Skúšky a zmarený televízny program → 27.

3. října 2011 v 20:47 | Chloe |  "Mimo rezervácie"
Sevaste!

Niežeby o niečo išlo... ale tak lenivú osobu ste ešte nevideli. Mala by som so sebou niečo robiť. Ale keď mne sa ani to nechce. Len by som spala, pinkala hokej alebo spala. xD Toť zhrnutie mojej existencie. O škole sa nejdem vyjadrovať, lebo by som len nervy chytila...

Túto kapitolu mám napísanú už dobré dva týždne, ale načo by sme ju pridali, však? Začiatok sa mi nepochopiteľne prekvapivo páči, ale ten zbytok... Sral to pes! Pochopte, že som sa potrebovala niekam dostať a rýchlejšie a debilnejšie to nešlo. Áno, moja genialita nemá hraníc!
Taktiež si nevšímajte tú netradičnú snape-ácku hodinu a tie divné skúšky, len som cez to potrebovala akosi preplávať, no o nohy sa mi zachycovali riasy a iná háveď. Takže je to debilita na n-tú.
Ak by ste chceli vedieť, tak ďalšiu kapitolu ešte ani premyslenú nemám, takže jej wordová verzia je v ničote. Juchú!! xD Fajn, tak to juchú nebolo na mieste.

Hey, ináč som rada, že sa vám tá mŕtvolná biela páči. Nečakala som to. xD A taktiež ďakujem, že moje debility čítate a komentujete, a všetko tomu podobné, aj keď ja sa k ničomu nemám. Sooooo... Dobre, dohovorila som.

Chloe





Zaregistrovala som akýsi hlas zo záhrobia, ktorý šepkal niečo, čo sa podobalo slovu vstávať. Tichý vzdialený šepot... Démonický a po piatom opakovaní aj otravný.
"Vstávaj!" Hlas bol čoraz hlasnejší a naliehavejší.
"Kto si?" zamumlala som.
"Diabol."
"Vďakabohu!"
"Ty si vadná, Masenová. Tušila som to, ale teraz sa mi to potvrdilo."
"Zalez, Hawkinsová!"
"Veľmi rada, ale dostala som bojovú úlohu. Mám ťa zobudiť skôr, ako zaspíš na skúšky."
"To je veľmi inteligentná veta, slečna."
"Takže už si hore?"
"Mám zavreté oči, takže nie, nie som."
"Ale komunikuješ so mnou."
"Som veľmi talentovaná. Dokážem komunikovať počas spánku. To je veľmi dobrá a užitočná vlastnosť."
"Tak vstávaj, dobre?"
Zvraštila som nos a otvorila oči. Nado mnou stála Sheila s pobaveným výrazom v tvári. "Spokojná?"
"Ešte by to chcelo, aby si sa postavila z postele."
"To chceš odo mňa akosi veľa, nezdá sa ti?"
"Ani nie."
Pomaly som spustila z postele jednu nohu a dotkla sa ňou zeme. "Stačí?"
"Skús vytiahnuť aj tú druhú a odlepiť zadok."
"Nie som si istá, či má tá posteľ pustí."
"Bude musieť."
Dobre, kapitulovala som. Zdĺhavým procesom som sa vyhrabala z postele. "Už si spokojná?"
Prikývla, otočila sa na päte a vyšla z izby.
Podišla som k zrkadlu a znepokojene sa poškrabala po čele. Vlasy mi stáli na každú stranu, ofina na tom bola najhoršie. Postavila sa do tvaru koruny Sochy slobody. Asi by som si ju mala namočiť. Hej, presne to teraz pôjdem urobiť a potom sa pôjdem pozrieť na tie poznámky z elixírov a transfigurácie. Alebo sa na to vykašlem. Myslím na poznámky. S učením to netreba preháňať. A je to len polrok. Nič sa nedeje...

*
"Dnešné teoretické skúšanie bude nevšedné. Budete si klásť otázky medzi sebou," Snape sa prechádzal okolo každej lavice a prepichoval nás pohľadom. "Masenová, vyberte si niekoho," zamyslel sa a očkom hádzal po slizolinských študentoch.
"Vyberám si Georga Weasleyho."
"Položte mu otázku."
"Veritaserum."
"Otázka ma znieť ako otázka, Masenová."
"Veritaserum?" zatiahla som znudene.
Nozdry sa mu rozšírili, no zostal ticho...

*
"Spravili ste?" opýtal sa nás pri obede Wood.
"Elixíry určite. No a ohľadom transfigurácie... Ak si McGonagallka nevšimla to moje chlpaté uško na šálke, Fredov budík, ktorý nezvonil, ale krákal a Georgovu chodiacu vázu, tak sme prešli." Hovorila som to tak nehorázne flegmaticky, že jeden by si myslel, že klamem.
"Tak to vám gratulujem," povedal so smiechom a teatrálne zatlieskal.
"Autogramy až na letisku..."
*

"Vieš o tom, že je dnes posledný tréning pred zápasom, však?" George ma strčil do ramena tak, že ma až odhodilo a na jeho tvár sa usadil jeden z nespočetného množstva nevinných ksichtov.
"Vedela by som o tom, aj bez toho úderu," šúchala som si ruku a nepekne naň zazerala. "Ak tam budem mať modrinu, si mŕtvy, je ti to dúfam jasné."
"Chcel som mať len istotu, že si to naozaj zaregistrovala."
"Ja ti dám zaregistrovala! Keby si mi radšej povedal, o ktorej ten váš prelet bude," urobila som naň hubu kačky a začala si nakrúcať vlasy na prst.
"Tebe to skutočne nepristane, Ashley."
"Na to som sa nepýtala. Vyklop hodinu."
"O 10 minút, drahá. Ja sa práve utekám obliecť."
"To mi to nemohol niekto dať vedieť skôr?" zakričala som už len na jeho vzďaľujúci sa chrbát.
Skvelé. Toto zbožňujem. Prečo ma každý berie ako poslednú možnosť? Možno by bolo vhodné mi to dať vedieť skôr. Čo ak som si už urobila program? Čo ak idem von s mojím imaginárnym priateľom? Alebo možno len idem do kúpeľne prefektov na poriadnu dávku voňavých bublín? "Vážne to nikoho nezaujíma?" skríkla som na celú klubovňu. Jeden prvák na mňa divne pozrel. Viete, ako to myslím... Si vyšinutá a mali by ťa zavrieť spolu s Trelawneyovou.
"Hľaď si svojho! Inak by si to nemusel rozdýchať, mladý!" Hlavu som zdvihla vysoko, skoro až tak, že by mi mohlo napršať do nosa, a vyšla cez portrétovú dieru von.
Za sebou som počula náhliace sa kroky. "Ashley, čakaj ma!"
Spomalila som, no nezastavila. "Ešte som ti neprepáčila, že si ma zobudila."
"To ma vôbec nezaujíma, potrebujem poradiť s výberom šiat na ples."
Prudko som zastavila, takže do mňa narazila. "Čo si to povedala?"
Pozrela na mňa trochu ustráchane. "Pomôžeš mi so šatami?"
Šaty... Ples... ŠATY! Ja nemám šaty. No super! Tak som doplesovala, vážení. Nikam nejdem. Som neskutočne inteligentná. Áno, som. Lebo iba taký inteligentný človek ako ja, si nekúpi slávnostný habit, resp. šaty. Áno, iba ja môžem byť tak neuveriteľne zaostalá.
Zhlboka som sa nadýchla a zaťala zuby. "Samozrejme, že ti pomôžem."
"Ty máš kŕč?"
"Vyzerá to tak."
"Nechceš ísť na ošetrovňu?"
"Nie, idem na tréning."
"Môžem sa pridať?"
Prikývla som.
"Vieš, že vyzeráš ako McGonagallová?" zaškerila sa. "Tiež máš namiesto pier len úzku čiarku."
"Teraz si ma veľmi potešila," zvraštila som obočie, no povolila stisk zubov.
"Aj nabudúce."
"Len nie tak často."

Po tréningu, keď Wood všetkých, dokonca aj mňa, vyšťavil na maximum, sme sa všetci ocitli v kruhu. Bol čas na ďalší woodovský príhovor.
"Trénovali ste na maximum. Zajtra máme zápas, ktorý rozhodne o našej ceste k poháru. My ten zápas musíme vyhrať. JA ten zápas potrebujem vyhrať..."
Prerušila som ho. "Nie viac, ako ja."
Všetci na mňa prekvapene pozreli. "Dúfam, že ste nezabudli proti komu hráme. Chcem vidieť každú dorážačku v hlave Diggoryho. Je mi jedno ako to urobíte, je mi jedno, či to prežije alebo nie, proste ho z tej zdegradovanej metly zhoďte, je to jasné?!"
"Myslím, že viac povedať nemusím," dodal Wood a uznanlivo kýval hlavou.
"A potom to všetko oslávime na plese, nie?" zaševelila Sheila.
"Skvelý nápad!" zvolali všetci zborovo. Okrem mňa. Ja na ten ples nejdem. A prečo? Lebo som korunovaná krava.
"Opýtam sa tak od veci," ozvala sa Sheila, keď sme kráčali spolu s Angelinou späť do klubovne. "Kam sa chystáte cez prázdniny? Nikto dúfam neostáva v hrade, či áno?"
S nádejou som sa pozrela na Angelinu. Až teraz mi došlo, že sme sa o prázdninách ešte nebavili. Brala som ako samozrejmosť, že pôjdem k nej alebo k dvojčatám.
"My ideme aj s rodičmi k starkej do Škótska," zatiahla Angelina.
Vyvalila som oči. No to je báječné! Angelina vypadáva z televízneho programu Ubytuj Masenovú. Víťazi sú Fred a George. Asi by som im to mala povedať... A čo najskôr, aby mi prepašovali do ich izby tú starú posteľ, pretože sa mi nechce spať s Ginny.
"Baby, ja si odskočím, dobre?" Nečakala som na odpoveď, preliezla som portrét a vyletela hore schodmi. Divo som búchala na dvere do chalanskej spálne. Nechcela som tam vtrhnúť, predsa len, sú po tréningu a je veľká pravdepodobnosť, že budú vychádzať z kúpeľne... No, povedzme, že nie som zvedavá na ich prednosti a zadnosti.
"Horí či čo?" ozvalo sa spoza dverí a o sekundu na to, sa v nich objavil Oscar.
"Mne pod zadkom... Sú tu dvojčatá?"
"Asi ešte budú na tréningu."
"Ten už skončil... Môžem na nich počkať v izbe?"
"Mne je to jedno, aj tak idem preč." Odstúpil od dverí a pustil ma dnu.
"Vďaka!" zavolala som, keď zatváral dvere.
Onedlho sa dvere znovu otvorili a vošiel Wood. Ostal prekvapený, keď ma zbadal sedieť na zemi opierajúc sa o jednu z postelí.
"Mám sa pýtať, čo tu robíš?" zavrel dvere a stále na mňa udivene pozeral.
"Na teba nečakám, tým si buď istý."
"To som si ani nenamýšľal."
"Potešujúce. Tvár sa, že tu nie som."
Hodil na zem premočený habit a zo skrine vytiahol suché oblečenie. Následne si začal vyzliekať tričko.
"Zas až takto som to nemyslela."
"Prepáč, ty si tu?"
"Ja sa nestačím čudovať, aký si ty debil."
"Si v mojej izbe, tak sa správaj slušne, lebo ťa ešte môžem vyhodiť," precedil s pobaveným úškrnom.
"Keby si mi povedal, že Fred s Georgom mi presťahujú v Brlohu posteľ, aj by som sama vypadla."
"Ale oni nebudú cez prázdniny doma, vieš o tom, však?"
ČOŽE??? Oni nebudú doma? Ako to, že nebudú doma? Kde potom budú?! Haló!? To sa musím všetko dozvedieť posledná? Do prkna!
"Tváriš sa, akoby si to počula prvýkrát."
To bude asi preto, že to aj počujem! Prečo mi to nedali vedieť? Ja som bezdomovec. Totálny, úbohý bezdomovec. Keby sa bol aspoň niekto zapísal na zoznam študentov zostávajúcich v Rokforte, tak sral to pes, ale takto? Rozhodne nemienim zostať v hrade cez prázdniny sama. Nepripadá do úvahy!
"Masenová?!" Wood na mňa pozeral trošku s obavami.
"Hej, vedela som o tom... Prepáč, musím už ísť," otočila som sa na päte a vyletela z izby.
Oči som mala od hnevu, strachu a rozhorčenia veľké ako pomaranče. Kam pôjdem? Angelina je v čudu, dvojičky sú v čudu... Deravý kotlík? To bude asi jediná možnosť.
Bola som už v mojej izbe, keď som na okne začula tiché, ale naliehavé ťukanie. Vyškierala sa na mňa malá sova a v zobáku držala malú obálku. Opäť... Otvorila som jej okno, vletela dnu a obálku spustila pred moje nohy. "Vďaka," povedala som už prázdnej izbe.
Dnes akosi stále ďakujem chrbtom... Niečo nie je v poriadku.
Zodvihla som poštu a bez akéhokoľvek nadšenia a pocitu viny som ju vložila do nočného stolíka. Básničkami sa budem zapodievať neskôr. Teraz je dôležité moje ubytovanie...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 3. října 2011 v 21:29 | Reagovat

krááátke! :( ja by som vedela tvoje poviedky čítať donekonečna :D takže čoskoro si prosím ďalšiu, dobre? O:)

inak to bolo super :)

2 Jeanne Jeanne | Web | 3. října 2011 v 23:49 | Reagovat

vazne super, ale chce to pokracovanie slecna.... a rychlo!!!!!

3 Sendy Sendy | 4. října 2011 v 10:28 | Reagovat

takže... komentujem... toto si zapíš do histórie... =D... a je to super... ten tvoj humor a hlášky, ktoré púšťa Ashley sú na nezaplatenie... konečne mi aspoň niekto zdvihol náladu... =D... dikes... a chcela by som pokračovanie a rýchlo, lebo ťa ubijem, keď prídem domov.... ale môžeš si vybrať čím, bud to bude bejzbalová pálka alebo moja kniha ekonómie, ktorá ma 600 strán... :-D

4 neowei neowei | Web | 4. října 2011 v 18:33 | Reagovat

[1]: presne to by som bola povedala ja ;-)  :-D

5 aurora aurora | Web | 11. října 2011 v 15:37 | Reagovat

milujem túto poviedku!! :D píšeš fantasticky, niekedy sa rehocem ako kôň na tých hláškach :D :D si super

6 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 1:01 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie