30. dubna 2011 v 23:50 | Chloe
|
Onô... hneď zhurta oznamujem:
MENÍM SI MENO!!!! ClaudiaCharlotte Ell je mŕtva, nech žije CHLOE!!
A teraz pekne ku kapitole... Och, keby ste vedeli, ako sa mi táto kapitola hnusí!! Ak som hovorila, že predošlé kapitoly boli špatné, tak táto je mega zlá! Skutočne. Jednoducho som ju písala po nociach... dokončila len dnes a... a to je tak všetko. Neznášam túto kapitolu - toť môj skromný názor.
Vy si o nej utvorte vlastný. Prijmem každú kritiku, nech to bolí akokoľvek. xD
A ešte niečo... Tie chyby v texte si nevšímajte. Nebola som schopná to po sebe prečítať, takže... ich tam bude požehnane a ja sa za ne ospravedlňujem.
BTW. Aby ste si zvykli na moje meno, tak v komentároch na vašich blogoch sa budem objavovať v znení : Chloe/CCh. E.
Túto zmenu som plánovala už dlho, ale až dnes nadišiel jej čas. =) Dúfam, že si na mňa zvyknete. xD
"Vypadni, ty odporná mačka!"
Žeby pani Norrisová opäť sliedila po chodbách? Och, aké pravdepodobné.
"Počuješ?"
Lenže nikto by si netrúfol kričať cez celú chodbu na pani Norrisovú. To by bolo hlúpe aj nebezpečné zároveň.
Zašiel som preto za roh a zistil som veľmi zaujímavé veci. Diggory neziape na Filchovu prachovku, ale na Masenovej prachovku.
"Louie, poď sem," zavelil som kocúrovi a ten okamžite vypálil ku mne. Obaja sme nevraživo sledovali Diggoryho ksicht.
"To je tvoja mačka?"
"Toto je kocúr Masenovej." Je to jeho frajerka a ani nevie, že má kocúra. No to mi je skvelý priateľ, len čo je pravda.
"Aha," zatiahol a ťahal sa s umelým úsmevom smerom ku mne. Keď naťahoval ruku, že pohladí Louieho, skočil mu po nej. To sa mi páči! Dobrý kocúrik.
"A teraz ak dovolíš, Diggory..." falošne som sa zasmial, "odnesiem kocúra do klubovne, aby ti neublížil."
"Ak si myslíš, že si niečo vyhral, Wood, si na omyle! Jediný víťaz som tu ja!" skríkol odrazu.
"O čom to, došľaka, trepeš?!"
"Nerob sa, že to nevieš. Nášmu sladkému Oliverovi sa zachcelo trošku nečistokrvného dievčaťa, však?!"
Čože??? "Ja naozaj neviem, o čo ti ide, Diggory. V hlave sa ti to nejako pomotalo. Nezasiahla ťa pri tréningu dorážačka? Mal by si si to dať ošetriť. Zavediem ťa na ošetrovňu," kývol som mu rukou, aby ma nasledoval a vykročil vpred.
"Myslíš si, že to nevidím? Tváriš sa, akoby si ju neznášal. Akoby to bol tvoj najväčší nepriateľ, ale ja viem, že pravda je úplne iná." Cedric nepatrne zvyšoval hlas a rukou mu šklblo k vrecku, kde mal prútik.
"Čo to trepeš?!" Rozhodil som rukami a tým som pustil Louieho na zem. Odvďačil sa mi hlasným zamňaučaním a škrabaním topánky.
"Prekukol som ťa, Wood."
Zvraštil som čelo. "Vieš čo? Nemám čas na tento zmysluplný rozhovor, mám na práci niečo dôležitejšie. Ale ak máš niečo na srdci, môžeme si to vyjasniť v zápase. Budem celý tvoj."
Louie mi stále škrabal po topánke a to je pomerne neobvyklé. Konečne som mu venoval pohľad. Rozbehol sa pár metrov dopredu, zastal a uprene na mňa pozeral. Čo sa to so všetkými deje?
Diggory si opäť niečo mlel, ale moju pozornosť upútal iný hlas.
"... bude z toho veľký krik. Mŕtvy študentík, bude z toho veľký krik."
Zloduch? Nechal som Diggoryho samého v jeho monológu a utekal som za Zloduchovým spevom a zároveň za malým Louiem.
"Mŕtvy študentík, bude z toho veľký krik. Mŕtvy študentík, bude z toho veľký... Ááá, prišiel si zahladiť stopy?" Zloduch sa vznášal nado mnou a a stále si pospevoval tú svoju vetičku.
"Daj pokoj, Zloduch!" Vybehol som spoza rohu a zbadal som ju tam ležať. Úplne nehybnú.
Louie jej už ležal pri nohách a divo mňaukal.
"Merlin!" rozbehol som sa a na kolenách pristál rovno pri jej hlave. "Ashley!" zatriasol som ňou a uistil sa, že dýcha. Rýchlo som ju vzal do náručia a vstával.
"Pusť ju! Čo si jej urobil, ty jeden slizký had!"
"Diggory, spamätaj sa!" zvrieskol som naňho a držal Ashley v rukách aj napriek jeho úpornej snahe vytrhnúť mi ju.
"Je to moja priateľka, ty sa jej nemáš právo dotknúť, počuješ?"
"Ty si taký dement od narodenia alebo to trénuješ?" Vykročil som s Ashley smerom do ošetrovne aj napriek jeho dorážaniam.
"Čo jej zase je?" Tak s takýmito slovami nás privítala madam Pomfreyová v ošetrovni.
"Ja neviem, takto som ju našiel na chodbe," povedal som a skladal som ju na posteľ.
"Ale ja som jej priateľ," zahlásil Cedric a sadol si na stoličku pri jej posteli.
Chytil som sa za hlavu. "Viete čo? Ja sa radšej vrátim, keď henten narcis odíde." Otočil som sa na päte a trielil von. Oprel som sa o stenu a s rukami ešte stále na hlave sa spustil dole. Ja už ničomu nerozumiem... O čo Diggorymu išlo? Čo sa, do draka, stalo s Ashley? Bude v poriadku?
Sedel som tam takto asi desať minút, ale dlhšie som to už nevydržal. Otvoril som jednu stranu dverí a sledoval, ako madam Pomfreyová pobehuje sem a tam, vlieva do Masenovej rôzne farebné odvary a napomína Diggoryho.
"Vy nemáte vyučovanie, Diggory?" zatiahla neobvykle vysokým hlasom a už ho aj ťahala na nohy a vytláčala z ošetrovne. Rýchlo som zavrel dvere a skryl sa za mohutné kamenné zábradlie. Frflajúci Cedric sa na veľkú úľavu madam Poppy vrátil na vyučovanie. O niekoľko minút som znova otvoril dvere.
"Pán Wood, vy taktiež nemáte vyučovanie?"
"Nie," zaklamal som automaticky a vstúpil do miestnosti.
"Očakávam, že vás nebudem musieť vyhodiť ako Diggoryho," tlmene sa na mňa usmiala a ukázala mi na stoličku pri Ashley.
"Ďakujem."
"Dúfam, že slečna Johnsonová a páni Weasleovci sem dorazia až po obede. Nerada by som pri pacientke mala celý arzenál."
Pousmial som sa. "Postarám sa o to. Bude v poriadku?"
Pozrela sa z Ashley na mňa. "Určite. Len najprv musíme počkať, kým sa preberie."
Bolo už niečo okolo obeda, Ashley sa stále neprebrala a ja som začínal mať veľmi zlý pocit. Tuho som jej zvieral ruku. Možno som si myslel, že do nej prenesiem svoju energiu alebo čo. Ja neviem...
"Tú ruku budem ešte potrebovať," zachripela odrazu.
Strhol som sa a pustil ju. "Merlin, Masenová, ty žiješ?!"
"Zatiaľ hej," unavene sa zasmiala a začala sa rozhliadať po nemocničnom krídle. "Dvojčatá už odišli?"
"Ešte tu ani neboli."
"Čože?"
"Majú vyučovanie."
"Aha. A čo tu robíš ty?"
"Ja som..." No teraz buď múdry. "Našiel som ťa."
"Louie našiel iba teba? Zlý kocúr."
"Buď rada, že našiel aspoň niekoho."
"No to je tiež pravda."
Rozpačito som si prehrabol vlasy. "Tak ako ti je?"
"Blbo. Však do mňa madam Pomfreyová vlievala tie gebuziny?!"
"Ako vždy."
Zasmiala sa. "Dúfam, že naposledy."
"Idem ju radšej zavolať."
"Počkaj!" zadržala ma. "Bol tu ešte niekto iný, okrem teba?"
"Diggory," povedal som so zvrašteným čelom. To jej sa však vyrovnalo a na tvári sa jej usadil úsmev.
"Ďakujem," prehovorila a rukou mi naznačila, aby som už padal za madam Pomfreyovou.
Urobil som asi krok a znovu ma zastavila. "Wood, ešte jedna otázočka."
"Nikto iný tu nebol."
"To som nechcela. Ja len... Ako vyzerám?" Uhladila si červenú hrivu, ktorá aj tak stála na všetky strany.
"Celkom dobre," zaklamal som a konečne som šiel zavolať Poppy.
V polovici mojej cesty sa dvojkrídlové dvere rozleteli a dnu vbehli udychčané dvojčatá. Zastavili sa až pri Ashleyinej posteli.
"Merlin, vyzeráš strašne," zahlásili dvojhlasne.
"WOOD!" skríkla na mňa, no to už z pracovne vybehla aj madam Pomfreyová.
Hlavné dvere sa znovu otvorili. Čo je dnes deň otvorených dverí, či čo?!
"Majster sveta," zamumlal som si popod nos a vrhol nahnevaný pohľad na cteného pána Diggoryho, ktorý sa ladným krokom predieral pomedzi frflajúce dvojčatá rovno k vysmiatej Masenovej.
Niečo veľmi rýchlo povedal, ale keďže som bol dosť ďaleko, jeho slová sa mi nejako nedostali do uší. Ashley sa znova oslnivo usmiala, on ju objal a... ČOŽE???
Pretrel som si oči či dobre vidím. Merlin! On ju vážne práve teraz pobozkal?? Ja zožeriem kefu, ak mi niekto povie, že to skutočne urobil pred nami všetkými.
Vymenil som si s dvojčatami prekvapené pohľady a všetci traja sme vypálili von.
"Čo to malo znamenať?!" hlesol som, keď sa za nami zatvorili dvere.
Fred ma potľapkal po pleci. "Kámo, my sme to videli zblízka."
Pokrútil som hlavou, prstom ukázal na dvere na ošetrovňu a viac som sa nezmohol na slovo.
"Ver mi, toto nebol len taký letmý bozk. On jej musel vytrieť mandle!" zasmial sa George.
"Vďaka za tieto slová útechy," sykol som.
"To my vždy," povedali jednohlasne.
"Viete, na čo som prišiel?"
"Čujme!" znovu spolu.
"Oni sa asi fakt majú radi."
"Blbosť!"
"Absurdné!"
"Ale nie, chalani... Veď uvažujte. Videli ste ako sa usmiala, keď ho videla vo dverách?"
"Usmieva sa aj keď vidí vo dverách Lupina," George štuchol do Freda a žmurkol.
"Všetci vieme o jej platonickej láske k nemu," Fred mu opätoval žmurknutie.
"Ale uznajme, že Lupin je pre Ashley vyššia liga."
"A z opačnej strany... Vieš, Cedric chce mať len to naj. Čiže si on - zástupca vyššej študentskej ligy, dal do objektu záujmu Masenovú ako zástupkyňu vyššej ligy Chrabromilu. Hoci... ja by som s ňou chodiť nechcel."
"Fred, aspoň raz mi hovoríš z duše," George ho znova štuchol.
"Ja by som vás nechcel mať za kamarátov," zasmial som sa.
"A preto sme najlepší priatelia!"
"Tak mi napadlo... Keď má Ashley o spoločnosť postarané... nejdem vytrápiť Filcha?"
Zdrapili ma za lakte a už sme sa hnali chodbami hradu.
Vošiel som do klubovne. V rohu pri stole sedela Angelina so Sheilou a niečo škrabali na malé lístočky. Podišiel som k nim a zvrchu sledoval, čo to píšu.
"Čaute," pozdravil som sa po chvíľke.
Angelina sa neunúvala odtrhnúť zrak od pergamenu, ale Sheila sa usmiala, pohodila tmavými vlasmi a nesmelo mi odzdravila.
"Bol si za tou zdochlinou?" opýtala sa ma Angelina.
"Od obeda nie, prečo?"
"Pýtala sa na teba."
"Vážne?" Ona sa na mňa vážne pýtala. Masenová! Asi jej chýbam, do pekla! To je tak super!
"Teda, pýtala sa na Louieho, ale spomenula aj teba, takže myslím, že sa to počíta."
Tak figu jej chýbam. "Aha."
"Oliver," Angee na mňa konečne pozrela, dala ruky v bok, "už si napísal ten anonymný list?"
Vypleštil som na ňu oči. "Nie a ak mám pravdu povedať, ani ho nenapíšem." Načo aj? Keď je šťastná s modrookým frajerom (pozn. autorky - v knihe má Ced sivé oči a tmavé vlasy. Ale vo filme Ced ako Pattinson nie je na zahodenie... xD), nech si ho má. Nebudem sa motať tam, kde ma nie je treba.
Portrét sa odrazu otvoril, dnu vošiel vyklepaný Neville, pripol niečo na nástenku a žiarivo sa usmial. Dnes sa ale dejú čudné veci, to vám teda poviem.
Celá klubovňa sa tlačila pred pripnutým pergamenom. Dievčatá výskali, chalani zdesene vybehli do spální.
"Bež to skontrolovať," zavelila mi Angelina.
Poslúchol som ju, podišiel k nástenke a začal čítať. "Vianočný ples," prehodil som nezaujato.
"Super!" zvolala Angelina so Sheilou.
"Neviem, čo je na tom také super."
"Si chalan, to nepochopíš,"
"Sheila, ďakujem za oznámenie takejto noviny."
"S kým tam pôjdeš, Oliver?" podpichla ma Angelina.
"S Fredom?"
"Súhlasím starec," portrét sa znovu otvoril a vstúpil Fred.
Obe dievčatá spustili veľký smiech.
"Angelina, na tvojom mieste by som sa nesmial."
"Prečo?" vypleštila na Freda svoje kukadlá.
"Lebo ty tam asi pôjdeš sama."
"PROSÍM?" zvrieskla, prudko sa postavila, až stolička padla na zem.
"Veď vieš, George, ples, tanec - myslím si, že takúto kombináciu neradno dávať dokopy."
Tentoraz sme sa smiali my. Vidieť ako Angelina naberá oheň v lícach a dolná pera sa jej trasie od zlosti, to je fakt pohľad pre bohov.
"Hej, Oliver, skoro som zabudol," Fred sa na mňa otočil, "Masenová ťa zháňa. A mal by si tam ísť čo najskôr, pretože má farbu ako Angelina."
"Nech aj vybuchne, je mi to jedno," zatiahol som podráždene a vykročil k schodisku, kde som sa zastavil. "Sheila?"
"Prosím?!" podskočila a stále sa usmievala.
"Chceš ísť so mnou na ples?"
Oči jej zažiarili. "Veľmi rada."
"Dohodnutí. Fajn." Fajn... Skutočne. Veď je to milé, atraktívne, múdre dievča. Nebudem sa musieť báť toho, že mi počas tanca vlepí facku ak je šliapnem na nohu. Alebo... nebudem musieť riešiť nijaké masenovské vyčíňanie nálad a podobne. Je to viac ako fajn, nie? Je to super... Ale do frasa, koho sa tu snažím obalamutiť?! Je to pekné dievča, ale čo z toho, že nie je časovaná červenovlasá bomba s iskrami v zelených očiach a so svojským - niekedy až prehnane arogantným vystupovaním? Čo z toho, keď nie je Masenová?!
Merlin, Oliver, ty si riadny debil. Korunovaný!
Vytiahol som z tašky pergamen a brko. Nech sa stane, čo sa má stať.
Hlboký nádych a výdych... namočil som brko do atramentu a začal písať.
Náhodou to bolo dobré! Diggory je debil :D A Wood tak isto... Odkazujem Masenovej nech sa skúsi ešte poobzerať. Vďaka xD