Lenivá, no hrdá → 28.

31. října 2011 v 21:32 | Chloe |  "Mimo rezervácie"
"...This is Halloween, everybody make a scene
Trick or treat till the neighbours gonna die of fright
It's our town, everybody scream
In this town of Halloween..."

Ľudia, Halloween je. Práve v takýto deň neznášam, že žijem na Slovensku. Tento sviatok milujem, seriózne, ale čo z toho, že na Slovensku sa nedá nejak oslavovať. Premýšľam, že na budúci rok niečo poriešim a zájdem si na Halloween do Anglicka (aspoň), hoci ten americký je neskutočný. Mám tam kamoša a teraz ho ozaj ľutujem. Je to tiež jeho najsamnaj sviatok a on ho prežije v lietadle z Chicaga do Calgary. Má smolu chlapec, ale keď hraje hokej a má zápas, nemôže si vyberať.

No asi by som sa mala začať vyjadrovať ku kapitole. Ale čo vám budem klamať?! Nejak extra ju nemusím. Bola písaná nasilu, doslova som ju znásilnila, pretože som sa v predchádzajúcich kapitolách zamotala a teraz sa potrebujem rozmotať. A jedine takáto násilná postupnosť - nepostupnosť mi napadla. Tak ma preto nebite dobre? Ja som vám to chcela dať ako darček, tak si to vážte. xD Všetko z lásky...





"Čo to robíš?"
"Snažím sa nadviazať spojenie s mimozemskou civilizáciu."
"A stojka na hlave ti v tom má akože pomôcť?"
Otvorila som oči a zadívala sa na postavu hore nohami. "Možno áno, možno nie."
"Ty si naozaj myslíš, že keď budeš stáť nohami hore, tak nadviažeš spojenie?"
"O tom, kto je tu hore nohami, by sa dalo polemizovať, Hawkinsová," sťažka som vydýchla a prekotila sa chrbtom na posteľ.
"Spojenie nevyšlo?" uškrnula sa a prešla k skrini.
"Ale čoby! Vyšlo, len nikto nebol doma."
"Skúsiš to nabudúce. Teraz mi pomôžeš so šatami." Zo skrine vytiahla zo sedem vešiakov, na ktorých viseli šaty rôznych farieb. Vystrčila mi ich pred oči. "Poslala mi ich mama. Vyberala ich z nejakého katalógu, tak chcem vedieť, ktoré mi odporúčaš."
Pretočila som očami. "Najskôr si ich obleč, až potom sa ma pýtaj na názor. Ale tie ružové si určite neber!" zvolala som za ňou, keď kráčala do kúpeľne aj s celou garderóbou. Cez izbu preletela obrovská ružová cukrová vata a pristála pri skrini.
Medzitým, ako sa Sheila prezliekala, som sledovala vrch baldachýnu a premýšľala, ako z neho urobiť nejaké nositeľné šaty. Jediné čo mi napadlo, bolo zamotať sa doň a hodiť sa do jazera. A pre istotu si so sebou pribaliť aj nejaký cementový blok.
"Čo hovoríš na tieto?"
Premerala som si ju od hlavy až k pätám. "Vyzeráš ako zhnitá broskyňa.
Vypleštila na mňa oči, no odpochodovala späť.
"Príliš krátke," odvetila som, len čo som zazrela jej vykúkajúce stehná.
"Nezaujímavé," znela ďalšia moja odpoveď na akýsi sivý model. "Konzervatívne... Otrasná farba," pretočila som oči v stĺp a unavene si zívla.
"Toto sú predposledné šaty, už mám len zelené. Ak mi aj na tieto povieš, že sú ohyzdné, tak ťa oskalpujem," zvolala namosúrene, určite sa práve navliekajúc do šiat.
"Poslúž si."
O chvíľku vyšla z kúpeľne, na sebe majúc dlhočizné voľné šaty lesklej čiernej farby. Na ramenách mali veľké strieborné spony, vrch bol zdobený striebornou potlačou a pod prsiami striebornou šerpou. Výstrih do V-éčka, zadný diel skosený do jedného ramena. Celý strih tak trochu pripomínal antické bohyne, len v tmavej farbe. Veľmi pekné, ale niečo mi tam chýbalo.
"Tak?"
So zdvihnutým obočím som sa postavila z postele a šúchala sa k nej. Vyzerala vydesene, no ani sa nepohla. Kľakla som si k jej nohám, chytila spodný lem šiat a prudko ním trhla dohora.
"Si normálna?!" zvrieskla na mňa. "Ak sa ti tie šaty nepáčili, mala si mi to rovno povedať a nie obtrhať ma ako pes."
Postrčila som ju k zrkadlu. "Nie je zač."
Sledovala som, ako sa jej čelo rozjasnilo, keď jej konečne doplo, že ten rozparok, ktorá som jej takto spontánne a elegantne urobila, dodal šatám ten sexy šmrnc, ktorý im chýbal. Na tvári sa jej usadil blažený úsmev. "Je to sila!"
Žmurkla som na ňu a vrátila sa na posteľ.
"Mám pomôcť s výberom aj tebe?" zvolala z kúpeľne.
"Netreba," zatiahla som znudene a znovu skúmala ťažký záves.
Uvedom sa, Masenová. Sama vieš, že toto by si na seba nikdy nenatiahla, neviem, koho chceš oklamať, ale vzdaj to.
Prečo si jednoducho nepožičiaš nejaké šaty od Sheily?
Prečo asi?! Jediné čierne a vcelku nositeľné šaty si vzala ona.
A čo si niektoré z nich prefarbiť a upraviť? Veď v noci by si to zvládla.
Na to potrebujem čarodejníka.
Veď ty si čarodejníčka.
Ale ja potrebujem dobrého čarodejníka.
Merlin, veď ja sa bavím sama so sebou! Spamätaj sa už konečne!
Vyskočila som z postele a namierila si to do Astronomickej veže. A čo som tam robila? Dalo by sa to povedať aj sprosto, ale som kultivovaná dáma, ktorá sa zdržiava vulgarizmov... HA-HA!
Takže som tam robila figu...
Sedela som na studených schodoch a čumela do blba.
Možno... ak by sa mi podarilo dostať sa do bystrohlavských spální a čmajznúť im ten modrý baldachýn a v slizolinskej spálni sa dopracovať k striebornej šerpe, čisto teoreticky by sme spojením chrabromilskej rubínovej aj niečo zosmolili. Ale to sú len číre dohady.
Som hladná, asi pôjdem na večeru. S plným žalúdkom sa vraj premýšľa lepšie.
*
Riaditeľ rozhodil rukami, a tak ako na začiatku roka, prehovoril zosilneným hlasom: "Dobrý večer! Som rád, že ste všetci tu. Mojou milou povinnosťou je oznámiť inštrukcie ohľadom Vianočného plesu. Tak, ako po minulé roky sa plesu môžu zúčastniť iba žiaci od štvrtého ročníka." Po týchto slovách sa ozvalo mohutné bručanie a výkriky nesúhlasu. "Pre mladších študentov bude v Rokvillskej stanici pripravený Rokfortský expres, ktorý ich po skončení metlobalového zápasu," teraz sa zas ozývali bojové pokriky, smerujúce od chrabromilského a bifľomorského stola, "dopraví na stanicu King´s Cross. Starší študenti, ktorí sa nechcú alebo nemôžu zúčastniť na plese, môžu odcestovať spolu s nižšími ročníkmi alebo počkať svojich priateľov do rána v priestoroch hradu a následne ráno odcestovať v ich spoločnosti so zvyškom školy." Teraz určite hovoril o mne...
"Som rád, že tento rok nikto z vás v hrade neostáva, hoci jeho stálym obyvateľom budete určite chýbať." Takmer bezhlavý Nick súhlasne pritakával a hlava sa mu pritom nebezpečne kolísala.
"A teraz už konečne dobrú chuť!"
Na stoloch sa objavilo jedlo z kuchyne a všetci sa doň pustili.
Čo sme si z tohto príhovoru vzali? Že so sopliakmi rozhodne necestujem. To radšej budem sedieť v klubovni a levitovať uhlíky v kozube.
"Hej, Ashley!" skríkla na mňa Angelina od vzdialenejšieho miesta, kde sedela s celým metlobalovým tímom. Určite preberali nejakú novú taktiku.
Nechcela som na ňu revať od kraja stolu, tak som len mykla hlavou.
Pochopila... Z vrecka vytiahla zdrap pergamenu, namierila naň prútikom a o pár sekúnd mi ho hodila.
Tak aké šaty si si vybrala?
Aj ja som vytiahla prútik a na pergamene začali naskakovať slovíčka:
Nechaj sa prekvapiť...
Hodila som jej ho a už som na ňu viac nepozrela, čím som jej dala najavo, že som dohovorila. Chytila som do rúk príbor a konečne sa pustila do sekanej.
*
"Vstávaj!" zarevala mi Angelina do ucha.
"Neviem, prečo by som mala."
"Lebo o chvíľku začína zápas a chceš ísť na raňajky."
"Jediné, čo teraz chcem, je svätý pokoj, tmu a túto teplú posteľ. Môžem ti okašľať aj nejaké raňajky."
"No zápas neokašleš."
"Hrám? Nehrám. Je vonku zima? Je! Budem sa nudiť? Budem. Budem naštvaná? Budem. Budeš na mňa naštvaná, ak budem naštvaná? Budeš! Tak ma nechaj spať, Johnsnová. Je to výhodné pre obe strany."
"Ty si fakt debilná, Masenová," zatiahla naštvane a už som len počula, ako zatresla dvere.
"Mala si ju poslúchnuť," ozvala sa Sheila a sadla si na koniec mojej postele.
"Nezačínaj ešte aj ty," potiahla som plný nos.
"Prečo si taká...." začala.
"Lenivá?" zatiahla som. "Ja si to priznám. Som to najlenivejšie dievča pod slnkom a čo?!"
"Naozaj nejdeš na raňajky?"
"Ani na ten blbý zápas."
"Necháš si ujsť, ako chalani zhodia Diggoryho z metly?"
"Nahraj mi to."
"Prechádzaš si nejakým obdobím vzdoru?"
V krku ma zaškrabalo a prudko som zakašľala. "Som chorá, z tejto postele nemienim vstať, až do odchodu Rokfortského expresu. Ak to niekto nedokáže pochopiť hneď po prvom počutí, nemienim sa tým ďalej zdržiavať."
Stiahla obočie a vzdychla si. "Ale na ples ideš, však?"
"Nie."
"Čože?"
"Ja nikam nejdem."
"Čo? Ja som ťa asi dobre nepočula."
"Tak odezírej! Ja nejdem!" Nie, vôbec nevyužívam hlášky z filmov a rozprávok.
"Ak si to všetko premyslíš, tak nás nájdeš na ihrisku. Budeme v tej červeno-zlatej tlupe," zatiahla mi záves a vyšla z izby aj ona.
Pretočila som sa na bok, perinu vytiahla až k ušiam a po chvíľke, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia, som zalomila.
Prebudil ma až rev šíriaci sa z tribún. Aj cez zatvorené okno bolo počuť nadšený krik fandiacich študentov miešajúci sa s hlbokým bručaním, ktorý mal isto nenávistný podtón prameniaci z bifľomorských tribún.
Je už Diggory na ošetrovni alebo si to chalani nechávajú až na samý koniec? Niečo ako čerešnička na torte... Neviem.
Oči ma bolia, nos mám plný a napriek tomu, že som sa pred pár minútami zobudila, by som najradšej znovu spala. Začínam byť chorá práve dnes... Deň pred prázdninami a to, že od zajtra nebudem mať kde spať, to je len bonus. A čo ak by som hneď po zápase zašla za McGonagallkou a povedala jej, že chcem ostať v hrade? Bola by schopná odmietnuť moje naliehanie, že v naozaj musím ostať? Keď tak nad tým premýšľam... nebola. Naozaj by som za ňou mala ísť. No a čo, že budem v hrade sama... veď fakultní duchovia sa potešia. Dobre, s Krvavým barónom nevychádzam excelentne a Zloduch vie byť niekedy fakt zloduch, a Nick mi vie ísť niekedy riadne na nervy, no čo ja viem? Vždycky by to bolo lepšie, ako spať pod mostom. Izba len pre mňa, v klubovni žiaden hluk, vo Veľkej sieni sa roztiahnuť po celom stole, nemusieť znášať posmešky či iné hlúpe reči... To je ako vysnený týždeň, nie?
Nie je, do frasa... Čo si budeme klamať.
Spod vankúša som vytiahla prútik, namierila ho na okno a to sa otvorilo. Hoci je ihrisko od chrabromilskej veže dosť vzdialené, doľahol ku mne prenikavý veselý hlas patriaci Leemu Jordanovi.
"Johnsonová prihráva Bellovej, skvelý úder od Georga Weasleyho, no dorážačka prekvapivo minula svoj cieľ. Prehadzovačku má stále Bellová, útočí na ňu Rickett a snaží sa ju zhodiť z metly. HEJ, TY KRETÉN! Prepáčte, pani profesorka..."
Áno, starý dobrý Lee. Metlobal bez neho je fakt nuda.
"Chrabromil skóruje! A máš to ty... milý bifľomorský hráč, ktorému neviem prísť na meno, lebo sa snažil zhodiť Katie z metly. Bolo to dostatočne slušné, pani profesorka?"
Nezdržala som sa. Vybuchla som do hurónskeho smiechu.
"Takže je to 70:20 pre Chrabromil."
Nóó, vyhrávame. Človek by si nemohol priať viac.
"Zdá sa, že Diggory zbadal niečo, čo Potter nie."
Prosím? Diggory je ešte stále na metle? Dobre počujem?
Na nohy som si rýchlo obula čižmy, nahodila na seba kabát a vyletela som z izby.
Chcela som byť na tribúne čo najskôr, preto som nešla po vyšliapanom chodníku, ale brodila som sa vysokým snehom popri skleníkoch. Na ihrisko som prišla mokrá, zadýchaná a pľúca som si išla vykašľať.
Ešte ju nechytil - myslím zlatú strelu - myslím Diggory.
"Chrabromil opäť zvyšuje skóre! 80:20."
V dave som zbadala Sheilu a tak som sa ponáhľala k nej. Keď ma zbadala, usmiala sa na mňa a ďalej nič nerozpitvávala.
"Potter zazrel zlatú strelu, vrhol sa za ňou a Diggory na chvíľu nevie, čo sa deje. Díva sa niekam do hľadiska, zatiaľ čo Johnsonová mieri na bifľomorského strážcu Fleeta, ktorý prehadzovačku zachytil."
Keď som si uvedomila, čo Lee hovorí, pozrela som sa na Cedrica. Naše pohľady sa na okamih stretli. Až z päty som vytiahla ten najviac posmešný úsmev, aký som len vedela. " DIGGORY JE SRÁČ, WOOD JE BOH!" Zvrieskla som na celé hrdlo. McGonagallka sa na mňa prekvapene pozrela, Sheila sa začala smiať, no potom skandovala so mnou a spolu s nami aj celý Chrabromil.
"DIGGORY JE SRÁČ, WOOD JE BOH!"
"Spinnetová Bellovej, Bellová späť Spinnetovej - skvelé dievčatá... Talentované a atraktívne. Tak ako ja... Stále nerozumiem, prečo ma obe odmietajú...
"Jordan!"
"Prepáčte, pani profesorka."
Celým ihriskom sa rozliehalo moje "bojové" heslo, až kým ho neprehlušil ešte väčší a radostnejší rev.
"POTTER MÁ ZLATÚ STRELU!"
Potom som už nepočula vôbec nič. Do uší mi prenikol neskutočný krik radujúcej sa Sheily, ktorá skákala, rozhadzovala rukami a ťahala ma dole, kde sa už v tlupe objímal chrabromilský tím.
Trošku možno nerozumiem, prečo sa tak tešia. Veď ešte nevyhrali pohár, tak načo tá veľká radosť? Ale fajn, dobre... Nechala som sa zatiahnuť do objímajúcej sa bandy a tvárila som sa, že som radosťou celá bez seba, tak ako oni.
"Prepáčte, že ruším túto vašu radostnú chvíľku," nedalo mi, "ale môžete mi vysvetliť, ako je možné, že Diggory zostal na metle?"
Wood sa začal smiať. "Myslím, že tým tvojim pokrikom si ho z metly z hodila a ešte si mu aj vyťala pár faciek. Ver mi, na tento zápas nikdy nezabudne a my to oslávime na plese!"
Samoľúbo som sa usmiala. Mal pravdu. Ten pokrik bol lepší ako nejaký pád z metly, ktorý by za mňa zapríčinil niekto iný. Toto som urobila sama. HA! Som na seba hrdá...
So smiechom som sa potľapkala po pleci.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 31. října 2011 v 22:02 | Reagovat

Dúfam, že ten výlet do Anglicka zahŕňa aj kráľovské veličenstvo tvoju sestru! Inak ťa vydedí! :D

Ha-ha, ten Wood teda musel čumieť! :D Masenová mu to nandala :D
Nebola to až taká zlá kapitola :) Teším sa na ďalšiu!

2 Alethea Alethea | Web | 31. října 2011 v 22:05 | Reagovat

DIGGORYMU! xD

3 Alethea Alethea | Web | 31. října 2011 v 22:06 | Reagovat

teda akože Diggory musiel čumieť... Ja som už inak vadná :D

4 Sendy Sendy | 2. listopadu 2011 v 14:54 | Reagovat

ten bojový pokrik nemá chybu.... =D... a podľa mňa si sa dobre rozmotala.... nijaké priveľké skoky som nezaregistrovala... =D... ale to bolo možno iba preto, že som to čítala v polospánku... =D

5 Danka :D Danka :D | 2. listopadu 2011 v 16:42 | Reagovat

nooo :D čo dodať :D simply amazing :D

6 aurora aurora | Web | 7. listopadu 2011 v 15:33 | Reagovat

jeee novaa kapitolaa a takaa smiešnaa :D :D si nevšímaj mi hrabe pravidelne :-D haluuz s tyym diggoryym :-D

7 lucka L* lucka L* | Web | 7. listopadu 2011 v 19:22 | Reagovat

dobrýýý deň slečna :) ja viem, ale ja žijem naozaj...už som niečo porobila na blogu a prepač že som sa neozvala skôr :( ved čítaj na blogu..... dufam ze sa mas dobre :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie