close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Hormóny sa búria→ 12.

2. října 2010 v 23:49 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Mimo rezervácie"
hormóny sa búria
Gente, stihla som to ešte dnes. Vidíte?! Sľúbila som to a aj som to dodržala. Fajn, niekto má večer v skorších hodinách, prepáčte, že môj večer je neskôr. =D (Je to len môj názor alebo táto veta skutočne nemá hlavu ani pätu?)

Prečítala som túto kapitolu po sebe iba raz, a to bezprostredne po jej napísaní. Bola som na ňu extrémne hrdá. Mala som si ju v pláne prečítať aj teraz, ale moja mienka o nej klesá nezávratným tempom, len keď na ňu pozriem. Neriskujem to, že padne na hlboké dno. 

Už neviem čo by som vám o tejto kapitole povedala. Asi len to, že je dlhá, pretože to mali byť pôvodne dve kapitoly. No a odvíjala sa od mojej silnej potreby mať pri sebe chlapa. Berte to s rezervou. A ešte niečo. Ak prídete k niečomu známemu - ono to tam aj je akoby citované, nebuďte na mňa zlé. Ja som to mala pôvodne anglicky, ale kamarátka ma zdrbala jak sirotu, že som na Slovensku. =D Takže tak. To by malo byť všetko.

Silno vás ľúbim a ďakujem za pochvalu designu. =)

Idem nájsť mobil. Od rána, čo som vystúpila z busu som ho nevidela. Dúfam, že som ho zabudla na sedadle... Alebo som ho strčila do kufra?! Idem pozrieť. 

V každom prípade... ak chcete čítať, viete kam smerovať. =)

ClaudiaCharlotte Ell








Zobudil ma Angelinin hlas. Neochotne som otvorila oči. "Čo chceš?"
Zamračila sa na mňa. "Aj ja ťa rada vidím."
"Prepáč." Zamumlala som a päsťou buchla do vankúša, aby nadobudol správny tvar.
"Kedy ťa pustia?"
"Možno zajtra ráno. Kto vie? Ak si zas madam Pomfreyová niečo nevymyslí alebo tak nejako." Doširoka som zívla.
"Ako pozerám, spala by si." Uškrnula sa.
"Blik?!"
Dvere na ošetrovni sa otvorili. Stál v nich Cedric.
"Bež, vypadni!" zašepkala som Angeline a tlačila ju od mojej postele preč. "Nechaj ma s ním konečne samú."
"A už nie si ospalá, že?"
"Vypadni." Sykla som.
S obrovským smiechom vykročila preč.
Cedric pristúpil k mojej posteli a sadol si na jej kraj. "Ahoj!"
Doširoka som sa usmiala. "Čau!"
"Tak čo tvoja ruka? Budeš môcť ísť zajtra do Rokvillu?" spýtal sa a jeho oči zažiarili.
"Viac-menej je to dosť možné. Ak sa nič nezhorší, zajtra ráno by ma mali pustiť."
"Skvelé. Budem ťa čakať pri hodinách. Ahoj!" Naklonil sa, pobozkal ma na líce a odkráčal preč.
Do prkna! Chytila som sa za líce a zavrela oči.


Musela som zaspať, niekto mnou ale potriasol a prebral ma.
"Slečna Masenová, potrebujem vašu pomoc." Madam Pomfreyová vyzerala veľmi ustarostene. Rýchlo som sa posadila, obula si papuče a zoskočila z postele.
"Čo sa deje?" chcela som vedieť.
"Na nič sa nepýtajte, len mi pomôžte priviazať pána Wooda k posteli." Hodila mi kožené popruhy a postrčila ma k jeho rukám.
Wood vyzeral normálne, hoci vystrašene, no nie tak ako ja. Prečo ho mám priviazať? Čo sa deje? Vysvetlí mi to niekto?
"Slečna, ponáhľajte sa!" Súrila ma Poppy.
"Dobre!"
Pevne som pripevnila Woodove ruky k posteli a postavila sa ku kraju.
"Čo sa deje, madam Pomfreyová?"
"Pánovi Woodovi sa zle zrástla noha, jedna kosť sa len začína. Musíme to napraviť skôr, ako sa mu zrastú všetky. Potom by to bolo ešte horšie."
Stále som nechápala. "Ale prečo sme ho museli priviazať?"
"Musíme mu nohu opäť zlomiť a napraviť tak, aby sa zrástla normálne." Dotiahla posledný popruh na jeho stehne.
"A to mu nedáme nijaké morfium?" Pozrela som sa na Wooda, ktorý po Poppyných
slovách úplne zbledol.
"Na to už nie je čas."
"Preboha, veď sme v 21. storočí!" skríkla som.
"Chcem mať voľné ruky!" zvrieskol Wood a ja som mala slzy v očiach. Bolelo ma to namiesto neho.
"Slečna, prosím vás, priľahnite mu hrudník. Ak sa bude hýbať, bude to ešte horšie."
Vystrašene som pozrela z Wooda na ňu a znovu na Wooda. Popruhy na rukách sa mu zarezávali do kože, keď sa z nich snažil dostať.
"Madam Pomfreyová, dovoľte mi uvoľniť mu ruky. Môže si ublížiť." Sťažka som preglgla a nečakala som na odpoveď. Začala som mu povoľovať popruhy.
"Slečna
Masenová, ten hrudník. Pán Wood, chyťte sa postele. Bude to bolieť." Urobila posledné úpravy na popruhoch jeho nôh.
Opatrne som sa hrudníkom oprela o ten jeho, pre Merlina, veď len teraz mal zlomené rebrá. Nechcem, aby ich mal znovu.
"Pripravte sa! Keď poviem teraz, silno ho zatlačíte slečna a pán Wood, vy by ste mali preniesť svoju bolesť niekam do postele."
Namiesto postele sa Wood chytil môjho pásu. Silne ma stisol.
"Teraz!" zvolala Poppy.
Zatlačila som ho k posteli ako najsilnejšie som vedela. Jeho ruky sa zarývali do môjho pásu a bolestivo skríkol.
Po lícach sa mi kotúľali slzy. Je to Wood, ale taktiež je to ľudská bytosť a ja neznášam ak niekto trpí. Som asi priveľmi empatická.
"Teraz!" ozvala sa madam Pomfreyová po druhý raz. Asi mu ju ide napraviť.
Oliver opäť zvrieskol, zaťal ruky do mňa a ja som pocítila ostrú bolesť. Mimovoľne som zhíkla.
Tlak Woodových rúk opadol, Poppy mu do úst vtlačila elixír a rozviazala mu nohy.
Opatrne som sa postavila. Bolel ma celý pás, no najviac miesto pri poslednom rebre. Jemne som naň zatlačila a zavyla som.
"Madam Pomfreyová? Mám pocit, že mi pán Wood, zlomil rebro." Nadvihla som tričko a odhalila tak opúchajúcu oblasť hrudného koša.
No pekne. Moje vyhliadky na zajtrajší odchod odtiaľto sú nenávratne preč.
Pozrela som sa na Wooda. Chcela som sa hnevať, ale pri pohľade na jeho upotenú zmučenú tvár som to nedokázala.
Citlivka. Presne to som.
"Pre Merlinov prútik! Ľahnite si, donesiem vám elixír." Odbehla odo mňa ako splašený zajac.
"Wood? Si v pohode?" opýtala som sa ticho.
Neotváral oči. "Už áno. Prepáč."
"V pohode. To rozchodím." Len tie modriny, čo sa mi začínajú tvoriť na miestach, kde do mňa zarýval ruky, ma štvú. Inak je to všetko v pohode.
"Pozhováram sa s Pomfreyovou, aby ti vrátila prehrávač. Zaslúžiš si ho." Urobil bolestivú grimasu pripomínajúcu úsmev.
"To je dobré, nejako prežijem. Prinajhoršom mi budeš spievať ty." Usmiala som sa.
"Prečo?"
"Si mi to dlžný. Rebro, modriny. Ajajaj. Ty sa ale uspievaš."
Vydal chripotavý smiech. "Tak to ti radšej vráti ten prehrávač."

Po večeri ku mne znovu prišla Angelina. Požiadala som ju, aby oznámila Cedricovi, že z Rokvillu nebude nič. Dôvod som do detailov nerozvádzala.
"Madam Pomfreyová?" zvolal Wood, len čo za sebou Angelina zavrela dvere.
"Potrebujete niečo?" ozvalo sa z pracovne.
"Prosím vás, mohli by ste Ashley vrátiť jej prehrávač? Nebude mi to prekážať." Pozrel sa na mňa a pretočil očami.
Pochopila som to tak, že mu to bude prekážať, ale bude ticho. Zlatý.
Do kýbľa! Ja som povedala o Woodovi, že je zlatý?? Zabite ma! Ja som úplne stratila rozum. Pomoc!
"Ako chcete." Prehodila Poppy a kráčala s prehrávačom k mojej posteli. "Nechcem počuť nijaké sťažnosti." Podala mi ho a s úsmevom odišla.
"Ďakujem." Zavolala som za ňou. Potom som sa otočila na Wooda. "Ďakujem."
"To je to najmenej." Znovu sa na mňa usmial.
Vložila som si do uší slúchadlá a dištancovala sa od okolitého sveta.
Keď ma madam Pomfreyová donútila vypiť tú odpornú gebuzinu, aby sa mi zrástlo rebro, bolo už niečo po deviatej.
Je piatok, chápete? Piatok a ja trčím na ošetrovni. Práve teraz by som asi sledovala nejaký dobrý film a napchávala sa nezdravými lupienkami so svojim priateľmi. Piatok!! Do pekla!
"Môžem sa ísť prejsť?" opýtala som sa nesmelo.
"Máte zlomené rebro."
"Ale no tak, madam Pomfreyová. Mňa už nebaví ležať v tejto posteli. Prosím." Urobila som na ňu psie oči.
"Nie."
"Fajn." Založila som si ruky na hrudi. "Au!" zašepkala som nahnevane. "Asi odtiaľto utečiem. Som ako väzeň z Azkabanu, do prčic."
Wood sa zasmial. "Pokoj, zapni si pesničky, spievaj si. Ak utečieš, môžeš si ublížiť a nepustia ťa preč ani v nedeľu."
"Tebe sa to povie. Mne nejde to, že som tu. Vlastne ide, ale... Merlin... ja sa chcem baviť, chcem sa s niekým zhovárať. Chápeš?"
"Veď teraz sa zhováraš."
"S niekým normálnym, myslím." Pretočila som oči. "Chápeš, s kamarátmi...Fredom, Georgom, Angee, s mojim kocúrom."
"Ty sa zhováraš s kocúrom?" prehodil pobavene.
"No a? Aspoň ma počúva a neodvráva."
"Zaujímavé."
"Hej."
Chvíľku bolo ticho. Hodnú chvíľku.
Také to nepríjemné ticho. Poznáte to, aj by ste chceli niečo povedať, ale neviete čo. Alebo sa len bojíte reakcie.
"Wood?"
"Masenová?"
"Nechceš počúvať pesničky?"
Ticho.
"Ja len či sa nenudíš tak ako ja. Pesničky pozdvihnú náladu." Dodala som.
"Dotiahne sem kábel?"
Premerala som to očami. "Ani keby som mala predlžovačku. Budeme si musieť spojiť postele."
Keď som to
vyslovila prišlo mi to veľmi strelené.
"To by šlo. Predelíme to závesom. Ty budeš mať jedno slúchadlo a ja druhé."
"Fajn."
"Fajn."
Opatrne som sa zosunula z postele. Snažila som sa nehýbať trupom. Pritlačila som moju posteľ k tej jeho, ľahla si a pretiahla jedno slúchadlo na jeho stranu.
"Máš ho?"
"Mám, ďakujem."
"Musím ťa však na niečo upozorniť." Aby neostal prekvapený. "Môj hudobný vkus sa ti nemusí páčiť."
"Prežijem to."
"Budeš musieť." Zapla som prehrávaš a dala ho na plné pecky.
Po druhej pesničke sa záves odtiahol.
"Čo je to za skupinu?"
Samoľúbo som sa usmiala. "Two steps from hell." Je to geniálne. Najmä pesničky s chórom.
"Dosť dobré." Usmial sa.
Zhlboka som sa nadýchla. Do frasa, to čo je?
Ešte jeden nádych. To je tá najlepšia pánska vôňa, akú som kedy cítila.
"Wood, čo je to za parfum?" Opýtala som sa zasnene.
"Toto je len sprchový gél."
"To je fuk. Čo to je?"
"Boss."
"Páni! Môžem si k tebe čuchnúť?" zahryzla som si do pery. Tupaňa tupá! Pýtaj sa polonahého Wooda či ho môžeš ovoňať.
Kde máš rozum? Mám pocit, že momentálne v nohavičkách.
ČO?! Daj si facku, Ashley Masenová! Nič iné si nezaslúžiš.
Trošku stiahol obočie. Asi nevedel, čo od toho očakávať. "Môžeš."
Rukami som prešla na kraj jeho postele. Dotiahla som tam aj trup, nohami som sa zaprela a natiahla hlavu k jeho krku. Hlboký nádych a teraz nikdy nevydýchnuť.
Fajn, tak to asi nepôjde. Ešte raz som sa zhlboka nadýchla a neochotne som sa vrátila na svoju posteľ.
"Tak?" prehodil pobavene.
"Nič." Zaklamala som. "Nie je to tá vôňa, čo som cítila. Musel to byť môj šampón. Prepáč, že som ťa obťažovala." Obťažovala? OBŤAŽOVALA? Skutočne som použila to slovo?
Mám pocit, že sa mi búria hormóny. Zlé! Zlé hormóny! Do prčic, ja si chcem ešte raz čuchnúť.
"Aha." Povedal akosi sklamane.
"Dostal si aspoň na noc morfium?" Ja viem, od veci. Ale musím sa dostať preč od témy: Woodov voňavý krk.
Stiahol čelo. "Áno aj nejaké utlmujúce lieky."
"Tie som dostala aj ja. Madam Pomfreyová povedala, že môžu mať vedľajšie účinky." A tie sa u mňa asi prejavujú. Len dúfam, že chuť na Woodov krk je vedľajší účinok. A ak nie? Na to radšej ani nemyslím.
"Zatiaľ nijaké nemám. Uvidíme."
V hlave mi skrsol nápad. Šialený, ale geniálny. "Vytrhávaš mi slúchadlo z ucha. Poď bližšie, tak nebude kábel tak veľmi natiahnutý." Ako hovorím... hlavne šialený.
Prisunul sa na kraj postele, otočil sa mi chrbtom. Hej, asi sa bál, že mu vyškriabem oči. Ale to teraz nevadí. Hlavne, že cítim tú jeho vôňu.
"Masenová?"
"Čo je?"
"Aký parfum používaš?" Položil mi podobnú otázku ako ja jemu.
"Paris Hilton, prečo?"
"Len tak. Dobre voniaš."
"Aj ty." Zašepkala som s úsmevom.
"Čo si povedala?"
"Že ďakujem."
Chvíľku sme mlčky počúvali pesničky. Dostali sme sa na jednu z mojich obľúbených.
"Hlavne má pulz." Zamumlala som si spolu s pesničkou.
Wood vybuchol do obrovského smiechu.
"To si ešte nepočul?"
"Práveže počul. Ale od teba to znelo akoby si vážne bola mŕtva a hovorila to o živej babe."
Uškrnula som sa. "Make-up robí divy. A pomocou parfumu zakrývam hnilobný pach."
"Že som ťa ešte neprekukol. Páni."
"Hraj mŕtveho!" zasmiala som sa.
Prevalil sa na bok a nehýbal sa.
"Počuj, v tebe je skrytý talent."
"Ani ty sa nezdáš, Masenová." Otočil sa mi tvárou.
Pozrela som mu do očí. Až teraz som si úplne všimla ich farbu. Vždy som myslela, že sú tmavohnedé, ale nie sú.
"Ty máš modré oči." Zamumlala som zasnene.
"Tmavomodré, prečo?" zahľadel sa na mňa.
"Len tak." Zaklamala som automaticky.
"Tvoje sú neuveriteľne zelené. Pri tvojom tmavom líčení som si to veľmi nevšimol, ale teraz..." pohľadom prešiel z mojich očí na moje pery. Ja som sledovala tie jeho.
"Môžem niečo vyskúšať?" opýtal sa ma a nespúšťal zo mňa oči.
Preglgla a prikývla som.
Nadvihol sa na lakti, druhou rukou sa pomaly natiahol, chytil ma za zátylok a pritiahol k sebe. Opatrne priložil svoje pery na tie moje. Telom mi prebehla elektrina a urobila sa mi husia koža.
Moje ruky sa automaticky ovinuli okolo neho a šmátrali po celom obnaženom chrbte. Pritískal si ma na hruď, jeho bozk bol vášnivejší, začal ma hladiť po chrbte, bokoch. Prevrátil sa na chrbát a stiahol ma zo sebou.
Zatočila sa mi hlava. Potrebujem sa nadýchnuť.
Odtiahla som pery od tých jeho a zhlboka sa nadýchla. Keď som sa po chvíli nad neho udychčane vydvihla, na jeho tvári som videla rozpaky a očakávania.
Vlasy mi padli po oboch stranách tváre, pousmial sa a snažil sa mi ich zastrčiť za ucho.
Spustila som sa nižšie, tváre sme mali len pár milimetrov od seba.
V jeho očiach som zbadala šibalské ohníčky, rukou si ma privinul na rozpálenú hruď a malým pohybom prekonal medzeru medzi našimi perami.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Andy Andy | Web | 2. října 2010 v 23:58 | Reagovat

krásne, krásne, krásne! :D "Môžem si čuchnúť?" xDDD Úžasné! :) Skvelé! :) Bohovské! :D Fajn, končím xD
A ten koniec?! :D No sa nehanbíš?! :D (Čakala som, že sa to stane xD Ale to budú určite tie vedľajšie účinky, čo?! xD)
Pokračovanie? *dog eyes* :)

Mooorir, hay que fallecer! ♪♫ (Los restos del día :D Ehm, anglicky to je... Remains of the day, ak som to napísala správne xD)

2 lilly lilly | Web | 3. října 2010 v 11:20 | Reagovat

no do... perfektné perfektné... páni =D už sa teším na ďalšiu :)

3 Hayley Hayley | 3. října 2010 v 13:44 | Reagovat

Waaaaaa! Ešte, ešte, ešteeee! Krásny koniec. Panebože, ja som zvedavá ako to medzi nimi bude ďalej, ale čo Cedric? Páni, toto bude zaujímavé.
Ale tie tvoje hlášky . "Daj si facku!" a ako Ashley rozoberala tie svoje hormóny a každú vetu. :DD ja som sa smiala.
A ešte, to ako tam držala toho Wooda na tej posteli keď mu lámali nohu. Páni, to bolo sakra husté.
Rýchlo rýchlo RÝCHLO ďalšiu kapitolu, mica. :DD

4 Nellie Nellie | Web | 3. října 2010 v 18:54 | Reagovat

Áááá, ale toto bolo až neznesiteľne bohovské, drahá!
Fakt. :D Perfektná kapitola. ;-) Ash s tým jej čuchaním bola senzačná a na ten koniec človek nemá slov. ^_^ To bolo také pekné, od tade, ako si spojili postele.
Plus Two steps from Hell a Corpse bride? Si perfektná, ženská. :*
Skutočne mega-skvelo-úžasná kapitola, silno ťa za ňu chválim a zbožňujem. :)

5 Lucy Lucy | Web | 3. října 2010 v 20:27 | Reagovat

Síce to stále nie je tá trojka.=) ale Páči sa mi to..kde páči zbožňujem to.=)

6 miselka miselka | Web | 5. října 2010 v 1:12 | Reagovat

musím začať čítať... ale musím si najsť čas :-D

7 neowei neowei | 8. října 2010 v 22:13 | Reagovat

krááááááááááásnáááá kapitolka :-D  :-D  :-D

8 Kalamity Jane/Jeanne Kalamity Jane/Jeanne | Web | 15. října 2010 v 18:03 | Reagovat

Haha :D bola to bomba....  fakt sa správala akoby tam boli nejaké vedlajšie účinky :) bola to zábava :D vážne super... a ten koniec... MG no pekne...som zvedavá ako to bude pokračovať :)

9 Danka :) Danka :) | 15. března 2011 v 19:47 | Reagovat

ejjjjjjhaaaaaaaa nooooooooooo to uz je niečo pre mna :D skolabujem asi :D normalne is ma dostala ja nemam slov :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie