Flegma a klišé → 26.

9. září 2011 v 22:05 | Chloe |  "Mimo rezervácie"
Čaute!
Čo nové? Ja akurát to, že mám náladu ako na hojdačke... Smejem sa, vzápätí plačem, potom sa smejem, tancujem a potom zase revem. Ja viem, že plač mi Dema nevráti, ale keď ja si nemôžem pomôcť. Ešteže mám takých skvelých priateľov... =)
No toto nemá byť článok o mojich pocitoch. Mám sa vyjadriť ku kapitole.
Mám ju napísanú už týždeň a som s ňou relatívne spokojná. (Ak porovnáme tú poslednú, tak s touto som maximálne spokojná.) Možno nie je nič moc, ale mne sa páči, takže ak vám nie... Hold, nič s tým nespravím. Každopádne vám ďakujem, že chodíte na môj blog a čítate tieto kraviny, hoci ja vaše články nekomentujem. (Ale všetky poctivo čítam.)

Chloe





Neviem, čo som v tej chvíli cítila, ale rozhodne to nebol smútok. Bola som šokovaná a cítila sa ponížená, to áno, no nie smutná. Myslela som si, že tie filmové rozchody sú také aj v skutočnosti. Plné sĺz, hnevu, prosíkania, spytovania sa. Dievčaťu to rozorve srdce na kúsky a útechu bude hľadať v alkohole, v novom objekte, v nakupovaní alebo niečo podobné. Ja som nič z tohto neplánovala. Neplánovala som plakať, kričať ani piť. Sledovala som, ako sa tí dvaja ďalej vášnivo oblizujú a cítila, ako Oliverove ruky na mojom páse ochabli.
"Nerušíme?" zvolala som po chvíľke.
Cedric a Natalie sa od seba prudko odlepili a šokovane na mňa pozerali.
"Ashley, ja ti to všetko vysvetlím," začal si naprávať košeľu a odtisol Natalie ďalej.
"Nie som na nič zvedavá," odvetila som ľahostajne.
"Ona ma donútila!"
Natalie na neho prekvapene pozrela a už mu chcela niečo odvetiť, no nestihla to.
"S Oliverom tadiaľto len prechádzame. Nerada som vás vyrušila pri vašich..." zmätene som rozhodila rukami, "neviem, čo to chcelo byť, ale každopádne, myslím si, že si pochopil, že medzi nami je koniec. A úprimne? Je mi ťa ľúto, Diggory." Prešla som popri ňom, mávla na Wooda a vyšla z chodby.
*
Opierala som sa o zábradlie na Astronomickej veži a pozerala sa na padajúce snehové vločky. Niekedy si myslím, že sú to mŕtve duše, ktoré sa vracajú späť na zem, aby na nás aj takouto formou dohliadali. Studení strážni anjeli. Možno práve táto vločka, čo mi dopadla na rukavicu, je mojim anjelom. Prišiel ma pozdraviť a zaželať mi veľa šťastia. Kto vie? Ja ale verím, že áno.
"Si v pohode?" ozvalo sa zrazu za mnou.
"Úplne," pousmiala som sa a docielila tak prekvapený výraz na Woodovej tvári.
"Si si tým úplne istá?"
"Absolútne." Hovorím pravdu. Nemala som pocit, že vo mne niečo chýba, že som niečo stratila alebo mám srdce na tisíc kúskov. Ten sval bil pravidelne, nebol dôvod, prečo nebyť v pohode. Pre jedného chudáka sa predsa svet nezrúti.
"Si zvláštna."
"A ty si použil už trikrát na začiatku vety slovíčko si. A ty mi hovor, kto je tu zvláštny. A mimochodom... sakra, ja som urobila to isté s a."
Obaja sme sa rozosmiali. Nasledovalo to trápne ticho, ktoré ale nepotrebovalo byť prerušené. Bolo dobré, že nikto nič nepovedal, len sme sledovali padajúce vločky.
"Tak, aké máš plány na prázdniny?" Fajn, nevydržím držať ústa zatvorené.
"Rodičia idú do Álp a ja budem strážiť dom."
"Ako psík?"
"Presne... ako pes."
"Prečo nejdeš s nimi?"
"Ja na tieto zimné športy nie som. Mama chce netradičné muklovské Vianoce, no a ja do nich akosi nechcem zapadnúť."
"Ty nechceš alebo oni nechcú?"
"Ja."
"Aha."
"Aha?"
"Áno, aha. Čo viac by si na to chcel počuť?" povedala som so smiechom a všimla si, ako mu na vlasy padajú snehové vločky, ktoré sa vzápätí roztápajú.
"Čo ja viem? Trebárs: Prečo nechceš?; alebo: Mal si sa premôcť. Od teba by som čakal všeličo, len nie aha."
"Nie vždy s tebou musím komunikovať tak, ako si zvyknutý, Wood."
"Máš pravdu."
"Mám pravdu? Merlin, Wood. Hovoríš, akoby si dostal elektrický šok a v hlave sa ti to pomiešalo. Odkedy mám podľa teba pravdu? Ja ťa vôbec nespoznávam."
"Nie vždy s tebou musím komunikovať tak, ako si zvyknutá, Masenová," zatiahol pobavene a v očiach sa mu pohrávali šibalské ohníčky.
"Debil."
"To mi je kompliment, Masenka."
"Očakávala som, že ním poctíš aj mňa."
"Je mi zima," poškrabal sa po mokrých vlasoch od roztopeného snehu.
"Ďakujem," pokrútila som hlavou, zasmiala sa a šla preč.
*
"Čau, Sheila! Čau Angelina!" hlesla som v izbe a hodila sa na ustlanú posteľ s baldachýnom.
"Ako sa cítiš?" Obe naraz sa došuchtali ku koncu mojej postele a usadili sa tam.
"Pohodlne," zašepkala som a objímala vankúš.
"Ashley Olivia Masenová! Okamžite vyklop svoje pocity!" Angelina na mňa skúša najprv drsný hlas a neskôr sa možno uchýli aj k agresívnemu zákroku. Zoberie mi balzam na pery, potom ceruzku na oči a to najhoršie, čo bude môcť urobiť, je že mi zabráni dostať sa do kúpeľne a odtiaľ do postele. Počkať... ja už v posteli som.
"Fajn, chcete počuť moje pocity? Fajn! Viete, čo? Som totálne zdeptaná, že ma ten úbožiak podviedol s Natalie. Fakticky! Keby to bol urobil s... čo ja viem... s Katie Bellovou, sral to pes. Ale s Natalie? A navyše, budem potrebovať pinzetu, aby som si to svoje zlomené srdce vytiahla z pľúc, aby mi náhodou tie úlomky nespôsobili nejakú neviemakosatáchorobavolá chorobu. A tiež potrebujem kvantá vreckoviek a alkoholu. Spokojné?"
"Tie vreckovky viem zariadiť."
"Ona to myslela ironicky, Sheila."
"Takže žiadna ožran party?" prehodila si svoje dlhé husté vlasy na stranu a hrane si vzdychla.
"Tak vy by ste sa chceli obohatiť na cudzom nešťastí? A to si vy dve hovoríte kamarátky? No, tak to vám teda veľmi pekne ďakujem," hodila som po nich vankúš a skopala ich z mojej postele.
"Vážne si v poriadku?" opýtala sa Sheila ešte raz a zbierala sa zo zeme.
Prikývla som. "Keď tak nad tým premýšľam, myslím si, že som Diggoryho ani nikdy nemilovala. Asi to bolo len také: Merlin, ty si kus! Teba musím milovať, aj keby som nechcela."
"A na to som ja prišla, len čo som vás uvidela," zatiahla samoľúbo Sheila.
"Tak si si to nemala nechávať pre seba a rovno mi to povedať."
"No to určite. A ako som ti to mala podať?"
"Neľúbiš ho, nehodíte sa k sebe, je to debil. Rozíď sa s ním."
"A bola by si ma poslúchla?"
"Možno..." zamyslela som sa, "...áno."
"Hej, jasne. Už ti verím."
"Nemáš dôvod pochybovať o mojich slovách. Jednoducho si to mala skúsiť a zistila by si moju reakciu.
"Hej, rozbila by si je fasádu," zachichotala sa Angelina.
"Aj to by bola jedna z možností, ale nikdy nevieš, ako sa zachovám."
"Pravda."
"Idem na ples," dostala som zo seba prekvapivo rýchlo a neočakávane.
"Čo?"
"HO...!" zasmiala som sa. "Ja viem, je to trošku od veci, ale myslím si, že za to nič nedám, ak sa na plese objavím aspoň na občerstvenie. Pobavím sa na tom, ako ti George pošliape topánky, ako sa vyvinie dvojka Sheila-Wood a mnohé iné vtipné dvojice."
"My nie sme pár, Ashley."
"Ale pozval ťa na ples a ty si súhlasila."
"Keby ma pozval aj ten tlstý tretiak zo Slizolinu, tak budem súhlasiť. Som tu nová. Som vďačná za každú možnosť, ako zapadnúť."
"A keď už spomínate listy..." začala Angelina.
"My sme o žiadnych listoch nehovorili." Môj nechápavý výraz bol sotva prehliadnuteľný.
"Ty si bola od veci s plesom, ja môžem byť s listami." Vytiahla zo zásuvky nočného stolíka malú obáločku a podala mi ju. "Toto ti prišlo, zatiaľ čo si si odpykávala trest u Lupina."
Na vrchu obálky bolo drobným písmom napísané moje meno.
"Od koho to je?"
"Ashley, ja nečítam cudziu poštu."
"Ale stavím sa, že toto si čítala."
"Možno som trošku nakukla."
Otočila som obálku na druhú stranu a jej kraj bol natrhnutý. "Trošku?"
"Možno som chcela zistiť, či nie je od tej panej, čo ťa porodila. No a možno nešla tá obálka otvoriť a potom zase dať do pôvodného stavu. Alebo som to možno len nestihla napraviť, alebo za to všetko môže ta debilná sova a poškodila ju pri doručovaní."
"Vyberám si poslednú možnosť," povedala som so smiechom. "Takže neviete, od koho tá obálka je."
"Nie," povedali obe naraz.
S úsmevom na perách som otvárala obáločku a vytiahla z nej malý zelený papierik.

Pravá láska spočíva v tom, že človek viac miluje, než je milovaný.

Trikrát som si prečítala ten jeden riadok a nevedela, čo si myslieť. Je toto hlúpy žart od Diggoryho alebo od niektorého z dvojčiat? Čo to znamená? Je to nejaká šifra?
"Ženy, je zjavné, že ste to čítali. Je zbytočné vám to čítať znovu. Povedzte mi, čo je to za šifru..."
Ich blažený výraz sa razom zmenil na pobavený. Slova sa ujala Angelina. "Ty si naozaj taká tupá alebo to iba hráš?"
"No tak mi, ty múdra, vysvetli, čo tento odkaz znamená. Nie je tu nikto podpísaný, tie slová mi nedávajú zmysel a nijakú šifru tam zatiaľ nevidím."
"Ty si skutočne tupá, Masenová. Toto nie je žiadny kódovaný odkaz. Toto je lístok, na ktorom ti niekto nepriamo vyznáva lásku," poklopala mi po čele a začala sa smiať.
"Fakt vtipné, Johnsonová," zaškerila som sa na ňu, skrčila lístoček aj s obálkou a hodila ich do nočného stolíka.
"Čo si to urobila?" opýtala sa Sheila zdesene, vybrala lístok a začala ho narovnávať.
"Daj mi ho," nastavila som ruku a ona mi ho doň, rovný, položila. "Teraz pozorne sleduj," opäť som papierik skrčila a urobila z neho maličkú guľôčku, ktorú som opäť hodila do zásuvky. "Dúfam, že si toto kúzlo zachytila, pretože ho už nemienim opakovať." Povedala som to možno viac podráždene, ako som to v skutočnosti myslela, no Sheila odpochodovala na svoju posteľ a odtiaľ na mňa gánila.
"Práve som sa rozišla s chalanom, o ktorom som si myslela, že je kráľ sveta. To, že tento fakt beriem totálne flegmaticky ešte neznamená, že sa to nestalo. Myslíte si, že chcem čítať nejaké blbé lístočky od... neviem koho a že budem žiariť od radosti, že ma niekto tajne miluje alebo podobné kraviny? Nie, na toto ja nie som, vážené. Nebudem čítať, nebudem ani počúvať, nie to ešte myslieť na lásku. Dosť, stačilo! Čo ti láska prinesie? Zabité večery, kedy musíš počúvať o geniálnom hráčovi metlobalu alebo o novej finte, ktorú preslávil nejaký oný, alebo o tom, ako je Bystrohlav lepší ako Chrabromil? Omyl! Stačilo. Žiadna láska, žiadni chalani, žiaden metlobal," prudko som buchla do vankúša, až sa Louie, môj spiaci kocúr, zobudil. Nesúhlasne zamňaukal a zliezol z postele.
Na okno odrazu zaťukala čiasi sova. V zobáku držala malú obálku. Angelina sa postavila a šla jej otvoriť okno.
"Ashley, to je pre teba."
"Vyhoď tú sovu aj s tým lístkom von."
"Ale..."
"Merlin, proste do nej strč a zhoď ju z tej podokenice."
"Teraz si fakt tupá, Masenová," škaredo na mňa zazerala. "Otupuje ťa vlastná pýcha a hnev. Patrilo by sa aspoň pozrieť, čo ti niekto píše. Možno sa aj podpísal, ale ty to nezistíš. Možno je to tvoja životná láska, ale ty to nezistíš, pretože si zaslepená hnevom..."
"Proste tú zasranú sovu vyhoď aj s tým lístkom!" zrevala som na ňu a zatiahla záves na posteli.
Počula som ako sa okno zatvorilo, Angelina niečo položila na môj stolík a zhasla svetlo. Oči sa mi odrazu naplnili slzami. Jedna za druhou sa predierali von a nech som sa snažila ako som chcela, neprestali tiecť.
"Angee," ozvala som sa po chvíľke roztraseným hlasom, "prepáč."
"To je v poriadku Ash," povedala tiež hlasom poznačeným slzami.
Ľutovala som, že som na ňu tak kričala. Je to moja najlepšia priateľka a ja... ja som fakt tupá.
Vystrčila som ruku popod záves, na stolíku nahmatala malý papierový obdĺžnik a spod vankúša vytiahla prútik. "Lumos!" V obálke bol modrý papierik.

Človek nemusí vlastniť to, čo miluje. Skromnému človeku stačí, že to milované existuje.

Ja... naozaj neviem, čo si o tom myslieť. Opäť bez podpisu, opäť také to básničkové klišé. Možno ak sa na to vyspím, pochopím pravý význam týchto slov. Ráno určite všetko dá zmysel.
Tentoraz som lístoček pekne vložila späť do obálky a opatrne ho položila do nočného stolíka.
"Nox," zašepkala som. Ráno mi bude všetko jasné.
Dúfam...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Danka :D Danka :D | 9. září 2011 v 22:41 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeej :D konečne :D teším sa ... :D

2 Alethea Alethea | Web | 9. září 2011 v 23:51 | Reagovat

Ráno bude jasná tak jedine obloha... Wood? Alebo? Wood?
Kapitola je úplne super :)

3 Lilly Lilly | Web | 10. září 2011 v 12:51 | Reagovat

páni, klobúk dole fakt je to dobré, som sa smiala a ku koncu plakala a proste perfektné...

4 neowei neowei | Web | 10. září 2011 v 13:10 | Reagovat

wood, wood, wood, wood !!!!! :-D

5 S S | Web | 10. září 2011 v 13:47 | Reagovat

Ja viem, že som ti to už určite spomínala, ale - neskutočne zbožňujem tvoj štýl písania! <3 Inak je to naozaj pekná kapitola :)

6 S S | Web | 11. září 2011 v 15:12 | Reagovat

Nemáš zač, ja rada poteším ľudí, ktorí si to zaslúžia :)
Oh a, kde bývam? Pri Poprade :D A nie, nie je to osobná otázka, pretože odpoveď 'pri Poprade' je dosť obšírna a máš z nej na výber toooľko možností :D

7 Siimii Siimii | Web | 17. září 2011 v 19:02 | Reagovat

úžasný blog :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie