close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Neželaná ignorácia → 16.

14. listopadu 2010 v 1:21 | ClaudiaCharlotte Ell |  "Mimo rezervácie"
neželaná ignorácia

Dobrý deň, súdružky!(Ale nie, robím si srandu xD.) Čaute, ženy!

Hlásim sa v túto skorú nočnú hodinu, aby som vám predstavila ďalšiu kapitolu, v poradí už 16., k príbehu, ktorý má príznačný názov MIMO REZERVÁCIE.
Ako ste si už mohli všimnúť, kvalita pracovania môjho zdravého rozumu je veľmi nízka, čo sa evidentne muselo odraziť aj na kvalite kapitoly, ktorú môžete nájsť pod perexom. Zápletka nulová, ide skôr o taký rýchlokvasný dej bez hlbšieho významu...

A teraz pekne, po mojom.
Dzifky, teraz som totu kapitolu dopisala i tak vam povim... bars dobra neni. Kuščičko ľepša by mohla buc... Že kuščičko?! Ci pana! Ta to som isto šaľena.
Aľe i tak sebe ju prečitajce, kedz sce ju už chceľi, šak vy znace, chtore sce ju pytali, co to tu budzem vypisovac. xD Ta vam ju venujem, naj mace radosc. xD
I ta, to by bulo na dňešek šicko... xD
Trimce še! xD

(Ospravedlňujem sa za prípadné chyby... Po šarišsky som už dávno nehutorela.)

Love & Rockets,
CCh. E.







"Zdravím!" zatiahla Ashley pohotovo. Na tvári obrovský úsmev.
Teraz naozaj netuším čo jej behá po rozume. Túto našu... polohu by si mohol vysvetliť zle. Takže som sa na ňu len díval a čakal, samozrejme ruky stále okolo jej pásu. Asi mám nejaký blok alebo čo.
"Čo...?"
Ashley ho prerušila. "Oddávame sa láske, ktorú musíme pred celým svetom predstierať a vy ste nás práve nachytali, pán profesor Lupin."
Neveriaco som sa pozrel z nej na profesora. V jej očiach smiech a šibalské ohníčky. No a profesor? Ten si nás premeral pohľadom a zvieral pery od potláčaného úsmevu.
"A teraz ma už pusť, drahúšik. Veď je tu profesor." Jemne ma odtlačila a postavila sa bokom.
"Ale.... ja.... my... spolu... nič..." Som v koncoch. Úprimne a skutočne a sakramentsky a ja ešte neviem ako, ale som.
"Samozrejme," Lupinovi už šklbalo ústami. Dlho to nevydrží. "Musím sa s tebou porozprávať, Ashley."
Hekticky som zamával rukami. "Ja radšej idem," pomaly som prešiel okolo nich, vykročil na prvý schod a zastavil ma profesorov hlas.
"To sa ani nerozlúčite so svojou priateľkou?"
Merlin, nie. "Caw, Ashley?!" pípol som.
"Zbohom, Wood." Už to nebolo predstierané priateľstvo. Teraz to bola stará dobrá... no ako sa to vezme... odmeraná
Ashley Masenová. Sme tam, kde sme boli.
Rýchlo som zdolal schody a vletel do klubovne, kde som sa oprel o vrch krbu.
Ona je tak nevypočítateľná! Pred desiatimi minútami mi radila ako najlepší priateľ a odrazu?! Čo je ona dopekla za citovú...

--
"...Príšeru?? Tak to by nešlo, pán profesor." Rýchlo som pokrútila hlavou.
"Inak poviem o tvojom romániku s pánom Woodom."
"Pokojne. Nemám s tým najväčší problém. On ale nie je mojím priateľom. Myslím vôbec. My sa spolu vlastne ani nebavíme. Možno máme pár svetlých chvíľok, kedy sa nechceme navzájom pozabíjať, ale vyšší zámer v tom nehľadajte." Ach, komu mám poďakovať za moje nesmierne rozumné vety? Nikomu! Veď sú to úplné kraviny...
Na jeho tvári som zazrela úsmev, no následne zvážnel. "Potrebujem tvoju pomoc, Ashley. A navyše, nemysli si, že sme skončili v zdokonaľovaní tvojho patronusa. To by nešlo mladá dáma. Alebo by bolo jednoduchšie, ak by som ťa nahlásil kompetentným osobám?"
Zamračila som sa. "Vy ste vydierač!"
"Ber alebo nechaj tak."
Predané koze v čiernom tričku. "Dobre! Ako zapadám do tej vašej práce s príšerou ja?"
"Bojíš sa príšery?"
"Nie." Prehlásila som rozhodne. Prečo? No lebo sa naozaj nebojím. Je len jedna vec, z ktorej mám strach. Ružová! Odporne nechutná a debilná barbie farba. Tak! To je môj názor.
Tentoraz sa zamračil on. "Tak teda nič. Prídeš si len precvičovať svojho patronusa. Zajtra o štvrtej."
Čo všetci máte s tým časom? "Vtedy mám tréning."
"Aký tréning?"
"Metlobalový."
Prekvapene na mňa pozrel. "Ty hraješ?"
"Nie, nehrám, ale tá moja účasť na tréningoch je trest od profesorky McGonagallovej."
"Tak teda po večeri." Otočil sa a bez rozlúčky odišiel preč.
Poviem mi niekto, čo to má znamenať? Buď som už úplne mimo alebo sú mimo všetci okolo mňa. Wood, Lupin, Cedric... Myslím, že to bude určite tá druhá možnosť. Oni. Určite!
--

"Nikam nejdem! Nechce sa mi." zašomrala som z kúpeľne.
"Lenže ja som sa nepýtal na tvoj názor."
"George, neotravuj. Jednoducho na ten hnusný tréning nejdem. Nemám chuť." Vypochodovala som z kúpeľne a hodila sa na posteľ. Tak! Nikam nejdem, chcem spať!
Lupin si ma odchytil hneď po obede a musela som precvičovať patronusa. "Som vyčerpaná a vonku prší. Nejdem!"
"McGonagallovú tvoj argument nepresvedčí, drahá." Pobúchal ma po nohe a zaškeril sa.
Idiot! "Neznášam ťa, vieš o tom?!"
"Takže tvoja neznášanlivosť sa rozširuje na širší okruh ľudí. Som v ňom, juchú." Vyplazil mi jazyk a kráčal k dverám. "O desať minút na ihrisku."
Zavrčala som a začala si trieskať hlavu o vankúš. Prečo ja? Čo som komu urobila, že musím chodiť na tie debilné tréningy, kde musím byť s tým zdebilnetým debilným debilom, ktorý mi ale nehorázne pije krv a žerie nervy.
A to teraz prekvapivo hovorím o Woodovi. Ja neviem prečo, ale je ku mne enormne hnusný. Viac ako kedykoľvek predtým. On ma ignoruje. Rozumiete? IGNORUJE!!! Od včerajšieho večera. Neštve ma to, že ma nevníma, štve ma to, pretože to bola moja taktika, keď podrypoval.
Prudko som sa zodvihla a rozbehla sa do chlapčenských spální. Rozrazila som dvere na izbe dvojčiat a namierila si to rovno ku ich šatníku, odkiaľ som vybrala džínsy a čiernu mikinu s kapucňou.
Keď mám zmoknúť, tak aspoň nie vo svojom oblečením. I keď by ma zaujímalo, prečo vôbec trénujú v tomto počasí. Ani pes by vonku nevyšiel, ale ja sa tam musím trepať, aby som si pozrela ako po sebe pokrikujú a občas aj predvedú nejaký dobrý metlobalový ťah, čo mi opäť pripomína... Prečo sa tam, pre Merlina, musím ťahať?
Ale má to aj jedno plus, toto oblečenie vonia skutočne dobre. Ani som neverila, že George má tak dobrú kolínsku...
Konečne som sa doteperila na ihrisko. Za tých pár metrov čo som prešla, ma stihlo zliať do nitky. A čo som urobila, ja inteligentná, potom? No nič. Sadla som si uprostred ihriska ako trúba, ďalej som mokla a nadávala, aký je svet nespravodlivý.
Ale prečo som nepoužila kúzlo Impervius, aby som nepremokla? Pokrútila som hlavou a zapozerala sa na hru.
Nikto si ma nevšímal, všetci veselo trénovali, občas som v okne zazrela hlavu McGonagallovej a to ma prinútilo premýšľať, že sa tej ženskej musím zbaviť. Bosorka!
Možno by som ju mohla po známosti hodiť drakom. To by bola eventuálne najlepšia možnosť. Alebo by som ju...
"Ashley, vstávaj, už sme skončili." Zvolal Fred a zhodil na mňa svoj mokrý plášť.
Zase som zavrčala a stiahla ho zo seba. "Si rovnaký idiot ako tvoj brat!"
"To bude tým, že sme dvojičky, cukríček."
Len som pokrútila hlavou a snažila sa dostať z toho bahna, v ktorom som sedela.
Nedarilo sa, rukou som od zlosti tresla do zeme, kvapky blata vyleteli do vzduchu aj na môj ksicht.
Bombové, dnešný deň je celý enormne skvelý. Neznášam svoj život!
"Vstávaj," zatiahol ktosi chladne a potiahol ma dohora za kapucňu, takže som sa konečne dostala na nohy.
"Ďakujem," pretrela som si tvár a otočila som sa k môjmu pomocníkovi.
Wood? Čože?
"Nabudúce sa najskôr opýtaj či si to oblečenie môžeš vziať."
DO FRASA! "Ja som... myslela... Kurňa! Operiem a vrátim ti ho." Tresla som sa po čele, blato z mojich rúk sa rozplesklo všade dookola. Nádhera! Skvelé! Nielenže som si vzala Woodove oblečenie namiesto Georgovho, ale teraz som kompletne zasvinila aj Wooda. Ten čo mi urobí, z toho sa nespamätám.
Prekvapivo, ani na mňa nepozrel. Zotrel si ten bordel z tváre a zamračený odišiel preč.
Všetci odišli preč. VŠETCI! Nikto ma nepočkal...
Čo sa, do pekla, deje?!
Ruky sa mi začali od hnevu triasť, funela som ako lokomotíva a jediné čo chcem v tejto chvíli urobiť je...

Päsťou som tresla do dverí. Na nič som nečakala, vošla som dnu, rozhodila rukami, takže kvapky z mokrého oblečenia dopadli na biele steny. "Kde je tá príšera?!" vyštekla som na profesora Lupina.
Prekvapene na mňa pozrel.
"Na nič sa nepýtajte. Poďme na tú príšeru..."
"Lenže, tú už nemám." Prehovoril profesor opatrne, akoby sa bál mojej reakcie.
Zhlboka som sa nadýchla a vytiahla prútik. "Tak si dajme druhé kolo patronusov."
Trénovala som do neskorého večera, ani raz sa mi nepodarilo vyčarovať patronusa, ani malý obláčik. Nič, vôbec nič, žiadne modrasté svetielko ani chabú paru, proste veľké absolútne nič. Podarilo sa mi ale kompletne vyšťaviť profesora, ktorý vypil štyri šálky kávy.
Keď som vošla do spálne, Angelina ma nepozdravila. Len sa tuhšie zabrala do rozhovoru s Natalie McDonaldovou.
Fajn! Dobre!
Otočila som sa na päte a zišla dole do klubovne, kde bolo len pár siedmakov. Sadla som si do kresla pri krbe, nohy vyložila na jeho prah a snažila sa dosušiť zablatené oblečenie. Očami som prepichovala teplé plamene, viečka mi oťažievali, oťažievali a oťažievali, až som nakoniec celá ochabla a zaspala v nepohodlnej polohe.
--
"Čačky." Povedal som portrétu Tučnej panej, ten sa odtiahol a ja som vošiel dnu.
Preletel som klubovňu pohľadom a zastavil sa na dohasínajúcom plameni v krbe. Skĺzol som nižšie a všimol si niečie nohy v chlapčenských džínsoch.
Musím ho zobudiť, predsa tu nebude spať. Podišiel som ku kreslu a položil ruku na rameno spiaceho študenta. Pod mojim dotykom sa trochu pomrvil a spod kapucne vypadol prameň červených vlasov.
Ruka mi stuhla, opatrne som ju stiahol späť.
Masenová, čo teraz? Zobudiť ju, alebo ju tu takto nechať spať?
Zobudiť. Presne to musím urobiť.
"Ashley?" zašepkal som.
"Mhmm."
"Vstávaj, musíš ísť spať." Pousmial som sa a znovu jej položil ruku na rameno.
"Mhmm."
Jemne som ňou potriasol. Žiadna odozva. Teraz už rozumiem tomu kriku v pondelkové rána.
"Vstávaj, choď spať do svojej postele."
Chytila moju ruku do dlaní a stiahla ju na druhé rameno, kde sa mi o ňu oprela a tuhšie si ju privinula k tvári.
Merlin, čo mám robiť? Veď tu takto nemôže ostať...
"Odnesiem ťa do spálne?" opýtalo som sa. Neviem čo som očakával, ale za pokus to stálo.
"Tam nie." Zašepkala rozospato.
Vzdychol som si. "Tak si poď aspoň ľahnúť na gauč."
"Mhm," zatiahla a ani sa nepohla.
"Tak ťa tam prenesiem sám." Uvoľnil som si ruku z jej zovretia, pevne som ju uchopil, zodvihol ju do vzduchu a opatrne preložil na gauč. Hotovo...
Zapozeral som sa na jej tvár. Je tak krásna, aj keď spí a je celá zablatená.
Oheň v krbe pomaly zhasínal, až zhasol úplne. V klubovni bola úplná tma...
"Ďakujem," zašepkala a zívla.
"Za nič," usmial som sa a opatrne ju pohladil po líci.
"Kto si?" opýtala sa v polospánku.
"Ooooscar?!"
Nepýtajte sa ma na dôvod, kvôli ktorému som nepovedal svoje meno. Neviem to sám, do pekla.
"Zostaneš...?"
Ona spí a komunikuje zároveň? To som ešte nevidel, no čo jej odpoviem? "Ja..." v tej tme som nahmatal jej ruku a pevne som ju zovrel, "...zostanem." Kľakol som a hlavu oprel o gauč, blízko k nej. Schúlila so do klbka, voľnou rukou som teda stiahol deku prehodenú na operadle a prikryl ju.
Pomrvila sa, čelo mala odrazu na tom mojom a ja som pocítil silnú chuť ju pobozkať. Než som sa stihol rozhýbať, otočila sa mi chrbtom, ale stiahla so sebou aj moju ruku a pevne ju uchopila. Pritisla si ku k tvári a dotkla sa jej perami. Telom mi prebehla elektrina.
Do pekla! Do pekla! DO PEKLA!! Nedokážem ju ignorovať, skutočne to nedokážem. Chcem ju pobozkať, chcem ju objať, chcem sa jej dotýkať, chcem, aby vedela, že ju ľúbim! Teraz a hneď!
"Ashley?"
Nič, nijaká odpoveď. Jej hrudník sa dvíhal v pravidelnom rytme. Spí...
"Ľúbim ťa." Zašepkal som jej do ucha a pobozkal na líce.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nelly Nelly | Web | 14. listopadu 2010 v 1:38 | Reagovat

U mě na blogu teď vypukla obrovská soutěž o nejlepší povídku.Chceš se přihlásit a ukázat své spisovatelské dovednosti?Neváhej a zapiš se tady:
http://harrypotterbloggg.blog.cz/1011/soutez-o-nejlepsi-povidku
Doufám že se ti zadaří:)

2 lilly lilly | Web | 14. listopadu 2010 v 8:10 | Reagovat

waw do pekla super kapča waw a že o ničom náhodou... a ten strach z ružovej... no verím ti :)

3 Andie Andie | Web | 14. listopadu 2010 v 11:30 | Reagovat

Heli? Došla som po vetu "ani som nevedela, že George má takú dobrú kolínsku" a bojím sa ísť ďalej xD

Fajn, predýchala som :D

Čo to všetci osprosteli?! Prečo ju ignorujú? :O
Oscaaar? xDDD No som zvedavá čo si z Oscara bude pamätať po prebudení :)

4 Lucy Lucy | Web | 14. listopadu 2010 v 12:06 | Reagovat

Ako žena moja..strach z ružovej? to ako sa opovažuješ?????? Ale no k veci teraz...kedy už budem mať troooošku erotiky? O:) Ale nie vážne super kapitolka.=)

5 Hayley Hayley | 14. listopadu 2010 v 14:25 | Reagovat

Chlaudy, ja ťa milujem. Milujem teba, milujem túto kapitolovku, Wooda, Ashley a všetko okolo toho.
Zabila si ma zdebilnetným debilným debilom a tým Oscarom... Som zvedavá, ako to dopadne... prečo ju ignorujú?
Švihni si s ďalšou kapitolou...

6 Nell Nell | Web | 14. listopadu 2010 v 15:29 | Reagovat

Ja som to vedela! Keď tam bolo to s tou kolínskou, ja som vedela, že si ohabe Woodove šaty! :D
A tú ignoráciu som nejako nevnímala, až kým s tým nezačala aj Angelina. Akože, veď Wood ju môže ignorovať kedy len chce, ale ona? o.O To bude nejaký silno silný plán.
Ten koniec bol úúúúžasný. :) Ńoh, kjuťák jeden kjutný. :D

7 Kalamity Jane/Jeanne Kalamity Jane/Jeanne | Web | 14. listopadu 2010 v 16:41 | Reagovat

Jéééj :)) Kapitola je vážne pekná. Aj keď sa mi nepáči, že ju všetci ignorovali... čo sa deje? O.o
And... Bože! Oliver bol taký zlatý. Kriste! Bodaj by to počula. :))
Btw... ty kokos jak rada som opäť počula (tak fajn čítala, ale podanie bolo vážne vierohodné :D) východňarčinu. Úžasný pocit, no fakt :))

8 Sokana Sokana | Web | 14. listopadu 2010 v 20:34 | Reagovat

Zlaté (: Oj, ten záver bol vážne pekný. Keby len nespala... ale zas, to by sa to všetko vyriešilo moc skoro, ešte to naťahuj (:
Ja som to vedela!! Hneď ako tam bolo to o tej kolínskej :D

9 MirandaLove MirandaLove | 14. listopadu 2010 v 22:37 | Reagovat

To bolo tak romantické... myslím ten posledný odsek- to Oliverovo rozprávanie. :DD
Ashley sa zadarilo, najskôr s oblečením, potom s patronusom, nakoniec s "Oscarom". Ajajaaaj... Som zvedavá čo to bude ďalej :D

10 neowei neowei | 20. listopadu 2010 v 16:55 | Reagovat

och , bože neviem prečo ale to bolo takéééé smutnééé :((
chudák wood , dúfam , že nechá toho sprostého cedrica 8-O  ;-)

11 Danka :) Danka :) | 16. března 2011 v 17:48 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeej :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie