
(+ 7. september 2011)
V živote človeka je istý okamih, kedy si povie: Čo som komu urobil? Prečo sa všetko zlé stane len mne?
Hnevá sa, no ani len netuší, že si o pár hodín uvedomí, že to, čo sa udialo, mu bude pripadať úplne malicherné a detinské. Pozerá vynikajúcu komédiu, smeje sa... odrazu zazvoní mobil. Krátka esemeska od kamarátky: "Pozeráš správy?"
S úsmevom na perách odpíše: "Nie... Nebodaj som v nich. A to som si myslela, že ma nikto nevidí. xD"
Prepne kanál a pozerá. Odrazu jej dôjde, že sa udialo niečo zlé. Niečo veľmi zlé pre človeka ako je ona a tisíce ďalších. Padlo lietadlo... padlo, a s ním aj celý hokejový tím.
Z očí sa jej začínajú valiť potoky sĺz, ktoré nejdú zastaviť. Po hodine výdatného plaču si uvedomí, že má krvavú celú tvár aj oblečenie. Vôbec netušila, že sa jej spustila krv z nosa. Pred očami má stále len to drobné písmo hovoriace, že legendy sú mŕtve. Utrie slzy, umyje tvár a pred zrkadlom si plná odhodlania povie: LEGENDY NIKDY NEUMIERAJÚ!
A má pravdu... Má ju, a ona to vie. Uvedomuje si pravdivosť vlastných slov. Spomenie si na všetky tie krásne chvíle, ktoré strávila pri sledovaní legiend. Na fľakatej tvári sa jej usadí uplakaný úsmev. Telo odíde, ale spomienky a činy, tie zostanú navždy.


















































OCh, ja keď som sa to dozvedela nechcela som tomu veriť. A keď sa vravelo, že to jeden prežil do poslednej chvíle som dúfala že Paľko. No plačem ešte stále..Ale máš pravdu legendy nikdy neumierajú :-( :-( :-(