Kill The Prom Queen → 29.

12. listopadu 2011 v 18:12 | Chloe |  "Mimo rezervácie"
Čaute!

Všimli ste si, že na mojom blogu sa pravidelne objavujú iba dva typy článkov? Kapitola a pesnička. Smutné, nemyslíte? Ale keď vám mám pravdu povedať, mne to vyhovuje. Ak vám nie, tak mi odpustite... ale tak... Nechajme to tak. Ja len aby ste vedeli, že si to uvedomujem.
Inak, nedá sa mi aspoň takto v krátkosti pochváliť výkon našej hokejovej omladiny na Nemeckom pohári v Mníchove. Ide im! Hrdá som na nich. xD

A teraz konečne ku kapitole... Dala som ju nahliadnuť dvom osobám, každá mi na to povedala pár rozlišných názorov, jeden spoločný, ale všetky sa líšia od toho môjho. Ako inak?! xD No čo!? Možno som príliš sebakritická a neverím si (Čo si ja nemyslím, lebo to by som nemohla stále v kútiku duše dúfať v opakovanie komunikácie s Narcisom /hlavne pre zainteresované/, ale ja stále verím.). Takže, čo z toho vyplýva? Že si to prečítajte a utvorte si o tom svoju vlastnú predstavu. =D
PS: Chýb tam je do bludu i kus, ale tak..preneste sa cez to. xD
PS2: Ten obrázok sa mi nehorázne páči.

Chloe




Sledovala som, ako si Sheila s Angelinou robili posledné úpravy na šatách, mejkape a účese. Obe vyzerali tak skvelo, človek by si pomyslel, že idú na súťaž MISS a nie na obyčajný vianočný ples.
"Naozaj nejdeš?" Sheila ku mne pristúpila a vytrčila mi pred oči náramok, ktorý chcela zapnúť.
"Necítim sa dobre," chrbtom ruky som si pretrela začervenané oči a silno potiahla nosom.
"Aj to na tebe vidno. Tak si odpočiň, aby si cez prázdniny mohla vyvádzať."
Neúprimne som sa zasmiala a hádžuc sa do postele zamrmlala niečo ako jasne.
"Ale Diggorymu si to pekne natrela."
"Snáď mi to nebudete pripomínať do konca života, stále sa nemôžem preniesť nad fakt, že som povedala, že Wood je boh."
"O to to bolo efektnejšie. A nehovoriac o tvojom outfite: Práve som vstala z postele."
"Sheils, ale ja som vstala z postele. Som rada, že som na seba natiahla aspoň tie čižmy."
"Takže to nebolo úmyselne?"
"Videla si ma niekedy úmyselne sa brodiť snehom v krátkych pyžamových nohaviciach? Preber sa, Hawkinsová!"
"Chcela si povedať, že sme ťa ešte nevideli vôbec sa brodiť snehom, však?" Áno, Angelina ma pozná ako svoju dlaň.
Neznášam zimu, mráz, sneh a všetko tomu podobné a príbuzné. Je vôbec zázrak, že vytiahnem päty z hradu cez zimné ročné obdobie.
"Môžeme takto opustiť túto izbu?" Obe sa začali otáčať na mieste a so žiarivým úsmevom čakali na moju odpoveď.
"Ak by som aj povedala nie, zmenilo by sa na tom niečo?"
"Nie," Angelina sa otočila na opätku - a že bol hodne vysoký - a odpochodovala preč.
"Je nejaká namosúrená alebo sa mi to len zdá?" Ukázala som na dvere a vykrútila pery do čudnej formy.
"PMS," zašepkala so smiechom Sheila.
"Tak to už chápem," cukla som. "Mala by si už ísť, Wood už bude určite netrpezlivý, kde sa mu túla tá jeho Miss sexy stehno."
"Ty si vadná!" smejúc sa kývla rukou, naposledy sa pozrela do zrkadla a ešte stále s úsmevom na perách vybehla z izby. Naraz sa vo dverách objavila jej hlava: "Prepašujem ti sem nejakú dobrotu, dobre?"
"Dobre."
"Ak bude mať Trelawneyová nejakú sherry, tak jej ju potiahnem, fajn?"
"Fajn."
"Alebo možno Zloduch zasponzoruje ohnivú whisky, môže byť?"
"Vypadni už!" zvolala som so smiechom a hodila do dverí vankúš.
Toto je normálne Cvok house. Človek aby sa obával, že sa infikuje. Alebo je celkom dosť možné, že je roznášač. Príznaky žiadne, ale dookola všetci chorí. Konečne som našla svoj životný cieľ! Bravo! Gratulujte mi... Ale nie teraz, prosím. Ja idem spať. Zase...
*
"Kde je? No tak, kde je?!" Prešľapoval som z nohy na nohu a očami som hypnotizoval schody. Ak nepríde, tak... tak... tak jednoducho odchádzam. Aj tak tu nechcem byť. Vôbec nerozumiem, prečo som sem vlastne išiel. Čo som si chcel dokázať? Že neviem tancovať alebo že v tomto habite vyzerám viac ako debilne?
"Oliver, ona nepríde." George ma potľapkal po pleci a ťahal ma do Veľkej siene.
Otočil som sa na Sheilu. "Prepáč, ja..."
Chápavo sa na mňa usmiala a chlácholivo ma pohladila po dlani. "Skúšali sme sa ju presvedčiť, no vieš, že je tvrdohlavá, nehovoriac o tom, aká dokáže byť nepríjemná, keď je chorá."
"Aj keď nie je chorá," poznamenal Fred.
"Čo ak si to rozmyslí?"
"Ona naozaj nepríde."
"Ako si ale môžete byť takí istí?"
"Nemá ani len šaty," vyhŕkla Angelina podráždene. "Už to konečne pochop, Oliver, nemáš šancu! To, že dnes povedala, že si boh, ešte neznamená, že to aj tak myslela."
"Tebe je dnes čo?" zapojil sa George.
"Nič, len ma nebaví, že všetko sa točí len okolo Wooda a Masenovej."
"Dalo by sa to povedať aj pokojnejšie, nemyslíš?"
"Daj mi pokoj, Oliver. Spamätaj sa a začni žiť v realite. S Masenovou nebudeš mať nikdy nič."
"Angelina, choď sa schladiť," zatiahol som, nastavil Sheile ruku a spoločne sme vošli do Veľkej siene.
*
Prevracala som sa na posteli dobrú hodinu a spanie na mňa odrazu akosi neprichádzalo. Schmatla som do ruky prútik a nad hlavou si vytvárala farebné hviezdičky, po izbe nechala poletovať žlté vtáčiky, ktoré sa Louie márne snažili chytiť a v hlave mi prebiehal obraz Veľkej siene. Ako to tam asi vyzerá? Čo má na sebe tá zdegradovaná Natalie a tiež Slizolinčanky? Stalo by sa niečo, ak by som na túto moju usmrkanú chorú schránku hodila neviditeľný plášť a skúsila sa tam nejako dostať, omrknúť to a hneď vypadnúť?
Nič by sa nestalo. Veď som predsa Ashley Masenová! Mne všetko prejde. Teda skoro všetko... Fajn, to, čo si naplánujem, nikdy nevyjde, ale to, čo príde spontánne, zväčšia vyjde. Hoci niekedy nie v môj prospech. To teraz nie je dôležité. Utajený nálet na ples urobíme celkom spontánne.
Najprv si ale pripravíme plán.
Merlin, Masenová, tebe už naozaj preskočilo?!
Vyskočila som z postele ako laň a zhrozene sa prezrela v zrkadle. Hoci budem pod plášťom a nemienim si ho dať dole, je pravda, že takto by som nevyšla ani z izby. Vlasy som mala zmotané do neidentifikovateľného uzla, uprostred čela mi svietila obrovská červená bozuľa, ktorá mala na pláne transformovať sa do obrovitánskej hnisavej vyrážky. Prečo som sa ja trúba nenaučila to zaklínadlo či elixír, či čo to chce byť, na odstránenie akné ako prvé?
Zdesene som vošla do kúpeľne, kde som po zdĺhavej sprche, vyfúkaní a upravení vlasov, zamaskovaní votrelca na mojom čele, zo seba urobila človeka. Teraz by nebolo zlé sa nasúkať do nejakého schopného oblečenia. Čo na tom, že nebudem mať róbu od Diora, ktorú by aj tak nikto neocenil, veď v mojom šatníku je mnoho iných nositeľných vecí, ktoré som na sebe nikdy nemala. A navyše... ten plášť zo seba dole nedám, tak prečo sa stresovať?
Keď som sa nasúkala do nového čierneho overalu, z ktorého som len teraz strhla visačku a zo zadného kúta steny vytiahla skoro zabudnuté topánky na štrnásťcentimetrovom opätku, ktoré som si obula, prešla som k dverám. Nohy sa mi roztriasli a ja som sa ledva zachytila kľučky. Inak by som rozbila držku.
"Fajn, tak topánky necháme v skrini, už viem, čo tam robili." Vyzula som sa a hodila ich späť na pôvodné miesto a vybrala obyčajné tenisky. A navyše, ak by som si obula tie štekle, určite by mi bolo spod plášťa vidieť nohy.
"Hneď je to lepšie." Posledný krát som sa prezrela v zrkadle, nahodila na seba neviditeľný plášť a vyšla z izby.
V klubovni, ako aj na chodbách hradu nebol nikto. Aké prekvapivé! Všetci boli nasáčkovaní vo Veľkej sieni, odkiaľ sa niesla veľmi príjemne znejúca skladba. Taká tá, pri ktorej prešľapujete z nohy na nohu a točíte sa v pomalom rytme dookola zavesená na partnerovi. Viem si predstaviť, že sa tak vešiam na nejakého vyfešákovaného chlapíka, lenže skutočnosť je taká, že nemám na akého. Kruté...
Dvere boli zavreté a nemala som odvahu ich otvoriť aj keď som vedela, že by si to nikto nevšimol. Postávala som tam opretá o stenu a čakala, že niekto vyjde. A moje modlitby boli vyslyšané. Prekĺzla som len tak-tak... skoro mi privrelo do dverí plášť, ale zvládla som to.
Neviem, prečo som si myslela, že pod neviditeľným plášťom bude moja návšteva na plese ľahšia. Je obtiažne vyhýbať sa študentom, aby som nevzbudila pozornosť. Už tak je nápadné, že od stola s koláčikmi záhadne mizne čokoládová torta, ktorú študenti s nechápavým výrazom pozorujú a pri stole s nápojmi je nejaká neviditeľná prekážka, ktorá sa tam objavuje každých desať minút. Sama sa čudujem, prečo ma ešte neodhalili. Nápadnejšia som byť ani nemohla.
"Nevedeli sme, že sa dá preobliecť za cisárove nové šaty kompletne. Je to veľmi zaujímavé, nemyslíš Fred?
"Máš pravdu, George. Mali by sme vyjsť na chodbu, aby sme nevyľakali plesajúci dav."
"Dobrý nápad... Nasleduj nás, drahá!"
Videla som, ako George ostril zrak na miesto, kde by teoreticky mala byť moja hlava. Potom sa obaja otočili a ja som poslušne pochodovala za nimi.
"Ako to, že ste vedeli, že som tam?" zašepkala som v odľahlom rohu chodby.
"Najprv si daj dole ten plášť. Máme radi, keď sa môžeme pozerať dotyčnej osobe do očí, keď sa s ňou zhovárame."
Prevrátila som oči v stĺp a stiahla zo seba plášť.
"Ani to nebolelo, však?" Fred si ma prezrel od hlavy až k pätám. "Tie tenisky som očakával, ale to vrece? Kde máš šaty?"
Očami som vŕtala podlahu. "V butiku?"
"A čo robia tam a nie na tebe?"
"Čakajú, kým si ich niekto kúpi?"
"A prečo si si ich nekúpila ty?"
"Lebo som zabudla a na ples som v podstate ani neplánovala ísť?"
"Ale teraz si tu, si tu v tomto... Niežeby to bolo zlé, ale..."
"... ale mala si byť za princeznú večera, si chcel povedať, Fred, však?"
"Tak bratku!"
Obranne som rozhodila rukami. "Veď viete, aký mám vzťah k tomuto. A vy tiež nie ste dvakrát nadšení, tak mi tu nerobte kázne, lebo veľmi dobre viete, že..." nedokončila som.
"Že čo?" povedali naraz.
"Že ďalej neviem čo povedať."
"Tak odlož ten plášť a poď sa s nami baviť."
"Nie! Na to zabudnite!"
"Prečo?"
"Lebo kretén na päť je Snape!"
"Dosť dobrý dôvod, to musíš uznať, George."
"Ale poď sa aspoň ukázať, nech nehovoria, že si tam nebola."
"Jasne, pôjdem tam a budú ohŕňať nos nad mojim oblečením a hovoriť, aká som úbohá. Presne po tom túžim. Nestačilo mi, že som na zápas vybehla v pyžame."
"Ale..."
"Žiadne ale, Fred! Choď sa tam venovať neviem-koho-si-pozval, keď sme mali ísť spolu, ale to je teraz jedno."
"Ashley, prosím. Veď si kočka. Tie vlasy máš krásne natočené, mejkap bezchybný, nič ti nechýba. Poď..."
"Prečo tak veľmi chcete, aby som sa tam šla ukázať?"
"Možno tam na teba niekto neúspešne celý čas čaká a ty nechodíš, a je z toho zdrvený."
"Lupina z toho vynechajme," povedala som so smiechom.
"Ten sa tam príjemne baví, len aby si vedela."
"Žartujete!"
"Nie, to by sme si nikdy nedovolili, presvedč sa sama."
Nebolo mi treba dvakrát hovoriť, vbehla som do siene a očami skenovala parket. Kopec na sebe nalepených párov, medzi nimi aj Filch so svojou mačkou, ďalej usmievavá Sheila, ktorá tancovala s... Woodom? To naozaj? Vedela som, že sem idú spolu, ale že až takto?
Cítila som sa divne. Som zvyknutá, že moji priatelia medzi sebou randia, ale... Sheila a Wood?
Wood sa práve otočil, takže som mu videla do tváre.
Usmieval sa. Chápete? Tak úprimne sa usmieval a... vyzeral inak. Nebol to ten namosúrený, ironický a protivný Wood. Akoby som sa pozerala na inú osobu. Bol z neho fakt fešák a ten úsmev mu svedčal.
Neverila by som, že si toto niekedy pomyslím, ale už viem, čo na ňom tie baby vidia. A to, že je metlobalový kapitán, je bonus.
"Ja... Ja už musím ísť. Nechala som v izbe lietať vtáčiky a..." jachtala som snažiac sa predrať pomedzi dvojičky a nevšímať si Sheilu s Woodom.
"Vrátiš sa, však?" zvolal za mnou Fred.
Otočila som sa mu tvárou, neúprimne sa usmiala a prikývla.
"Budeme ťa tu čakať."
Bola som už takmer von, keď sa mi zazdalo, že zo siene počujem niekoho volať moje meno, no neotočila som sa ani som nezastavila. Nech to bol, kto chcel... Ples je pre mňa tabu, ako aj pomyselná kráľovná...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 12. listopadu 2011 v 18:39 | Reagovat

Pozerám, že si kapitolu doplnila o pár drobností :) Čo iné ti povedať, okrem toho, že je super? Vzhľadom na to, že ti nechcem klamať, tak fakt nemám na výber :-D Je super a ja som už fakticky zvedavá na riešenie prázdnin.
Angelina bola hnusná. Nie však v zmysle, že sa mi to nepáčilo. Perfektne zapasovala :-)

2 neowei neowei | Web | 12. listopadu 2011 v 20:10 | Reagovat

skvelá kapitola, nedegraduj sa stále na úroveň bublajúceho bahna :-D

3 S S | Web | 12. listopadu 2011 v 21:13 | Reagovat

Neviem ako ostatní, ale ja som sa pri tom strašne narehotala :D Teraz neviem, či za to môže iba kapitola, alebo aj pesnička, ktorú práve počúvam a vôbec sa k tomu nehodí :D Ale Masenová a tie jej myšlienkové pochody sú aj tak na nezaplatenie :D  
Každopádne, úžasná kapitola, ako vždy :)
(Uvedomila som si, že toto je prvý komentár po.. ehm,dlhšej dobe, hanba mi! Ale články poctivo čítam :D)

4 Sendy Sendy | 12. listopadu 2011 v 22:46 | Reagovat

ja raz tú tvoju sebakritiku uškrtím, rozporcujem a každú časť odnesiem na iné miesto, aby sa nestalo, že sa dá opäť dokopy... ale to najskôr musím dôjsť domov.. =D... a opakujem, táto kapitola je super, táto poviedka sa mi nehorázne páči a Masenová je tak uletená, že niekedy fakt nechápem, kde na tie nápady chodíš... =D

5 aurora aurora | Web | 13. listopadu 2011 v 12:18 | Reagovat

ty si prípad, holka :D kapitola je skvelá, neviem prečo si taká sebakritická :) ashleyno myslenie je mi záhada, ale myslím, že čoskoro už príde na to, že sa olíkovi páči :D

6 Nell Nell | Web | 4. prosince 2011 v 18:20 | Reagovat

Džízs, to ja som ako veľa mala zameškané? o_O No veľa. Hanbím sa. Prepáč. Činná si bola, to je aké skvelé. Budeš vzorom pre nás všetkých nečinných. :D
Tak teraz ani nejako neviem, ako ti to globálne zhrnúť, všetko som to tak rýchlo zhltla, môžem ti povedať, že mi táto poviedka chýbala. Smiala som sa na dvojčatách (prekvapko :D), perfektní boli ako vždy. Toto celé medzi Woodom a Ash je  ňuňaté, takže zostáva dúfať, že ho teraz nepošle do kelu. Bože, toto je tak mizerný komentár, vyšla som z cviku. :D Prepáč. :D Polepším sa pri budúcej, kde budú mať W/A spoločnú scénu. Budú, však? Musiááá. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie