close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

V gatiach-snehu-chtiví blázni a útok metlou → 24.

26. června 2011 v 2:09 | Chloe |  "Mimo rezervácie"


Hej, aj vám dobré ráno! xD

Musela som ju pridať, lebo Alethea... No proste, ani sa nepýtajte.
Kapitola bola písaná zo začiatku na papier... (v nemocnici, s infúziou v ruke), potom doma prepisovaná okolo polnoci a neskôr dopisovaná o tretej ráno. Toť, aby ste vedeli, že je tam kvantum chýb. A opäť sa mi nepáči. Mala byť pôvodne o niečom úplne inom, ale tak nevydalo. A teraz som sa úplne zamotala. xD

Hej, v pondelok už idem do školy. Mám mierne bolesti v bruchu, ktoré sa snažím pred našimi zatajiť, lebo by ma hneď brali do nemocnice, ale to ja nechcem. Hold, ak ma trafí šľak, aspoň vy budete vedieť prečo. xD

Idem...

Aktualizácia 2:45 : Opravila som si tam pár chýb, keďže som si to po sebe prečítala znovu. (Ale len také veeeľmi viditeľné - čiarku som neopravila ani jednu. xD) No a ľudia, popravde... Nasmiala som sa trošku. Och, tak nakoniec táto kapitola nie je až taká hrozná, či?
Aktualizácia 2. 3:53: Našla som si ďalšiu chybu. xD Btw. Fest sa smejem. So spolužiakom už 4 hodiny vedieme veeeľmi zaujímavú konverzáciu. Samé dvojzmyselné narážky. Už si plánujeme spoločnú noc. xD Momentálne rozoberáme naše pyžamá. xD Ja viem, že vás to nezaujíma, ale nemôžem z nás. Och, do frasa... Počujem z chodby nejaké zvuky. Dúfam, že sa nezobudila moja máti, lebo jak hej... Dá mi za krk jak zajacovi! Nakoniec ma nezloží brucho, ale mama. =D

Chloe





"Angee," skríkla som z postele neunúvajúc otvoriť oči. Načo aj? Na to, čo chcem, vidieť nepotrebujem.
Počula som, ako sa odhrnuli závesy, do očí mi udrelo svetlo a tak som zasyčala.
"Čo chceš?" Jej, evidentne, naštvaný tón hlasu mal vo mne vyvolať pocit viny, že som ju vytiahla z postele. Ale... Nestalo sa tak. Buď nemám svedomie alebo je sakra niekde hlboko skryté.
Hold, ona sľúbila Pomfreyovej, že ak ma pustí do ´domácej liečby´, bude plniť každé moje želanie. Myslím, že teraz by si ona najviac želala, aby som sa vrátila, odkiaľ som prišla. Keď bola ´lachvata´, aby sme sa mohli po nociach spolu učiť na elixíry (Pretože som s Woodom po istom incidente - áno, narážam na olympijskú disciplínu Hod Masenovou do jazera - prerušila kontakty.), tak nech teraz pekne trpí. Ja som sa jej neprosila. Mne tam bolo v celku fajn. Žiadna transfigurácia, žiaden Snape... no jedným slovom: NEBO!
Až na to neprestajné sa dopovanie elixírmi, šibrinkovanie prútikom, odťahovanie závesov, prebúdzanie sa v tej najlepšej časti sna a vyhadzovanie Freda s Georgom, keď sme začali robiť čoro-moro. Madam Pomfreyovej však nikto nemohol zaručiť pokoj, resp. už si mohla za tie roky zvyknúť.
"Ešte dlho budeš na mňa takto zízať cez zatvorené ó-ó-oči?" s obrovským zívaním sa mi hodila na posteľ.
"Niečo som chcela, ale zabudla som čo."
"No ty si bohovská, to ti teda poviem," tresla ma do ramena štýlom uprav si svoj vankúš a uložila si naň hlavu.
"Máš pravdu, ale ty ma aj tak stále ľúbiš," hrane som si napľula na ruku, uhladila jej stojace vlasy a moja hlava spočinula na tej jej.
"Trúba," zasmiala sa.
"Hej, aj ja teba."
A takto svorne sme dospali zvyšok rána.

Prišiel obed, s ním nový elixír (Myslím, že Živých - mŕtvych ovládam aj odzadu.) a prišli aj zúfalé pokusy dievčat pohľadom zhypnotizovať mužské spoločenstvo po celej škole. Nerozumiem, prečo všetci vyšilujú kvôli nejakému blbému presladenému nadceňovanému vianočnému plesu. Jedna hlúpa tancovačka, kde sa všetci predbiehajú v tom, kto má lepšieho partnera či partnerku, slávnostný habit alebo účes. Deti v Afrike nemajú čo jesť a oni tu budú riešiť takúto banálnosť na n-tú. A tento svoj názor som vyjadrila aj pri stole.
"To hovoríš len preto, lebo ťa Cedric ešte nepozval."
"George, aj keby ma pozvali desiati Cedricovia, na ten ples nejdem. A keď už o tom hovoríme, s kým ideš ty?"
"Som rozpoltená osobnosť a moje ja by hlboko urazilo, ak by som sa nepozval, takže..." začal no prerušil ho hlasný kašeľ. Angeline práve zabehol kúsok mäsa, čo mala k obedu.
"Ja som si myslela..."
"Ash, ty radšej nemysli," Fred na mňa hodil ten svoj typický úškrn.
"Lebo v tvojom systéme myslenia, je viac systémov ako myšlienok."
"Díky, George. Hlavne, že vy dvaja ste dokonalí."
"Ako inak, cukríček."
"Nechci, aby som po tebe hodila ten šalát," nabrala som na lyžicu za hrsť mrkvy a napriahla.
"Nakŕm ma, ak to dokážeš."
Nebolo mi treba 2x hovoriť. Švacla som mrkvu rovno pred seba, na miesto, kde sedel George. No tá sviňa ryšavá sa uhla a schytal to nikto iný, než náš obľúbený Wood - a rovno do ucha.
Zvraštila som čelo, on sa na mňa mrzko pozrel.
"Aj tak dobre," pochválila som sa sama a pomädlila si ruky. Wood naberal červenú farbu a nozdry sa mu rozšírili.
"To bolo naschvál, že?!" zasyčal.
"Nebolo, ale keď tak premýšľam, som rada, že si to schytal ty," zaškerila som sa a do ruky vzala pohár s vodou, s úmyslom vyliať ho Georgovi za krk.
"Ani sa nečudujem, že ťa Diggory nepozval na ples."
"Čo tým chceš povedať?" vyštekla som a tresla pohárom o stôl tak, že jeho obsah vyšplechol všade okolo.
"Veď sa na seba pozri, Masenová, zistíš to."
"Ty sa máš čo ozývať!"
"Na rozdiel od teba, ja už partnerku na ples mám."
"A koho? Filchovu mačku?"
"Nie! Sh..."
"Držte vy dvaja konečne klapačky!"
Obaja sme sa na Freda prekvapene pozreli.
"Už nás nebavia tie vaše ustavičné hádky. Vyjasnite si to raz a navždy a prestaňte nás dusiť medzi vašimi spormi. Je vám to obom jasné?"
Wood a ja sme nič nepovedali a tak to zostalo až do konca obeda.

Vonku sa zmrákalo, vietor fučal a do okien vrážali snehové vločky. Pri pohľade na túto scenériu vám napadne len jedno: Ani škrota by vonku nevyhnali. Respektíve to napadlo mne. Obzvlášť sa netajím nechuťou k chladnejším ročným obdobiam, studenej vode, studenej posteli a pod. Premýšľam, že zo studených vecí mám najradšej studený čaj. Nie tú ľadovú žbrndu, ale pekne krásne vylúhovaný bylinková čaj, ktorý postojí minimálne hodinu.
A takýto čaj práve teraz zvieram v rukách. Šálka s chrabromilským levom, ktorý občas zachrípnuto zachrčí, pôsobila ako vzpružovač. Mala som ju najradšej. Ak čaj, tak jedine do tejto čiernej šálky. Mám ju už od prvého ročníka... To asi preto ten zachrípnutý lev.
Odvrátila som sa od okna a tuhšie sa zahrabala do flanelky o 4 čísla väčšej, než je potrebné.
Dvere na izbe sa otvorili.
"Tam vonku je ale kosa."
"A preto vonku v zime nechodím."
"Pokiaľ to nie je nutné," podotkla Angelina hrabajúc sa v kufri, odkiaľ vytiahla pančuchy a tielko.
"Ty sa ešte chystáš von?"
"My sa chystáme von."
"Tak to vám teda prajem pekné omrzliny."
Angee sa zasmiala a pozrela na mňa sponad obočia.
"Počkať," položila som šálku na nočný stolík, "tým MY si nemyslela seba, dvojčatá a plus nejakých iných v gatiach-snehu-chtivých bláznov, ktorým je stav ich obličiek natoľko ukradnutý, že s ním takto hazardujú?
"Takéto súvetie si so seba už dlho nedostala, gratulujem. Ale musím ťa sklamať. Tým MY, som myslela MY," ukázala na seba a na mňa.
"Neviem, kto ti podal takého mylné informácie, ale s ľútosťou ti musím oznámiť, že sa nezakladajú na pravde," nasadila som úradný tón a napravila si na nose geek okuliare. "A navyše," víťazoslávne som sa zasmiala, "som ešte stále chorá, tak čau, zlato. Mrzni si tam sama."
Z vrecka nohavíc vytiahla akýsi zvlhnutý kúsok papiera a pricapila mi ho na čelo.
"Čo to je?" stiahla som si ten sajrajt z hlavy a začala prerývane čítať. "Na základe predošlej dohody s profesorkou McGonagallovou ... vychádzku... metlobalový tréning... Pomfreyová... Čo to má, do frasa, byť?" Ešte raz som si očami prebehla celý text a zostala tupo civieť na stenu predo mnou.
"Ide s nami aj Sheila," hodila do mňa zimné oblečenie a asi tri deky. "Tak sa obliekaj, začíname o 10 minút," vyšla z izby a mňa nechala tak.
Môj mozog odmietal spracovať informáciu, ktorú práve dostal.
Po chvíľke som sa zúfalo pozrela von oknom, kde sneh padal v obrovských chumáčoch, zakňučala som, ale vyliezla z postele.
Keď som sa dovliekla na tribúnu a prútikom rozmrazila kúsok lavičky vedľa Sheily, tréning už dávno začal. Sheila si ma prezrela od hlavy až k pätám a zachichotala sa.
"Presne viem, na čo myslíš," zachrčala som a rozvalila sa na lavičku.
"Čo to máš na sebe?"
Čudujem sa, že povedala jednu súvislú vetu, lebo kútikmi jej mykalo ako bláznivé a od potláčaného smiechu ju dusilo.
"Kompletne?" nadvihla som obočie.
Prikývla a rozosmiala sa.
"Tričko, pulóver, mikinu, košeľu, bundu, pančuchy, troje ponožky, oteplené nohavice, čiapku, šál, dva páry rukavíc a tri deky."
"Nemyslíš si, že ti bude zima?" skríkol na mňa akýsi rozmazaný šarlátovo-červený fľak.
"No lebo vy ste ľadové medvede, to neznamená, že zvyšok sveta nemôže byť z levieho rodu," okríkla som ho.
Znovu som vytiahla prútik a namierila ho nad seba. Uzavrela som sa do akejsi nepremokavej, vetru odolnej bane.
"Prečo tu musíš byť?" ozvala so po chvíľke Sheila.
"V minulom živote som musela urobiť niečo sakra ohavné."
"Nie, ja sa pýtam vážne."
"Fajn... Ani netuším. Len tu proste musím byť a morálne ich podporovať, no myslím si, že Wood to svojimi predslovmi zvláda dokonale."
"Je dobrý, nie?" uprene hľadela na najvzdialenejšiu šarlátovo-červenú šmuhu.
Práve sa len po sluchu vyhol dorážačke, ktorú na neho omylom poslal Fred, vzápätí sa bleskovo presunul od ľavej obruče k pravej, kde (podľa potlesku zvyšných hráčov) zachytil prehadzovačku.
Je výborný hráč, to sa musí nechať. "Hej je."
"Ale nemáte sa veľmi v láske alebo sa mýlim?"
"Rozhodne máš pravdu."
"Ale prečo je to tak?"
"Neviem."
"Nevieš ironicky alebo..."
"Neviem naozaj."
"Vieš, že od nenávisti je len krôčik k láske?" zatrilkovala a žiarivo sa usmiala.
"POZOR!" skríkol Fred a pred očami som na okamih zazrela svišťajúcu dorážačku, takže som nestihla reagovať na Sheilinu poznámku. Panebože, radšej by som zožrala mydlo, než by som sa mala dať dokopy s Woodom. Fuj, je mi zle, len keď na to pomyslím.
"Vyšmykla sa mi pálka," pristavil sa pri nás a preskočil z metly na tribúnu. Za okamih sa k nám pridalo skoro celé družstvo, Wood frflajúc lietal pri hrane tribúny a chystal sa na ďalší predslov.
"Bol si výborný," predbehla ho Sheila. "Vlastne, všetci ste boli."
"Vďaka, ale to je len preto, lebo trénujeme. Za každého počasia, kedykoľvek sa dá, so zraneniami či bez nich. Je to zásluha tvrdej práce," odvetil Wood.
"Tak na dnes by ste mohli skončiť, nie?" zatiahla som podráždene. "Preleteli ste sa, prechladli ste, mne primrzol zadok k lavičke, vám primrzli trenky k metle, ja si myslím, že je najvyšší čas."
"Súhlasím," ozvalo sa zborovo a všetci sme sa začali dvíhať.
"Pokiaľ viem, kapitán som tu stále ja a JA som nepovedal, že tento tréning skončil. Takže láskavo nasadnite späť na metly a do práce! Je mi jedno, že niektorí z vás budú zajtra bez hlasu. Ak nebudete mŕtvi, v sobotu na zápase budete lietať ako najlepšie viete."
"Nepreháňaš to trochu?" prebodla som ho očami. "Je to len metlobal. Nejde o život."
"Len? LEN? Masenová, to že ty tomuto športu... nie, umeniu nerozumieš, je len tvoj problém. Dokonca by si nemala čo i len vysloviť jeho názov."
"Som lepší strážca, než ty triafač, Wood."
"Vážne? Dokáž to!"
"Fajn."
"Fajn."
"George, prihraj mi metlu," nastavila som ruku a čakala.
"Nechceš radšej Fredovu?"
"Fred, metlu!"
"Akú metlu? Ja nemám metlu. Kto ti natáral takú hovadinu? Ale myslím, že Angelina jednu metlu má."
"Merlin, Harry, daj mi metlu," začala som podupávať nohou a snažila sa rozhrýzť si spodnú peru.
"Ale... vieš. Je to Nimbus..." začal sa vykrúcať.
"Ak si myslíš, že ti ju zničím, tak ti sľubujem, že ti dám svoju."
"Lenže ja nechcem tvoju Kométu," zakňučal zúfalo Harry a skryl si Nimbus za chrbát.
"Kto ti povedal, že mám Kométu?" vzdychla som si. "Angelina, požičaj mi metlu, lebo vidím, že tuto páni sú veľmi ochotní."
Len sa na mňa usmiala a podala mi svoje Ometlo.
" A aby ste vedeli, v skrini mám zabalený novučičký Blesk." Nechala som chlapov vyvaľovať oči a vysadla som na metlu. Zamierila som si to rovno k obručiam a zastala som tesne pod strednou.
Wood sa na tribúne ešte stále dohadoval s chalanmi a sneženie medzitým začalo ustávať.
Ešte aj počasie mi praje, hoci v takomto oblečení bude moja motorická funkcia mierne oslabená. Špica!
"Tak čo, Wood?!" skríkla som. "Začneme už? Alebo máš strach, že ti naloží baba? Počkať... Ty máš strach, že ti zrazím hrebienok z hlavy ja, však?"
Vyskočil na metlu, chytil prehadzovačku a letel ku mne. "Ty máš veľa odvahy, čo?"
"Asi to tak bude."
"Len aby si po tom neplakala."
"To už nebude tvoja starosť," silene som sa usmiala, no vzápätí zvážnela. "Hrajme už."
"Ako si slečna praje." Preletel do polovice ihriska.
Koncentrácia, Ashley, koncentrácia. Nedaj sa za žiadnych okolností rozhodiť. Pamätaj, že takto ti dala naposledy gól Angelina, keď si u nej bola na prázdninách. Stačilo ti obzrieť sa za jej mamou, ktorá niesla čokoládový koláč a prehrala si. Teraz si to nemôžeš dovoliť.
Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Vietor úplne utíchol a tak som jasne počula približujúcu sa metlu. Otvorila som oči a on začal mierne zatáčať doľava, naznačoval strelu na ľavú obruč, ale na okamih som zazrela, ako jeho zrak spočinul na nechránenej pravej obruči.
Stále smeroval na ľavú obruč, keď zrazu vystrelil. Vrhla som sa prudko doprava a zachytila jeho strelu z blafáku.
Vyvalil na mňa oči a neveriaco pokrútil hlavou.
"Prekvapený?" zasmiala som sa.
"Šťastie začiatočníka," precedil pomedzi zuby a znovu odletel preč.
Zrazu sa otočil a nečakane vystrelil. Hodila som sa pred strednú obruč a chvostom metly vyrazila prehadzovačku preč.
Z tribúny sa ozýval nadšený smiech a potlesk.
"Aj teraz to bolo len šťastie?"
"Náhoda, číra náhoda."
"Wood, priznajme si, že si ma podcenil."
"Nikdy!"
"Raz na to príde... A ten okamih si vychutnám."
"Snívaj ďalej, Masenová."
"Nevrav mi, že premýšľaš nad ďalším blafákom. Wood, môžeš to skúšať hoc aj 1000x, mňa neprestrelíš. Dokonale poznám každý pohyb triafačov, každú taktiku, ktorú nasadzuješ. Mňa jednoducho neporazíš. Na to by si musel byť originál triafač."
"To usudzuješ len z troch striel? Masenová, do tretice všetko dobré. Hrajme!"
"Ashely, do toho! Ideš!" ozývalo sa z tribún.
Hlavou mi trhalo smerom k nim, ale nie... Ja sa musím sústrediť. Nesústredenosť je moja slabina a ja nedovolím, aby ju ten... ten oný, ktorý sa práve teraz hrá na triafača, využil.
"Koncentrácia!" zvrieskla Angelina, ktorá si zrejme všimla môj urputný boj so sebou samou.
Videla som, ako na mňa letí prehadzovačka, no v tom sa zdola ozval čísi hlas.
"Nevedel som, že zaškoľuješ nového strážcu, Wood!"
Lopta mi preletela okolo hlavy a zasiahla strednú obruč.
"Je akýsi slabý..."
"Flint, drž hubu a krok!" skríkol Wood a zletel dole k hŕstke zeleno-strieborných šálov. Videla som, ako aj zvyšok chrabromilského družstva letí dole.
Čo robiť? Zostať tu hore alebo sa ísť vadiť dole? Hore... dole... hore... dole... Sakra, idem dole, aspoň budem niečo počuť.
"...ale my sme ešte neskončili," sypal zo seba Wood.
"Lenže my máme povolenie od profesora Snapa." Flint sa so svojou bandou vyškieral na ostatných, no potom si všimol mňa.
"Ach, tak ty zaškoľuješ humusáčku. Veľmi milé. Naozaj."
Wooda zrazu zdrapili asi tri páry rúk a držali ho, aby Flintovi nerozbil papuľu. Neviem z akého dôvodu, ale Flintové slová ma netankovali. Len som nemo civela raz naňho, raz na Wooda, ktorý bol v tvári od zlosti červený ako paprika a chrlil na slizolinčanov samé nadávky.
"A ja som si myslel, že máš vkus, Wood. Ako vidím, kamarátiš sa so samou zberbou. Humusáci..."
"Pustite ma, nech mu rozbijem hubu!" reval Wood a Fred s Georgom ho pustili, pretože sa tiež pokúsili vrhnúť na Flinta, no Angelina, Harry a Alicia boli natoľko pohotoví, že ich stihli chytiť za golier habitu. Ja som tam len stála a hlava mi behala zo strany na stranu, ako keď sledujete tenisový zápas.
"A to nehovorím o tých ryšavcoch..."
"Čo...?" Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, čo som práve počula.
Metlu, ktorú som držala v rukách, som uchopila pevnejšie a vrhla sa dopredu s cieľom zničiť každý milimeter Flintovho tela.
"Ja ťa zabijem!" vrieskala som a bila ho drevenou rúčkou. Nikto sa ma nesnažil zastaviť. Bola som rozpálená do biela, pripravená zlynčovať toho prekliateho magora.
Nechali ma ho mlátiť hodnú chvíľu, no potom ma všetci odtiahli a pevne držali, pretože som sa stále pokúšala trafiť, už mierne napuchnutú, Flintovú tvár. "Je mi jedno, že budem do konca života po škole u Snapa, ja ťa aj tak zabijem!"
"To si vypiješ, humusáčka!" vysyčal a utrel si krv vytekajúcu z pery.
"Nech ma aj zavrú do Azkabanu, kretén!"
"Oľutuješ to..." kývol na svojich priateľov a odpochodoval do hradu.
Funela som ako lokomotíva, všetci ma ešte stále držali.
"Mala by si ísť za McGonagallovou," navrhla Angelina a stiahla zo mňa ruky. Jej príklad nasledovali postupne aj ostatní.
"A načo? Aj tak zhnijem v žalároch. Dobrá teta nič nenarobí," neveselo som sa zasmiala a sadla si do snehu. "Musela by to vidieť nejaká nezaujatá tretia strana, aby sa môj trest znížil na polovicu. Musel by to vidieť sám Lucifer, aby ma z tohto maléru dostal."
"Možno bude stačiť, že som to videl ja."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 26. června 2011 v 2:24 | Reagovat

VIANOCEEEEEEEEEEE!
Krásne, krásne, krásne! *tlieska* Ja fakt zbožňujem tvoje dialógy - akože vôbec som sa tu nerehotala o štvrť na tretiu ráno!

Dúfam, že si si to po sebe prečítala a zistila, že je to naozaj super :D
Inak na ten hrnček si ako prišla? Prosím si ho na narodeniny xD

Skrátka a jednoducho: vý-bor-né!

2 neowei neowei | Web | 26. června 2011 v 15:04 | Reagovat

:D :D :D suprová kapitola :-D
že to bol Dumledor , že ? :-D

3 Lilly Lilly | Web | 26. června 2011 v 15:15 | Reagovat

super =D zasmiala som sa len tak ďalej... proste perfektná kapitola... hej a aj ja som veľmi teplomilný človek :)

4 miselka miselka | Web | 26. června 2011 v 23:53 | Reagovat

dobrá kapitola hodí sa :-D

5 Alethea Alethea | Web | 27. června 2011 v 14:07 | Reagovat

Rendering-Noble! Ako sa opovažuješ pochybovať o mojej slizoli- .... slizolinčanstvivosti?! xD

6 Danka :D Danka :D | 27. června 2011 v 16:15 | Reagovat

noooo sánka dolu šéfe... super kapitola ..fakt :D len trošku krátka.. :P

7 Sofia P. Sofia P. | Web | 27. června 2011 v 16:22 | Reagovat

Krásne, úžasné, fantastické,... a čo ja viem aké ešte! Proste, píšeš skvele ;-)

8 S S | Web | 27. června 2011 v 19:24 | Reagovat

Naozaj by som sa nemala toľko smiať - už ma z toho bolia svaly na ksichte :D Ale fakt!
Čo ti na to povedať: skvelé, výborné, krásne, úžasné, fantastické, suprové, perfektné - proste, všetko toto už vieš :D Ale najdôležitejšie asi je, že je to úžasne vtipné! :D Ale tým takým inteligentným spôsobom, ak vieš, čo myslím :D

Inak, vďaka za komentár k tej mojej.. hovadine - aspoň si to niekto prečítal, aj keď je to naozaj veľmi zmätené a celkovo o ničom (toho som si vedomá).

9 Hayley Hayley | 28. června 2011 v 14:47 | Reagovat

Slečna... ja sa klaniam tvojmu humoru. ;-)
Táto kapitola bola brutálne vtipná. Asi ti tu idem skopírovať hlášky, ktoré ma dostali do kolien.
1."(Pretože som s Woodom po istom incidente - áno, narážam na olympijskú disciplínu Hod Masenovou do jazera - prerušila kontakty.)"
2. "Som rozpoltená osobnosť a moje ja by hlboko urazilo, ak by som sa nepozval, takže..."
3."No lebo vy ste ľadové medvede, to neznamená, že zvyšok sveta nemôže byť z levieho rodu..."
4."Preleteli ste sa, prechladli ste, mne primrzol zadok k lavičke, vám primrzli trenky k metle, ja si myslím, že je najvyšší čas..."
5."Akú metlu? Ja nemám metlu. Kto ti natáral takú hovadinu?..."
6."Ja ťa zabijem!" vrieskala som a bila ho drevenou rúčkou. Ja neviem prečo, ale tu som sa začala strašne smiať. Možno tá predstava, ako ho bije... :-D  :-D
Ale tak bolo tam toho ešte viac, ale už som ti aj tak dosť zatapetovala komentár, tak už prestanem. Tie tvoje dialógy sú husté! Fest ich milujem! :D A ten názov je špica!

Inak, to brucho nepodceňuj, nechceme o teba prísť, slečna. A kukaj, že nebudeš robiť krstiny. Narážam na ten tvoj rozhovor so spolužiakom. :-D  :-P

10 Nell Nell | Web | 29. června 2011 v 10:26 | Reagovat

Ňúúúúúúúúúúh, kapitola! A aká milená. :-D (Napadlo mi: "Konkubíny." "A aké škaredé." a teraz sa tu smejem. :D :D) A smiala som sa aj predtým. Ako už bolo avizované...si vtipné decko. :-D Základne som sa smiala už na tých tvojich editoch tam hore. :D Prosto skvelé to bolo celô. (:

11 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:01 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie