Hej?! Tam je! Mrcha jedna čierna preplnená krpatá!
Zoskočila som z postele a po špičkách som sa dostala k jeho stolíku. Schmatla som prehrávač a s veľkým žuchnutím som skočila späť do postele.
Zaujímalo by ma, čo moja empétrojka robila na Woodovom stolíku. To si s ním vybavím neskôr.
Zapla som si pesničky.
Hlavne má pulz.
Zrazu na zaplavil pocit číreho déja vu. Vzápätí mi pred očami prebehol obraz mužského hrudníka. A kruci. To som zas mala nejaké divoké sny?!
Poškrabala som sa po hlave, zvraštila čelo. Ech, to preto sa mi tak dobre spalo, keď som mala také príjemné sny , kde som mala pánsku spoločnosť. Aj nabudúce, poprosím.
Zasmiala som sa vlastným myšlienkovým pochodom a po chvíľke som upadla do bezsenného spánku.
"Konečne doma!" Zvolala som a začala bozkávať čiernu prikrývku na mojej posteli. "Aleluja... Fujtajbl!" Vyplazila som jazyk a snažila som sa z úst dostať mačacie chlpy.
Škaredo som pozrela na Louiho. Povedala som mu, že na mojej prikrývke smie spať, iba keď som tam. Inak má svoju posteľ. Ale to akoby som hovorila do steny. A to som si myslela, že mám inteligentného kocúra.
"Upokoj sa, dobre?!" schladila ma Angelina. "Dvojčatá na nás čakajú dole. Konečne si dáme filmový večer."
"Som rada, že ste s tým filmom na mňa počkali. Na tej ošetrovni to bolo nudné."
"Už sa rozprávaš s Oliverom?"
Vyvalila som oči. " Ako prečo by som mala? Aha... mala by som mu poďakovať, že som tam kvôli nemu musela zostať skoro týždeň? Tak to mu teda veeeeľmi pekne ďakujem." Prevrátila som očami a otvorila skriňu.
"Ale hovorila si, že v piatok bol príjemný." Nedala sa Angee...
"To len preto, lebo mi vybavil empétrojku. Nehľadaj za tým nič väčšie. Je to Wood a to, že jeden večer urobí niečo milé, z neho ešte nerobí dobráka. To mi pripomína, že neviem, kde mám tú modrú košeľu."
--
"Piatok bol najlepší deň môjho života!" Zvolal som a hodil sa na posteľ. Konečne ma pustili z ošetrovne. Mám ešte nejaké modriny, ale inak som v pohode. Dá sa povedať, že viac ako v pohode.
"Dôvod?" opýtali sa ma dvojčatá naraz.
"Hádaj, hádaj. Trikrát hádaj." Zasmial som sa.
"Merlin, Oliver." Zatiahol Fred.
"Nedáš nám nejaké indície?" opýtal sa George.
"Fajn... Lieky, hudba, kolínska, hormóny..." Vzdychol som si a doširoka som sa usmial.
"Nehovor..."
"...že..."
"...si..."
"Áno!" Skríkol som radostne.
"Ona si to asi nebude pamätať. Nič nám nepovedala."
"Ako to zistíme?" opýtal sa George.
"Dostaneme ich do jednej miestnosti. Ak mu Ashley rozbije hubu, pamätá si to. Ak ho bude ignorovať, dievča vôbec nič netuší."
Zamračil som sa. "Teraz neviem čo je horšie."
--
Zadychčane som vbehla do triedy na transfiguráciu.
"Idete neskoro, slečna Masenová." Prepichla ma pohľadom McGonagallová
"Pondelok." Zamumlala som pre seba a sadla si na svoje zvyčajné miesto vedľa Angeliny.
"Dnes budeme premieňať..." Profesorka začala svoj zvyčajný monológ.
"Kde
si bola?" zašepkala mi Angelina. "Veď dnes si nezaspala. Bola si hore skôr ako zvyčajne."
Tajomne som sa usmiala. "Niekoho som stretla."
"Olivera?" zašepkali dvojčatá spolu.
So zvrašteným obočím som sa k nim otočila. "Nie. Cedrica."
"Psst, slečna Johnsonová!" zvolala McGonagallová.
Angee sa na ňu len prekvapene pozrela, ja s dvojčatami sme sa len usmiali.
"A o čom ste sa bavili?"
"Ideme dnes von!" zajasala som.
"Kedy a kam?"
"O štvrtej, prejsť sa okolo hradu. Ale to nie je podstatné. Hlavne, že budeme spolu, sami..."
"Je mi to jasné, ty kopa hormónov."
"No tak ma zabi." Zatiahla som a začala sa venovať premieňaniu kanárika na orla.
--
Netrpezlivo som prešľapoval z nohy na nohu. Táto situácia sa nevyvíja práve najlepším smerom.
Naozaj neviem čo som od toho očakával. Aj keď si to bude pamätať... Ako ju presvedčím, aby ma nezabila.
Pohrozím jej Azkabanom. Tam sa určite nechce dostať. Dúfam. Do hája! Pri jej povahe si už nie som istý ani tým.
Dvere na izbe sa otvorili a v nich stáli udychčané dvojčatá. "Prúser, kámo."
Zamával som rukami. "Ide ma zabiť?"
"Horšie."
"Ide ma najskôr mučiť?"
"Ešte..."
"...horšie."
"Čo môže byť horšie? Ibaže... ona si to nepamätá?" poškrabal som sa po čele a hodil sa o posteľ.
"Kámo..." začal Fred.
"...ona ide..." pokračoval George.
"... na rande." Dokončili spolu.
Vyskočil som z postele, akoby som dostal elektrický šok. "Tak to je obrovský prúser."
"Čo urobíme?"
Začal som premýšľať. Nie, toto nie je dobrý nápad. Ani toto...
Mám to! "Budeme trénovať." Vyhlásil som hrdo.
"A?"
"Fred, to si naozaj taký nechápavý, alebo sa len hráš?"
"Chápem slovu tréning, ale nechápem čo má spoločné s Ashley."
George sa zasmial a tresol Freda po chrbte. Potom sa pozrel na mňa. "Tak o ktorej, šéfe?"
"O štvrtej."
--
"Drahá?!" Zvolal George z klubovne.
"Nehuč tak! Nie som hluchá!" kričala som zo svojej izby.
"Tak zlez dole!"
"Fajn!"
Dotrmácala som sa do klubovne a rozvalila som sa na gauč, kde už ležal Fred. Pritiahol si ma k sebe a zozadu objal.
"Tak, čo máš na srdci George."
Zasnene na mňa pozrel. "Ach, ako mi naše gaučové chvíľky chýbajú."
Z chuti som sa zasmiala. "To ty si si našiel žiarlivú priateľku." Prehodila som a tuho objala Freda.
"Zradkyňa!" Zvolal ublížene George.
"Ale ja ťa stále ľúbim, cukrík." Zatiahla som.
"Máš šťastie." Zasmial sa George. "Skoro som zabudol. Dnes je tréning."
"Čas?"
"Šestnásť nula nula zulu času."
"O koľkej?!" Vyštekla som a vyskočila na nohy.
"O štvrtej." Zopakoval mi Fred.
"To aký dement vymyslel?"
Nikto nič nehovoril.
"Jasne, jediný dement v tejto fakulte je WOOD!" skríkla som a ako raketa som vyletela po schodoch do chlapčenských spální.
--
Práve som vychádzal zo sprchy, keď som z izby začul veľký tresk. Omotal som si uterák okolo pásu a vykukol z dverí.
Uvidel som Ashley, očividne veľmi rozčúlenú, ako stojí na prahu izby. Asi ma zbadala, lebo okamžite po mne vyštartovala. V zelených očiach vražedný pohľad, ruky zovreté do pästí.
Zabuchol som jej dvere pred nosom.
"TY DEMENT!" Zvrieskla a tresla do kúpeľňových dverí.
"Aj ja ťa znovu rád vidím." Zatiahol som pobavene.
"PREČO O ŠTVRTEJ?" Znovu úder.
Aha... taký rozruch kvôli metlobalu. "A prečo nie?"
"LEBO MÁM RANDE!"
"Koho to má zaujímať?!"
"MŇA!" Skríkla.
Aj mňa... keby si len vedela ako. "Tak prečo o tom oboznamuješ aj MŇA?!" posledné slovo som doslova zvrieskol ako ona.
" SI SAKRAMENTSKÝ DEMENT!"
"A TY HYSTERICKÁ KRAVA!"
"NEZNÁŠAM ŤA!!" Ďalší úder... Do dverí aj do môjho vnútra.
"JA TEBA VIAC!"
Ticho. Veľké a dlhé ticho.
"Masenová?" ozval som sa mierne.
Počul som ako sa po dverách niečo spúšťa. Fajn, to niečo musela byť Ashley. Opatrne som ich pootvoril. Sedela na zemi, tvár v dlaniach, červené vlasy jej padali na kolená.
"Masenka..." Pridržal som si ručník a kľakol k nej. "Hej..." Natiahol som ruku k jej tvári.
Odtiahla sa.
"Presuniem tréning. Dobre?" povedal som zachrípnuto. "Počuješ?" Chytil som ju za bradu a donútil ju na mňa pozrieť.
Uprela na mňa svoje zelené zaslzené oči.
Merlin, som to ja ale dement! Mala pravdu. "Tréning o siedmej. Súhlasíš."
Z očí jej znovu vyšla slza. Preglgla a pomaly prikývla.
"Fajn! Tak zajtra o štvrtej. Tak si nič neplánuj, jasne Masenová?"
Kútiky úst sa jej nadvihli. "Ďakujem." Povedala priškrteným hlasom a pokúšala sa vstať.
Automaticky som jej pomohol.
"Si mokrý." Skonštatovala a prezrela si ma od hlavy až po päty.
"Vyšiel som zo sprchy."
Odrazu jej asi došlo, že som len v ručníku. Dala si ruku pred oči, otočila sa mi chrbtom a utiekla preč.
ježiši to je krásné..! ♥