Hoci... → 31.

22. února 2012 v 20:51 | Chloe |  "Mimo rezervácie"

Zdravím občania!


No čo? Prázdninujete alebo sa učíte? Alebo v postate robíte to, čo ja celý rok - a to značí obrovské NIČ?! Každopádne, sme v tom spolu! =))

Čo by som povedala? Len to, že som tak neskutočne lenivá. Je to vidieť aj na tejto kapitole, ktorá je napísaná dobré tri mesiace. Pôvodne to mal byť darček k Vianociam, ale chcela som ju upraviť a niečo dopísať. Ako si možno môžu niektorí "šťastlivci" všimnúť... nielenže som neopravila chyby... Ani som len čiarku nedopísala.
A prečo to pridávam? Lebo mi tento súbor špatí na ploche a tak ho s čistým svedomím môžem presunúť do zložky, ktorú môže obývať až po zverejnení na blogu. xD Čisto praktický dôvod.
Do Puškinsona! Veď ešte ani názov kapitoly som pred pár sekundami nemala vymyslený (aj to tak vyzerá).

V súkromnom živote sa toho deje málo aj dosť, niektorí ľudia by vedeli vyprávať, hovoriť... Myslím, že by som už mala mlčať... Viete kam smerovať, ak chcete čítať tie bludy. xD

Princezná Chloe (xDD)




Zmätene som sledoval jej sklenený pohľad, ktorý neprítomne sledoval miesto nad krbom. Po tom, ako som ju polhodinu utešoval, si sadla do kresla. Vyzerala tak zničene a zúfalo... Vlasy mala pomotané a padnuté do tváre, oči opuchnuté, pery zoschnuté. V trasúcich rukách držala už tretí pohár zeleného čaju.
"Masenová, tak zle si ešte nikdy nevyzerala," nezahryzol som si do jazyka, no zjavne mi vôbec nevenovala pozornosť a nepočula, čo som povedal. Ešte som nad ňou pár minút stál, ale nakoniec mi došla trpezlivosť. "Ak sa okamžite nepozbieraš, tak ťa vezmem k Mungovi," zahučal som jej do tváre.
Lenivo otočila hlavu a pozrela sa mi do očí. "Kam pôjdeme kúpiť stromček?"
Od prekvapenia som otvoril ústa. "Prosím?"
"Hovoril si predsa, že musíme vyzdobiť dom na Vianoce. Tak teda kam pôjdeme kúpiť stromček?"
Musel som na ňu nechápavo civieť, pretože dodala, že ak sa neprestanem tak blbo tváriť, pôjde ho kúpiť sama.
"Dobre sa obleč," pripomenul som jej pri dverách s úsmevom, keď si okolo krku omotávala šál.
"Wood, pozri sa na seba. Ty nemáš ani len šál, tak mi nehovor, kto sa má teplejšie obliecť."
"Ale mne je teplo," zaškeril som sa na ňu.
Pobavene si odfrkla. "Veď tebe zmrzne aj ten posledný kúsok rozumu, čo máš," natiahla si na hlavu čiapku, otvorila vchodové dvere a vyšli sme do chladného sychravého počasia.
"Premiestnime sa tam?" opýtal som sa veselo, no ona na mňa pozrela ako na debila.
"Skús sa tváriť viac ako mukel."
"A to už prečo?"
"Lebo som už dlho nemala muklovské Vianoce."
"A to značí?"
"Žiadne používanie prútikov, žiadne premiestňovanie a neviem čo ešte."
"A to ty si akože normálna?"
"A ty nepoužívaš nadmieru a to?"
"Mohlo sa to stať, ale... bez prútikov? No tak, Masenová! To nemyslíš vážne? Veď ten stromček ani nevynesieme z obchodu."
"Precvičíš si svaly," premerala si ma od hlavy až po päty. "Myslím, že to budeš potrebovať."
"Áno, navážaj sa do mňa, ale nezabúdaj, že spíš v mojom dome a kedykoľvek ti môžem do postele hodiť pár nechutných vecí, takže... neprovokuj."
"Už sa bojím... Neulievaj sa! Rezko, ten stromček musíme kúpiť ešte dnes."
"Ale je to viac ako hodina cesty!"
"Ak budeš trucovať, tak aj dve. Švihni si, Wood!"
"Dobre, dobre! Už kráčam."
Zaostával som za ňou o pár krokov a sledoval, ako si veselo poskakuje z nohy na nohu a hmká si vianočné piesne. Jeden by vôbec nepovedal, že pred polhodinou to bola len kôpka nešťastia. Z vrecka som vytiahol fotoaparát. "Hej, Masenová!" zvolal som a ona sa otočila. Úprimný úsmev, ohnivé vlasy rozviate vo vetre a v očiach iskra. Práve vtedy som šťukol tlačidlom a z foťáku vyletel blesk.
"Ja ťa zabijem! Ak tá fotka uzrie svetlo sveta, máš kompletne totálne masakerne po chlebe, Wood!"
Výstražne zdvihla prst a namosúrene pokračovala v ceste.
"Ešte som neskončil," zašepkal som s úškrnom.
Dorazili sme do obchodu s vianočnými stromčekmi. Hneď sa vydala medzi rady hustých zelených gigantov a nadšene medzi nimi pobehovala. Ja som sa držal pri zemi. Stál som pri metrových stromčekoch a obzeral si jeden z tých najmenších.
"Čo tak tento?" chytil som ho za špic a zdvihol do vzduchu.
"Menší nemajú?"
"Môžem sa ešte pozrieť."
"Merlin, Wood! A keby sme si kúpili tento?" ukázala na dvojmetrovú okyť - do výšky aj do šírky.
"Nechceš myslieť trošku viac minimalisticky?"
"Tak potom tamten," kývla na niečo vyše trojmetrovú obludu.
"Fajn, tak berieme ten prvý," vysypal som zo seba. Radšej ťahať dva metre, než tri. "Ale je ti jasné, že ho neponesiem sám."
"Je mi jedno, koho si na to zavoláš, hlavne, že ho budeme mať," vyskočila od radosti a nadšene tlieskala. "Idem ho zaplatiť."

Po dlhej a útrapnej ceste cez pol mesta sme sa aj s tým stromčekom zadychčaní dotrepali domov. Postavili sme ho v obývačke vedľa krbu a zatiaľ, čo ja som nemohol popadnúť dych, ona sa v dome snažila nájsť ozdoby. Sám som si nebol istý, kde sú a či vôbec sú. V domácnosti sa robili veľké čistky a tak možno za obeť padli aj vianočné ozdoby.
"Máte kôlňu?" zvolala z pracovne, kde práve hľadala.
"Kô- čo?"
"Kôlňa... alebo pivnica, garáž... Niečo v tom zmysle."
"Za domom je záhradný domček."
Vyletela do záhrady a o pár minút v rukách priniesla škatule s nápisom: VIANOCE.
"Ako si vedela, že tam budú?"
Doširoka sa usmiala. "Skrytá inteligencia."
"Tá ale bola doteraz hlboko skrytá."
"Nebudem si to všímať, ale ak by si veľmi chcel, tam vzadu bola aj nejaká tehla. Mohla by som ťa ňou pobozkať."
"Vzdávam sa," bezbranne som zdvihol ruky.
Vytiahla zo škatule svetlá a hodila mi ich. "Toto treba rozmotať."
Vytiahol som zo zadného vrecka prútik a namieril na guču svetielok.
"Si mukel! Ty nevieš čarovať!" okríkla ma.
"Ale toto nerozmotám ani keby som veľmi chcel."
"Budeš sa musieť snažiť," vytiahla ďalšiu takú guču a začala ju rozmotávať sama. Prekvapivo jej to šlo veľmi rýchlo. To len ja som nemohol nájsť ani koniec.
"Masenová, pomôž mi," zaúpel som.
S chichotom ku mne pristúpila a vzala mi to z rúk. Ani nie o minútu to mala rozmotané.
"Ako si to urobila?"
"Prax."
"Chápem."
"Teraz to chyť," podala mi koniec svetielok, "a začni to omotávať okolo stromčeka. Ja si zoberiem tie druhé a budem robiť to isté." Začala pobehovať okolo stromčeka a namotávala naň svetielka. Nasledoval som jej príklad. Párkrát som to obehol, reťaz mi už takmer končila, keď do mňa odrazu narazila. Chytil som ju za ramená, nadvihla hlavu a hodnú chvíľu sme si pozerali do očí. Nebol to len obyčajný pohľad. V tom pohľade bolo niečo viac. Aspoň ja som to tak cítil. Zrazu žmurkla, odtiahla sa odo mňa, poškrabala sa po hlave a vrhla sa ku škatuli s krištáľovými ozdobami. Potom vytiahla akési zelené girlandy.
"Vedel som, že si chcela byť v Slizoline, ale napriek tomu odmietam mať takýto tematický stromček."
"Zelená je farba Vianoc. Tak ako červená."
"Tak si dajme červenú."
"A vidíš tu niekde červenú?"
"Nebola v tom domčeku ešte nejaká škatuľa?"
"Ak si taký aktívny, choď sa tam pozrieť."
"Len sa pýtam."
"No lebo som sprostá a donesiem len jednu krabicu, Wood!"
"Ja som nepovedal, že si hlúpa."
"Tak drž klapačku a vyťahuj tie zelené ozdoby."
"Pôjdem radšej kúpiť nové, než mám mať slizolinský stromček."
"Nech sa páči!" ukázala mi na dvere.
"Mohli by sme sa prestať hádať?"
"Ale to ty sa hádaš!"
"Masenová!"
"Naser si!" Hodila o zem reťaze a vypochodovala z miestnosti.
Chytil som sa za hlavu. Ja ešte ozaj silne oľutujem, že som ju pozval k nám domov.
Počul som, ako zabuchla dvere na kúpeľni a pustila sprchu. Z vrecka som vytiahol prútik a namieril ním na zelené reťaze. Ruka sa mi zatriasla. Mukel. Som mukel! Žiadne čary, žiadne prefarbovanie ozdôb prútikom. Odložil som ho teda späť do nohavíc a zo stola zobral peňaženku. "Nie som normálny," povedal som si sám pre seba, keď som len ľahko oblečený vybehol z domu. Ak by si niekto myslel, že budem utekať cez štyri bloky, tak nie je úplne v poriadku. Povedal som síce, že som mukel, ale aj tí si pomáhajú autami, preto mi neprišlo divné, keď som sa do obchodu premiestnil. Nemohol som strácať čas. Do rúk som nabral krabice zlatočervených ozdôb rôznych tvarov a veľkostí.
Hneď po zaplatení som vyšiel za roh a odmiestnil sa domov.
Nebol som preč dlho, Ashley bola pravdepodobne ešte stále zavretá v kúpeľni a dole nezišla ani po mojom hlučnom príchode. Otvoril som škatule s novými ozdobami a narýchlo ich nahádzal na stromček. Podľa môjho skromného názoru držali len silou vôle a nevyzerali veľmi úchvatne, no stále lepšie ako mať stromček zasvätený Slizolinovi. Kozubovú rímsu som ozdobil plátennými ponožkami, vencom a nejakými zelenými vetvičkami, ktoré som vyrval zo stromu na záhrade. Nejaké tie ozdoby a svetielka si našli miesto aj na dverách a zábradlí. Nestihol som poriadne odložiť všetky krabice, keď zrazu tresli dvere na kúpeľni a po schodoch sa ťahavým krokom šuchtala rozmočená Masenová.
"Ako vidím, neutopila si sa."
"Toľká škoda, však?" Prehrabla si mokré vlasy, ktoré sa jej lepili na tvár a povytiahla červené podkolienky vyššie. Zišla dole, zastavila sa pri mne a natiahla ruku za mojim krkom. "Obesiť si sa od žiaľu hádam nechcel?!" potiahla červenú lamelu na mojom krku.
Zabudol som, že som si ju tam odložil, pretože mi zavadzala pri zdobení.
Prešla do obývačky a uprostred sa zastavila. "Čo sa to tu, pre mandragoru, stalo?" zvolala zdesene.
Vletel som tam, očakávajúc nejakú potopu, sliz, zhorený stromček či inú katastrofu, ona však ukazovala na môj krásny strom.
"Tamtadadaaaa!" teatrálne som rozhodil rukami a usmieval sa.
"Chcel si povedať ra-ta-ta-ta-ta-ta!" naznačila streľbu.
"Nehovor mi, že sa ti to nepáči. Všetko som to kúpil a ozdobil bez pomoci prútika."
"To je aj vidieť. Oceňujem tvoju snahu, ale estetické cítenie je pod bodom mrazu. Si si toho vedomý, však?"
"Nie je to stromček od nejakého svetového dizajnéra, ale od budúceho majstra v metlobale."
"Dovoľ mi sa zasmiať. HA-HA!"
"Ja to teda prerábať nebudem."
"Tak si daj dole aspoň tú lamelu, možno to tomu stromčeku pomôže. Hoci..."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alethea Alethea | Web | 22. února 2012 v 20:58 | Reagovat

Ra-ta-ta-ta :D Perfektné ako vždy, ale to už vieš ;-)

2 lilly lilly | Web | 23. února 2012 v 15:36 | Reagovat

Estetické cítenie je pod bodom mrazu :D ach tie hlášky nemajú chybu :) perfektná ako vždy :-))

3 neowei neowei | Web | 26. února 2012 v 13:39 | Reagovat

skvelé :D:D:D

4 Lux Lux | Web | 29. února 2012 v 18:08 | Reagovat

Ci pana kapitola :-D  :-D  Ta poviem ne? Ja už vela času nemám :-D Ale k veci. Paradka..a dievča si zvýš sebavedomie :-D
Máš predsa nejaký štýl nie? :-D Teším sa na pokračko :-P  :-P

5 Ja! Ja! | 6. března 2012 v 15:01 | Reagovat

Ja...som úplne zabudla, ako ma bavili tvoje články. Odpusť, prosím! Neviem ako, ale som absolútne nadšená, že som sem po vyše storočí znova našla cestu. - Z toho ti vyjde, že som si zatiaľ prečítala, len túto kapitolu, ale hneď teraz si idem prečítať ostatné, lebo táto ma viac než oslovila. Skvelá! Strašne som sa rehotala na:
"Menší nemajú?"
"Môžem sa ešte pozrieť."
Plus pri veľa ďalších momentoch. :D Geniálne!
"Podľa môjho skromného názoru držali len silou vôle a nevyzerali veľmi úchvatne, no stále lepšie ako mať stromček zasvätený Slizolinovi."
A potom...som sa nejak dostala na koniec stránky a skoro som odpadla od dojatia, že máš moje meno pod: "Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.". Civela som na ten monitor asi päť minút, kým som sa vzchopil napísať nejaký komentár. Neviem, či ti to meno nešlo vymazať, lebo aj to sa mohlo stať, ale jednoznačne...nemám slov. Ďakujem. Ja si teraz idem prečítať zvyšné kapitoly tohoto dobre vyzerajúceho plátku.

6 Zase ja. Zase ja. | 6. března 2012 v 22:07 | Reagovat

Dievča! Zbožňujem ťa!
Áno, prečítal som ich a chcem povedať, že, do čerta, ani mi to toľko netrvalo, však? Na moju obranu, musela som si dávať pauzy, lebo...som chcela papať.
Každopádne, nechcela som ti písať komentáre pod každú jednu kapitolu, pretože, to by si si určite neprečítala. Ani náhodou, stavím sa. Preto to musím všetko zhrnúť v jednom, čo je dosti ťažké. Takže idem byť úprimná, pretože sa to patrí...
Prvé dve kapitoly boli...fain, ale chýbalo mi tam niečo. Niečo podstatné, čo tam nebolo. Neviem čo, ale prišlo to. Keď som sa pri štvrtej pozrela na dátum, uvedomila som si, že som svedkom neskutočného literárneho vývoja. Vskutku skvelé, ako si sa z kapitoly na kapitolu zlepšovala. Čo sa týka gramatiky, štylistiky, úrovne zápletiek, gradácie, vše! To je však nič, za týchto pár hodín som si obľúbila natoľko tvoj humor, až ťa mám chuť objať. Pri každej jednej som sa minimálne raz zasmiala a asi trikrát som mala fakt vražedné záchvaty smiechu. A to bolo pri: požičiavanie metly. Konkrétne pri replike: "Akú metlu? Ja nemám metlu. Kto ti natáral takú hovadinu? Ale myslím, že Angelina jednu metlu má."
Druhá: "A keď už spomínate listy..." začala Angelina.
"My sme o žiadnych listoch nehovorili." - Na tomto som sa vážne smiala si päť minút. Neviem, prečo mi to prišlo tak veľmi vtipné, ale prišlo. :D
Tretia:Jeden prvák na mňa divne pozrel. Viete, ako to myslím... Si vyšinutá a mali by ťa zavrieť spolu s Trelawneyovou."Hľaď si svojho! Inak by si to nemusel rozdýchať, mladý!"
Vlastne, ako sa na to pozerám, neboli len tri. Bolo ich tam seriózne hŕba!
"No to je báječné! Angelina vypadáva z televízneho programu Ubytuj Masenovú. Víťazi sú Fred a George. Asi by som im to mala povedať... A čo najskôr, aby mi prepašovali do ich izby tú starú posteľ, pretože sa mi nechce spať s Ginny."; "Autobus znova zabrzdil, neočakávala som to a tak som tresla hlavou do okna. Zbadala som, že stojíme na tej istej ulici, ako keď som nastupovala ja."; "Lebo kretén na päť je Snape.";""Ashley..." zvolal klobúk. Skoro som zinfarktovala.
To aj taká fakulta existuje? Nesťažujem sa. Postavila som sa."....Fakt je ich veľa, nejdem ti ich sem všetky dávať. No a teda musím povedať, že 31. kapitol a ja som našla možno len jedne moment, ktorý sa mi skutočne nepáčil a prišiel mi...divný. To je veľmi dobré, dievča! Vieš, ktorý to bol? Keď Aschley ležala v Nemocnično krídle vedľa Wooda, spojili si postele a bavili sa o voňavkách, on spomenul, že používa Boss a ona Paris Hilton. Vtedy som si fakt capla po hlave, prepáč. Síce sa v tej kapitole prvýkrát pobozkali a spomenula si v nej Two Steps from Hell, ktorých zbožňujem, no napriek tomu ju považujem za najslabšiu kapitolu. A čo sa týka mojich srdcoviek, tie sú od 24. do konca. A najobľúbenejšie je 26.
Tento príbeh si ma doslova a do písmena obmotal okolo prsta. Ani si nevieš predstaviť, ako sa teším na pokračovanie, ktoré, dúfam, zverejníš...povedzme zajtra? Hlavne nech je to čím skôr. Vďak večný.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Nejde len o oficiálne SB či tomu podobné. Mám vás rada a chodím k vám, aj keď nie sme SB. Ak by vám to prekážalo, dajte vedieť.
******
Kalamity Jane (hoci je ukončená jeho pôsobnosť)
Tisha/Maggie - The small girl diary

******
cat
hermiona
light
nhl
la
dr.house
jack
yes
dobby
remus
eng
,,,
english
fantasy
F&G
HP
house
jasper
summer
sirius
p
play
remus
remus
sharon
paramore
jack russel
joan jett
jacks
jackson
WT
love
...
edo
be safe
tw
tw


















stamp
D B BC s
HPs
F&G
nDF
ollie